Dnešný výber zo života mamičiek sme venovali netradične mužom a manželom. Pretože smiať sa na nás dá naozaj často 🙂

• Včera si v Lidli kúpil manžel vysielačky. Bola to osudová chyba. Jednu "venoval" susedovi a nič iné nepočujem, len: "Ahoj ahoj, tu orol, si tam sokol? Už máte navarené? Prepínam." "Áno áno, tu sokol, už máme navarené, prepínam," a stále dookola

• Perla dňa: Manžel sa ma pýta: "Počuj, kedy máš tú besedu?" "Akú besedu?" "No to, neviem ako sa to volá. U gynekológa." "Myslíš poradňu?" "Áno áno, to som myslel." Že besedu 😀

• Včera večer sme išli spať a MM zas chrápal (posledné noci stále, bez prestávky). Tak som si povzdychla a zúfalým hlasom poznamenala: "Bože, Paťko čo mám spraviť, zas chrápe, zas bude celú noc len chrápať?" A Paťko pohotovo odpovedal: "Vezmi varechu a preplieskaj ho." No nemohla som sa udržať, výbuch na celú spálňu. To čo mu napadlo 🙂

• Debata včera s mužom v posteli o vesmíre a meteoritoch a jeho záver: „Naša Zem je v porovnaní s celým vermírom malá ako omrvinka. Vidíš a tebe je za ťažko zájsť do Lidlu (vzdialený od nás asi kilometer)." Umrela som!

• Môj chlap: "A to môžeš rodiť aj v noci?" A ja na to: "Nie, len medzi ôsmou ráno a 22-ou večer, aby som nerušila nočný kľud." 😀

Ktorá krátka správa sa najviac páči vám? 🙂 Ak ste zažili niečo s manželmi aj vy, napíšte to do komentárov, bude viac smiechu. Urobte si pekné dni 🙂

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Týždenne pribúda do #magazin množstvo článkov, ktoré nepíšeme my, ale vy, mamičky. Občas sa stane, že text nemá diakritiku, a preto je horšie čitateľný a podľa pravidiel prispievania nepoužiteľný. 

Je tu však riešenie 🙂

Ak napíšete akýkoľvek text bez diakritiky a nechce sa vám ju dodatočne pridávať, môžete využiť nástroj, ktorý je na to vytvorený. Je jednoduchý a text doň stačí skopírovať.

Vyskúšať si to môžete tu: www.p.brm.sk/diakritika

Prajem pekný deň a zábavu so samopribúdajúcimi mäkčeňmi a dĺžňami 🙂

Tradičný piatkový výber zážitkov zo života mamičiek sme dnes presunuli na pondelok, aby sme vám rozveselili začiatok týždňa 🙂

• Nedávno som zažila jeden veľmi pekný okamih s mojím 3-ročným synom. Už približne 8 rokov sa nemaľujem a len občas mi to napadne, tak 1-2 krát za rok. Minule som sa nudila, tak som sa vymachlila. Môj syn prišiel ku mne a vraví mi: "Maminka, prečo máš také iné oči?" Odpovedala som mu, že sa to chlapcom páči, keď je dievča namaľované. On mi na to v momente odpovedal: "Maminka, umy si tie oči. Mne sa to nepáči. Mne sa páčiš, keď si čistá. Pre mňa to robiť nemusíš."

• Pracovala som na call centre, kde sme sa predstavovali určitou formulkou a keď som potom raz prišla z práce do obchodu, zahlásila som: "Dobrý deň, dialóg, ako vám môžem pomôcť?" Ten trapas ako na mňa predávačky pozerali, uff.

• Príde ku mne Matej, sadne si na mňa, pozerá, pozerá, ... naraz sa usmeje, oboma rúčkami mi stlačí prsia a hovorí: "Aké fajné, škoda, že aj netrúbia."

• Dnes vravím synom: "Ak sa okamžite nezačnete k sebe chovať ako bratia a neprestanete si škaredo nadávať, tak na Vianoce s nami nebudete, to si píšte. A keď už si musíte nadávať, tak aspoň použite v slovách ovocie alebo zeleninu, nech to vyzerá lepšie." Poobede z vonku strašné kriky, išla som sa pozrieť a moji drahí chlapci prejavovali k sebe tú bratskú lásku takto: "Počúvaj ma ty zemiak hnilý, pohneš sa už konečne pre tú loptu!" "Ja som ju tam nekopol ty tekvica dutá." Pozreli obidvaja na mňa, že ich sledujem a vravia: "No čo, takto ti to už vyhovuje?"

• Utekajte pohladiť a pobozkať vaše deti, kašlite na to, že pomaľovalo stenu, postrihalo vaše obľúbené tričko, olialo mrkvovým džúsom bielu sedačku, že má stále zodraté kolená na nohaviciach, že má 3 roky a stále má plienky, že má vonku "amoky", ... To sú také nepodstatné veci! Milujte ich ešte viac, veď si uvedomte, aké máte šťastie, že máte doma krásne, zdravé a hlavne živé dieťatko.

No čo, ktorá krátka správa sa najviac páči vám? 🙂 Ak ste zažili niečo pekné aj vy, napíšte to do komentárov, možno o týždeň uverejníme práve to. Urobte si pekné dni 🙂

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Slniečko vyšlo a k nemu sa hodí aj ďalší Týždeň zo života mamičiek. Po malej sviatkovej pauze vyberáme znovu päť vtipných a milých zážitkov. Posúďte sami:

• Tak mňa už materská demencia dostihla v plnej miere. Ráno som zaviedla deti do inštitúcií a cestou domov som sa zastavila na tržnici kúpiť nejakú zeleninu (samozrejme už bez detí). Ako to predávač vážil, tak zobral aj čo mal pripravené ďalší kupujúci a ja automaticky: "To neber, to je ujove."

• Malá včera nemohla v postieľke zaspať, tak začala vymýšľať: "Maminka, kakáám!" Keď som dlhšie nereagovala, začala kričať intenzívnejšie a ešte pridala: "Maminka kakám, KLUCINÁL, kakááám!" Tak to som už nemohla, v duchu som sa pučila od smiechu, vybrala som ju z postieľky a ona zasa dosiahla svoje.

• "Maminka, pjačeš?" "Áno, Radi, plačem." "Pječo?" "Lebo som nahnevaná a veľmi unavená." "Hnevaná si? Nepojsúcham?" "No veru, zlatko, neposlúchaš." Cupot preč, za chvíľku prišiel s rolkou toaletného papiera, podal mi ju a hovorí: "Na, utji sopeľ. Daj pyžamo a idem spinkať, dobje? A keď bude Aďko spinkať, daj si kokojádu a nepjačkaj. Ja tá juuubim maminka." Aj ja teba anjelik." :-*

• Kamarátka sa ma spýtala, aké to je byť mama a či sa nezmenil vzťah medzi mnou a manželom, lebo toho sa najviac bojí, že bude zanedbávať manžela a ako to bude zvládať. Hovorím jej: Každá to prežívame inak. Pre mňa je byť mamou ten najkrajší pocit. Som ňou iba necelé tri týždne a za ten čas som sa každý deň rozplakala minimálne raz pri pohľade na to malé, milé, krehučké stvorenie závislé len na nás. S Ďurim sa nevieme vynadívať na to, aké hádže ksichtíky. Akurát minule sme sa rozprávali, že je sranda, z čoho všetkého sa zrazu dokážeme tešiť. Napríklad z toho, že sa každý deň pokakoší a z toho, že poriadne prdká 😀 A či sa zmenil vzťah medzi mnou a manželom? Áno, zmenil a len a len k lepšiemu. Stále ma hladká a opakuje, aký je hrdý, že ma má a že som ho urobila najšťastnejším mužom na svete. A masáž mám každý druhý deň (snáď mu to vydrží čo najdlhšie). Z môjho pohľadu som dosiahla najvyššiu možnú métu v mojom živote. Mám rodinu s mužom, ktorého milujem. Takže ja materstvo len a len odporúčam 😉

• Stojíme v rade pri pokladni a Sofi má kinderko v ruke. Pred ňou dievčatko, ktoré prosilo mamku, aby jej kúpilo tiež. Mamka povedala, že nemá už peniažky, že nemôže. Sofi na mňa pozrela a vraví: "Mama, môžem dať dievčatko vajíčko?" Poviem vám, ostala som v úžase a aj hrdá. Na deťoch vidíte tú vašu snahu vychovať z nich dobrého človeka. Joj, takú radosť mám z nej.

Ktorá krátka správa sa najviac páči vám? 🙂 Ak ste zažili niečo pekné aj vy, napíšte to do komentárov, možno o týždeň uverejníme práve to. Urobte si pekné dni 🙂

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Celkovo už dvanásty týždeň žo života mamičiek prináša pravidelný výber piatich milých a pekných príbehov. Ani tentokrát nezostanete bez úsmevu na perách 🙂

• Volala som so švagrinou, chcela ma povzbudiť pred zajtrajškom. Hovorí: "Jajuška, neboj sa, vieš ako sme si depilovali nohy, ja som to nevydržala a ty si pritom skoro slintala. Si proste sado-maso, pôrod ťa nepoloží." 😀

• Ráno mužovi vravím: "Prosím, vyber s chladničky jogurt pre malého a daj mu ho pokiaľ si umyjem vlasy." (malého veľmi obľúbený jogurt "srdiečko") A on po mne kričí: "Lucia, veď on to vôbec nechce jesť ako ho je pri tebe." Prídem vám dole a on ho krmí smotanou na šľahanie.

• Stojím v rade, pred nami pani vyberá drobné. Nakoniec nemá, vzdychá, vyberá papierový peniaz. Matej ju pozoruje a hovorí: "My máme peniažky, v skrini! Pozrieš doľava, doprava a hore ich má mamka vo fľaške. Ti donesiem, keď chceš." No zbohom. A ja som si myslela, aká som nenápadná, keď si do fľašky ukladám mince. A on ešte zaregistruje aj to moje kuk doľava a doprava.

• Vážny rozhovor so synom: "Maminka, vieš, ja som tak rozmýšľal, keď si nájdem frajerku a ožením sa s ňou, tak budeme bývať všetci spolu ako veľká rodina." "Peťko, ale veď si postavíš svoj domček a k nám budete chodiť na návštevu." "Nie, maminka, zhodíme strechu, pristavíme izby a tam budem bývať ja so ženou, aby si nebola ďaleko." "A keď bude chcieť bývať inde?" "Nech si byva!" 😀

• Kuknem do chladničky, tam na mňa žmurká veterník poliaty karamelom, veľký ako moja hlava, tak som si s ním potykala, však už čoskoro si nebudem mať čím ospravedlniť tieto moje sladké výpadky.

Ak ste zažili aj vy niečo pekné alebo vtipné, napíšte to do komentárov pod článkom, budeme sa tešiť. Ďalšie príbehy do Týždňa zo života mamičiek budeme vyberať o týždeň.

Urobte si pekné dni 🙂

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Aj tento týždeň sa nazbierali pekné príbehy zo života mamičiek, ktoré rozosmejú, potešia i podporia. Prajem pekné čítanie a oddychovanie 🙂

• Tak si idem na gyndu na vyvolávačku, s tým, že problémy s menzesom mám už roky, a že tehotná naisto nebudem, keďže prvého drobčeka sme mali horko-ťažko po IUI a doktor povedal: "Veď tam je bábätko." Ako kukala som jak puk a ešte že 12. týždeň. Keď som odtiaľ doniesla fotku zo sona a dala ju mm, tak jeho prvá reakcia: "Nemáme náhodou nového poštára?" A potom to úplne zabil, keď som mu povedala, že termín mám v septembr. On na to: "V septembri, to ako tento rok?" No vtipný je ten môj manžel :D

• Namiesto antikoncepčných tabletiek som omylom 10 rokov brala antidepresíva. Teraz mám 4 deti a je mi to jedno.

• Dnes sme sa na poobednej káve u starkej opýtali, že čo by chcela na narodky (91r.). Očakávali sme každoročnú odpoveď, že ona už nič nepotrebuje a preto sme vyvalili oči, keď nám zahlásila: "Ja chcem ten satelit Magio." "Preboha starka, to by ti bolo načo?" A ona: "A čo nepozeráte tú reklamu, zastav, pretoč, pusti znovu? Aj ja by si v tom paneláku furt Masláka pretáčala." Zase nám tá žena vyčarila úsmev na tvári, ako stále 🙂

• Nadránom buchnutie, šok, vyštartovala som, koľko som vládala s boľavým chrbátom do polosedu a vyplašene kukám po miestnosti. V tom sa mi spoza postele ukázala strapatá hlavička, ktorá sa štverala späť hore a hovorí: "To nič mami. Spi. Iba som spadla z postele do krista!"

• Ženy? Aj vy dôverne poznáte a doslova "milujete" ten pocit, keď niekam idete s mužom, aj s deťmi (dieťaťom)? Beháte po dome ako bláznivé, chystáte deti, prezliekate, prebaľujete, balíte. Myslíte na všetko, proste od plienok, cez čisté oblečenie na prezlečenie (ak by náhodou), niečo pod zub, ak by náhodou vyhladli, keksík do auta, ak by im bolo dlho, čaj do fľaše a ešte jeden do druhej, ak by náhodou došiel, utekáte pre foťák, kontrolujete, či je nabitý (uf , vlastne áno, nabila som ho včera), deku, ak by sa zozimilo, hračku pre dlhú chvíľu..a proste milión päť vecí. A keď je už konečne všetko pochystané (z vás idú kropaje potu), ide rad na vás, aby ste zo seba v rýchlosti spravili človeka. Tak z dverí už na vás vykrikuje muž, s čistou hlavou a výrazom "život gombička": "Kde si preboha toľko, koľko ťa máme ešte čakať?" A ešte ma dorazí v aute, keď sa ma opýta, že kde som mu dala jeho mobil, jeho peňaženku a podobne. A medzitým, ešte utekám napríklad po lyžičku na výživu. Milujem túto chlapskú bezstarostnosť.

Ak ste zažili aj vy niečo pekné alebo vtipné, napíšte to do komentárov pod článkom, budeme sa tešiť. Ďalšie príbehy do Týždňa zo života mamičiek budeme vyberať o týždeň.

Urobte si pekné dni 🙂

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Dnešný výber krátkych správ je plný lásky a pekných slov. Netreba písať viac, najviac to vystihne toto: ♥

• Je to potvrdené! Prechod, menopauza, klikaktérium alebo čo ja viem ešte aké názvy to má, je tu! Včerajšia návšteva lekára mi to nadobro odklepla! Môj plodný život takto, trval presne 30 rokov. Prežila a odrodila som si svoje - 9x tehotná, z toho len 6 krásnych potomkov, pokračovateľov rodu, pre tento svet. 3 sa zapáčili Bohu skôr ako sa mi narodili. Takže, milé dievčatá, žienky, mamičky, odovzdávam vám štafetový kolík v reprodukcii ľudstva 🙂 Prajem vám krásne chvíle s vašimi bábätkami. Snažilkám prajem veľa šťastia a modlím sa za všetky, čo túžia po dieťatku, aby im Boh požehnal a zadarilo sa. A tým nerozhodným prajem, aby našli v sebe silu prijať dar od Boha - dieťatko, aj keď je to mnohokrát ťažké a život sa s nikým nemazná. A viem, o čom hovorím. Pretože držať dieťa v náručí je ten najkrajší a najľúbeznejší okamih v živote ženy - bez ohľadu na to, čo ju čaká. A ja idem trpezlivo prečkať toto obdobie a naplno a zrelo sa venovať všetkému, čo mi život ešte ponúka. A verte mi - je toho dosť :-*

• 25.tt+5,3kg. Prejedanie sa vyplatilo. Len nech naše maličké pekne priberá a rastie. Max si dnes pri obúvaní topánočiek sadol na druhý schodík, po tom, čo videl, že na prvom sa už k nemu neviem zohnúť a pohladkal bruško a povedal: "Mami, nerozpučiť bračeka."

• Včera som sa rozprávala s mamušou. Akosi som pozabudla, že keď sú doma malí, aj steny majú uši. Hovorím jej: "Mamik, neviem, či mi tá zátka neodchádza postupne, môže takto skoro?" Po chvíli idem hore do izby a z detskej počujem rozhovor naších malých: "Lukáš, vieš čo? Janke odchádza zátoka." "To čo je?" pýta sa Lukáš. "Neviem." "Tak sa choď spýtať Janky." "Niee, je podráždená." "Tak choď za maminou." A z obývačky hneď na to počujem" "Mamina, čo je to zátoka?" Mamina hovorí: "To je v mori alebo v jazere, kus zeme chránený skalami a stromami pred vetrom." Matúš sa vráti a Lukáš hneď vyzvedé: "Čo hovorila mamina?" A Matúš: "Neviem, spomínala skaly a vietor, nerozumiem tomu."

• Skackajúc pribehol, nahatý ako stále, ale na krku kravata a že: "Mamkaaaa, ja sa idem vydať, čaaau," a odskackal preč. Po chvíľke sa vrátil: "Mamkaaa, nejdem sa vydať, ty si moja žena," sadol za stôl a zakričal: "Dal by som si pudiiiing." Ach, jo, chlap. Ale, kľudne sa mohol aj "vydať", nebranila by som mu.

• Bola som nešťastná z toho, že som kvôli rodine stratila kopec starých priateľov. No to bol obrovský omyl. Vďaka nej som konečne spoznala tých pravých!

Ak ste zažili aj vy niečo pekné alebo vtipné, napíšte to do komentárov pod článkom, budeme sa tešiť. Ďalšie príbehy do Týždňa zo života mamičiek budeme vyberať o týždeň.

Urobte si pekné dni 🙂

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Ubehol ďalší týždeň zo života mamičiek, čas uverejniť 5 milých a vtipných zážitkov. Nalaďte sa pred víkendom 🙂

• Sledovala som z vedlľajšej izby ako tata vypol hokej (jeho milovaný) a sledoval Sofi ako mu ukazuje celé Spievankovo, tancuje a spieva, naspamäť. Sledovala by som ich takto celý život, aký je na ňu hrdý a ona akú ma radosť, že sa mu to páči.

• Zbožnujem spoločné spanie! Keď spíme pod jedným paplónom a má na mne vyloženú nohu. A tie krásne rána, keď sa na mňa usmieva vedľa mňa a dáva mi pusu, aby ma zobudila! A potom ešte leňošíme a smejeme sa. Na toto raz budem s láskou spomínať, keď už bude veľká. Zatiaľ si užívam 🙂

• "Mamíí, prečo má tatino velkú cikulu?" "Neviem Maximko, skús sa opýtať tatina." "Tatíí, prečo máš veľkú cikulu?" "Ked budeš veľký, aj ty budeš mať veľkú." Uteká so slzami v očiach za mnou: "Mamíí, ja nechcem mať veľkú cikulu! To je fuj!"  😀

• Stojíme v kuchyni. Príde Matúš smutný a pýta sa maminy: "Mamina, voľačo sa ťa chcem spýtať, ale povedz pravdu. Je ocino chory?" Hovorí mu: "Nie, nie je. Prečo?" "Lebo má nejaké lieky v šuflíku v spálni. Počkaj, donesiem ti ich." O chvíľu docupká a otrčí škatuľku kondómov. Len nám tak kútiky trhalo 😀 A mama hovorí: "Daj to naspäť, to nie sú ocinove lieky, ale moje." 😀

• Zbožňujem uspávať svojho syna. Čo na tom, že má dva roky a nezaspáva sám? Vysprchovaný, vyvoňaný, v pyžamku s umytými zúbkami ma už vyčkáva na posteli a čaká, kedy budeme spolu čítať dvojstrannu z knižky, ktorú sám vyberie. Potom knižku odložíme, zhasne lampičku, napije sa vody, dá mi božtek, pritúli sa a hladká ma po vlasoch, kým nezaspí ♥ A vtedy sa môžem potichu vykradnúť z izby von.

Ak ste zažili aj vy niečo pekné alebo vtipné, napíšte to do komentárov pod článkom, budeme sa tešiť. Ďalšie príbehy do Týždňa zo života mamičiek budeme vyberať o týždeň.

Urobte si pekné dni 🙂

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Príbehov zo života mamičiek sme už vybrali mnoho, stále však pribúdajú nové. Veľmi nás to teší, preto prinášame ďalšiu päticu plnú lásky, radosti a úsmevu. Vychutnajte si 🙂

• Bola u nás tehotná sesternica a Maťko sa pýtal: "A prečo má také veľké bruško?" Tak som mu vysvetlila, že tam má babätko. "A ako sa tam dostalo?"Aj na to dostal odpoveď. A tak sedel a čakal, kedy mu to bábo ukáže, ale nedočkal sa. Bol dosť sklamaný. Ona odišla a on išiel do izby a ako som prechádzala okolo, tak som zastala a pozerala, čo stvára. Stál pred zrkadlom, pretŕčal sa, staval na špičky, bruško vystrkoval, pučil a hovoril si: "Keď ja tam budem mať bábätko, tiež jej ho neukážem."

• Ja odletím! :D Práve sme s manželom prišli do čakárne ku gynekológovi. Dal si dole bundu, rozopol mikinu a na tričku nápis - "Načo mi je Google, moja žena šicko zná". Ja som už horela, ženy v čakárni sa pochechtávali a on akoby nič. Zrazu si dal dole aj mikinu a otočil sa a na chrbte - "Existujú aj dokonalé ženy a dôkazom je tá moja." Aspoň že tak, lebo keby tam mal ešte ďalšiu kravinu, už asi neprežijem. Ani som nevedela, že má také nové tričko :D

• Hneď zrána mi dala Silvinka nechtiac poriadnu kopačku do hlavy. Ja som zjojkla, chytila si ju a stočila som sa od bolesti do klbka. Sisa sa nado mňa ľútostivo zohla (čakala som prepáč, nechcela som, nehnevaj sa atď.) a ona že: "No čo? Žiješ ešte?"

• Nikdy som neľutovala, že som otehotnela v 19 rokoch! Nikdy nebudem brať môjho syna ako chybu! Nikdy nebudem smútiť za diskotékami, barmi a chlapcami povonku! A prečo? Pretože tým pokladom, čo som mala v 19 rokoch v brušku som pochopila pravý zmysel života. Zmyslom života je rodina - deti a manžel! Dni, keď ma môj chrústik prvýkrát kopol v brušku, kedy sa narodil, kedy sa prvýkrát usmial, kedy povedal svoje prvé "mama", kedy spravil prvý krok - to boli najúžasnejšie dni v mojom živote. Som hrdá na svojho syna! Som hrdá, že som mladá mamina! ♥

• No tak dnes som mala najkrajšie Valentínske zobudenie. Ráno som vstala a na nočnom stolíku list a jedna ruža. V liste bolo "Choď na chodbu", tak som išla. Na chodbe na botníku list a druhá ruža: "Choď do kuchyne," tak som znova išla. V kuchyni na linke list a tretia ruža: "Chod do jedálne," tak som teda znova išla. Vojdem do jedálne, raňajky na stole - síce len praženica :D - ale cením! Pri raňajkách moje obľúbené latté s penou a vo vázičke krásna kytička. Môj priateľ s dcérkou na rukách prišiel ku mne, malá držala kartónovú krabičku v rukách. Podali mi ju a v tej krabičke bola krabička, v ktorej bola krabička, ktorá schovávala ďalšiu, tentokrát už červenú krabičku, a priateľ mi povedal: "No otvor to, Peti." Tam bol prstienok, on si s tou našou dcérou kľakol, chytil ma za ruku a spýtal sa ma: "Vezmeš si ma?" ♥ Plačem ešte aj teraaaaaaz. Môj najkrajší Valentín 🙂

Ak ste zažili aj vy niečo pekné alebo vtipné, napíšte to do komentárov pod článkom, budeme sa tešiť. Ďalšie príbehy do Týždňa zo života mamičiek budeme vyberať o týždeň. Majte pekné dni 🙂

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Koncom minulého roka sme dostali nápad vytvoriť modrokoníkovský magazín. Po pár týždňoch už vidíme za sebou určitú stopu, stále sme však len na začiatku. Magazín chce byť oveľa viac, chce byť váš. Pozývame vás vyvíjať ho s nami.

Písali sme už viacero článkov o tom, čo má magazín byť, základné rady, ktoré dodržiavať pri písaní alebo požiadavky na článok, aby bol pridaný do Vybrali sme. Vytvárať články o našej vízii však nestačí, treba sny napĺňať. A tie dostanú reálnu podobu až vtedy, keď sa stanú našími spoločnými.

Nakoľko Magazín Modrý koník je o svete mamičiek, je potrebné, aby ho aj ony tvorili. Prispievať môže každý. Napríklad preto, lebo si myslí, že je jeho príbeh zábavný. Dôvod môže byť aj pocit, že by váš príspevok mohol niekomu pomôcť alebo mu rozšíriť obzor. Pohnútkou pre napísanie článku môže byť aj vnútorné chvenie vyjadriť sa. Často totiž pomáha, keď sa vám ľudia vyjadria, súcitia s vami a váš názor rozvinú. Článkom teda nemusíte pomáhať len iným, ale aj sebe samému. Je to o vzájomnej interakcii, rovnako ako stránka Modrý koník.

Mamičkovský svet je krásny a je škoda nevyjadrovať sa o ňom verejne. Postupne tak môžu vznikať príspevky o zážitkoch s detičkami, rady o stravovaní či o samotnom varení, o využívaní liečivých rastlín, zoznamy novorodeniatok či fotopríbehy. Ak dostanete akýkoľvek nápad, napíšte mi.

Pozrite si, v akom štádiu magazín momentálne je.

Čo sme už urobili:

• našli sme vhodnú formu komunikácie pre redakciu (vlastná skupina vo fotoblogu)
• vytvorili sme prvú pravidelnú rubriku Týždeň zo života mamičiek
• vytvorili sme druhú pravidelnú rubriku Kreatívne tvorenie s deťmi a pre deti
• uverejnili sme viacero článkov, ktoré spája spoločná značka #magazin

Čo nás v skratke ešte čaká:

• zmena názvu Vybrali sme na Magazín Modrý koník 
• vytvorenie stálej redakcie (šéfredaktor, redaktori, editori)
• rozdelenie úloh medzi členmi redakcie
• vytvorenie približného harmongramu uverejňovania príspevkov
• vytvorenie celkového konceptu, tváre magazínu a približné stanovenie tém, ktorým sa budeme venovať
• odovzdanie magazínu do rúk užívateľom s našimi minimálnymi zásahmi

                                                     Súčasná podoba magazínu.

Detská fantázia nepozná hranice ani oddych. Pracuje stále a preto vám prinášame ďalšiu päticu milých zážitkov zo života mamičiek. 

• Žienky, učím malého, nech krásne všetkých zdraví. A on nielenže všetkých, ale aj všetko. Dnes som mu priniesla na obed polievku, pozrel do taniera a prvé čo povedal: "Dobjý deň pojévečka moja." A keď dojedol a nechal tam pár lyžičiek, tak zapotil: "Dovidená pojévečka, výbojná si boja." 😀

• Pred rokom som netušila, že sa blíži naša chvíľa. Do postele líham v kľude, rozmýšľam, čo zajtra bude. Keď tu zrazu bolesť cítim, paný poplach – pomyslím si. No o chvíľu bolesť ďalšia, poslíčkovia zase strašia. Stopujem si presný čas, 8 minút prešlo zas. Bolesti sa stupňujú, intervaly skracujú. Nevládzem už ani chodiť, budím tata: „Idem rodiť!“ Vyskočí jak divá strela, hneď je taška pobalená. V aute vzdychám jedna radosť, už toho mám hádam aj dosť! V nemocnici sestrám zvoním, „Dobrý večer, asi rodím“ Dátum svadby, čísla, mená, zápisnica vyplnená. Ku stolu ma priväzujú, „Môžete tlačiť,“ prikazujú. Zrazu cítim silné tlaky, „jééj, váš synček je vlasatý!“ Už je vonku drobček malý, na bruško mi ho hneď dali. So slzami naňho hľadím, "To je môj syn!" hrdo vravím. To najhoršie je už za mnou, práve som sa stala MAMOU!

• Môj manžel práve dorazil domov a vybehla som na neho: "Kde do frasa si celý čas bol?" A on len hodil na mňa psie očká a spoza chrbta vytasil kyticu z 50 červených ruží a v nej dve biele so slovami: "Láska, tie dve biele ruže sú naše detičky. Ďakujem ti za tento krásny život, milujem ťa a navždy ťa milovať budem". ♥ Dnes máme totiž druhé výročie. ♥

• Došiel za mnou môj syn a úplne vážne mi vraví: "Mami, prečo si mi klamala?" A ja na to: "V čom?" "On: "No predsa o sexe, ja už viem ako to je." Mali ste vidieť jeho výraz, bol úplne nadurdený. Tak mu vravím: "Hej, a ako to teda je?" "No predsa ste sa s tatinom veľa pusinkovali, a tak som došiel na svet." Mne úplne odľahlo a malý to nakoniec zaklincoval: "A kedže sa s tatinom toľko nepusinkujete, už asi nesexujete, čo je fajn, lebo ja už nechcem dalšiu sestru, ale veľký žeriav." 😀

• Pýtam sa malej: "Aké je toto zvieratko? Ona: "Krtko." "Správne a ako robí krtko?" Ona: "Krt! Krt!" Vybuchla som smiechom a potom rozmýšlam, čo za nezmyslenú otázku som jej položila?! Vie vôbec niekto ako robí krtko?

Ak ste zažili aj vy niečo pekné alebo vtipné, napíšte to do komentárov pod článkom, budeme sa tešiť. Ďalšie príbehy do Týždňa zo života mamičiek budeme vyberať o týždeň. Majte pekné dni 🙂

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Príbehy zo života mamičiek sa v našom magazíne na chvíľu pozastavili, ale už znovu začínajú žiť. Prinášame ďalších 5 príbehov, v ktorých sa snáď časom objavia aj vtipné príbehy nášho admina "martinjasen", ktorému sa prednedávnom narodil druhý synček. Gratulujeme! 🙂

• Zas som doplatila na svoju pažravosť po vecičkách. Na Ebay-i krásna sada, štrikovaná lopta, deka a záves zo zajačikov do postieľky. Kukám, dve sedemdesiat libry, to berem, niekoľko sto predaných, pani je isto šikovná, len ako to stíha? Dnes dojde obálka, otvorím a tam obrázok s tými krásnymi vecami a návod ako ich uštrikovať. Drahý skoro pukol od smiechu 🙂

• Tak teraz ma neuveriteľne, ale naozaj neuveriteľne, začalo pichať, ba priam rezať, pod bruškom. Ani vyrovnať som sa nevedela, ruky sa mi potili a začala som kričať "aaaaaaaaa". Môj priskočil zo záchoda, začal kričať so mnou a potom mi hovorí: "Jajuška, čo je? Hádam to na teba neprišlo. Však ešte nie si pobalená a ani postieľku nemáme." Hovorím: "Miláčik, mimčo sa neriadi podľa nakupených položiek z nášho zoznamu 😀

• Včera som zistila, že aj po 15 rokoch sa mi vie rozbúchať srdce pri tom mojom mužíkovi a niekedy je to až tak, že je to úplný infarktový stav 😀 Aj keď by som išla 20x za ním na WC, vždy je doska hore. Po sprchovaní viem, že zase si nezastrel záves a vodu na zemi poutieral oblečením. Ale asi najviac na ňom milujem, keď máme pečienku a on si ju zohreje v mikrovlnke, kde mu vždy vybuchne. Keď si to všimnem, tak to utriem hneď, ale keď si to všimnem až na druhý deň... tak vtedy sa mi to moje srdco asi najviac rozbúúúúúcha 😀

• Luki si pochutnáva na obede a po každom hlte ryže a mäska vykrikuje: "Kokoooot, kokoooot!" Takto si prosím pekne pýta slivkový kompót... 😀

• Aspoň dnes jedna dobrá správa. Babenky, to čo som dnes písala o tom pánovi, čo spadol a každý ho obchádzal, ja som mu volala záchranku a dala som im moje telefónne číslo. Večer mi volali, že som mu zachránila nohu. Mal tak zlomený členok, že mu ho držia len šróby a keby mu ešte 10 minút nikto nepomohol, amputujú mu ju, kedže má cukrovku. Každý ho obchádzal a aj keď som volala "pomôžte mi ho dať z cesty aspoň na chodník", nikto mi nepomohol. Ja dúfam, že oni pomoc nikdy potrebovať nebudú. Mne bolo jedno, že mal vypité, ale bol slušný a videla som, ako mu členok len vial. Nikdy som nič také nevidela. Dobrý skutok za mnou.

Ak ste zažili aj vy niečo vtipné, napíšte to do komentárov pod článkom, budeme sa tešiť. Ďalšie príbehy do Týždňa zo života mamičiek budeme vyberať o týždeň. Majte pekné dni 🙂 

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Prišiel nový rok a s ním aj ďalší týždeň zo života mamičiek. O vtipné i pekné príhody sa postarali detičky aj mamičky. 

• Rok 2012 bol pre mňa skvelý. V júni som sa vydala za úžasného muža. V júli sme sa dozvedeli, že budeme traja. Aj zdravíčko celkom poslúchalo. Prežili sme koniec sveta a myslím, že nie posledný. Aj vďaka tejto stránke som spoznala veľa úžasných žien, takže môžem tento rok zhodnotiť naozaj ako nanajvýš úspešný. Do nového roka si prajem, aby sme všetci dostali presne to, čo potrebujeme, aby nám nechýbalo hlavne zdravíčko, úsmev na tvári, dobrí ľudia, čo podržia v ťažkých chvíľach a aby nám nechýbalo porozumenie, budúcim mamičkám čo najľahší pôrod a ostatným rodinná pohoda a poslušné detičky. Tiež si želám zvýšenie čierno-bieleho bocianieho osadenstva, nech sa ujde každej jednej čakajúcej ženičke. Cmuk 🙂 

• Stojím s malou v obchode pri pokladni, kúsok od nás SBS-kar a malá zahlási: "Ten ujo sa na mňa pozelá" "No a čo?" pýtam sa jej. "Nech sa na mňa nepozelá, sa mi nepáči, je skaladý, ani vlasy nemá!" Pokladníčka vybuchla od smiechu. Ja som dcérku len zahriakla, že to sa nepatrí a keď sme vychádzali von, okolo neho, krpatá ešte hodila pohľad na uja a neodpustila si: "Ja mám doma pekného tatinka" Nuž, darmo, dnes aj dva a pol ročné deti majú svoj názor 😉

• V odbornej literatúre píšu, že ľudské telo rastie len do 25. roku života. Aká škoda, že moje brucho a zadok nevedia čítať.

• Dnes som urobila "veľký" dobrý skutok. Bola som na kontrolu na nefrologii, predo mnou čakal manželský pár. 87-ročný pán doprevádzal svoju manželku, ktorá nevidela, a on sám mal veľké problémy s nohami, chodil o dvoch barlách. Vybavili sa, potom sme sa stretli v labáku, a ešte som ich stretla ako išli na autobus. Tam sa mi ešte pánko prihovoril, že som šikovná, že som ich dobehla. A ja reku kam cestujete, ďaleko? On že na Sihoť, to je opačný koniec mesta. Tak ma trklo, že počkajte tu na mňa, idem po auto, ja Vás odveziem domov. A oni že nemajú peniaze, a ja že ani by som si nevzala, len chcem urobiť dobrý skutok. Ľudie, oni boli takí zlatí, milí, od rána mám dobrý pocit 🙂 Juj, ako málo stačí.

• Asi tak 10 minút po prvom pozitívnom teste v živote. Ruky sa mi klepú, srdce mi bije ako zvon. Pocity na zvracanie, neistota, šok, strach. A tam vzadu neuveriteľná radosť, že ma Pán Boh obdaril niečím, čo som podľa lekárov možno ani nemusela nikdy zažiť. Neviem ani, akého mám dať smajlíka, lebo pocity mňou lomcujú ako cez búrku.

Ak ste zažili niečo milé aj Vy, napíšte to do komentárov pod článok.

V novom roku Vám prajeme veľa pochopenia a síl pre každý deň, pretože nie všetky sú ľahké. Úsmev nech vám z tvárí nemizne, s ním je totiž všetko krajšie.

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Pred Vianocami vám prinášame posledný Týždeň zo života mamičiek. Udialo sa v ňom všeličo, no väčšina príspevkov bola inšpirovaná práve prichádzajúcimi sviatkami. Nech sa páči: 

• Stojím s malým Dankom na rukách pri vianočnom stromčeku, v očiach sa mu odrážajú tie malé svietielka a on na ne s úžasom pozerá. A ja som opäť raz dojatá. Moje vianočné prianie z minulého roka sa stalo skutočnosťou. Na Štedrý večer som o bábätko prosila maminku na jej hrobe a mužovi som dala pod stromček malé modré capačky s tým, že “sľubujem, že takto o rok tu budeme stáť traja.” Je to úžasné, že sa to naozaj stalo, ešte aj tie modré capačky som nechtiac trafila (newborn veľkosť nemali v inej farbe ako modré). Tieto Vianoce budú oveľa štastnejšie a veselšie ako tie minulé, ktoré boli najsmutnejšie v mojom živote. Iba jediná vec by ich tento rok spravila dokonalými, ale tá sa už nikdy nestane. Iba v mojich snoch. Tam znova uvidím a pocítim tvoju lásku. Ďakujem za synčeka, maminka. 

• Pečiem, deti sa hrajú, všade krásne voňavo. Započúvam sa a zdá sa mi, ze to ticho u nás už trvá akosi pridlho. Pozriem do izieb, tie su prázdne a ja už mám tušáka. Idem potichu dole do špajzky, rozrazím dvere a tam všetky deti. Matej sedí Simone na pleciach a podáva im dole koláče, krásne ukryté v krabiciach a ja už len konštatujem, že ich je akosi máááálo. Maťko pozrie na mňa, zjojkne, potom sa usmeje a kričí Vianocéééé… No paráda, tak pečiem zas ďalšie a ďalšie

• Moje dieťa došlo za mnou s mojou fotkou, na ktorej mám vyholenú hlavu, a pýta sa: "Mami, takto si vyzerala, keď si bola chlap?"

• Malá Viktória bola týždeň chorá a keďže nechodila do škôlky (mala 3 roky), kolegyňa si zobrala dovolenku a bola s ňou doma. Vo štvrtok už mala toho plné zuby, bola úplne vyčerpaná, nakoľko Vikinke jej choroba neuberala na tom, aby stále niečo nevystrájala. Preto sa kolegyňa dohodla s jej otcom, že v piatok príde malú strážiť on a ona celá šťastná pôjde medzi baby do roboty a oddýchne si. V piatok ráno sa kolegyňa obliekla, začala sa maľovať a príde k nej malá a hovorí jej: "Mamička, ty sa niekam dnes chystáš?" Kolegyňa na to: "Áno, dnes idem do práce, príde ťa postrážiť dedko." A malá na to s hnevom: "A to si mi akože kedy chcela povedať?"

• Na jednu vec v tomto období nezabúdajme, že Vianoce prídu aj keď nebudeme mať podľa našich predstáv nakúpené všetky darčeky, napečených 20 druhov koláčov, ligotavo vyupratovaný byt, vyzdobený každý kút domu, nafotené rodinné fotografie, trendovo vyzdobený vianočný stromček a odoslané všetky vianočné pozdravy. Jednoducho Vianoce prídu, budú a skončia, či sa nám to bude páčiť alebo nie. Píšem to pre vás, ale aj pre seba, aby sme na to všetko tento predvianočný čas (opäť) nezabudli. Pretože Vianoce budú dokonalé aj napriek našej nedokonalosti.

Za celý Asmira Team vám prajem pekné sviatky a veľa radosti a lásky pod stromčekom 🙂 A ak máte aj vy vtipné príbehy, môžete ich pridať do komentárov.

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Modrý koník každý deň bohatne o viaceré vtipné i smutné príbehy, o radosti i sťažnosti aj o otázky či rady. My pokračujeme vo výbere toho najvtipnejšieho, čo na stránke za posledný týždeň z mamičkovského sveta pribudlo. Poďte sa usmiať s nami:

• Spím, niekto mi šťuchá do čela. Akože nevnímam. Šťuchanie je intenzívnejšie. Otvorím jedno oko a tam moji osemroční bratia s vypleštenými očami: "Jani, chodil Mikuláááš, vstávaj! Poď pozrieť dole" Hovorím: "Chlapci, ešte je noc." "Nie, nie je. Jani, už vidieť kúsok svetla a u suseda kohút kikiríkal. A Jani, dostala si aj kinderko." Pýtam sa: "Ako vieš?" "Však som ti pozeral balíček." Ja na to: "A prečo pozeráš môj balíček?" "No lebo, aby si sa viac tešila?" Tak som sa vyteperila z teplej postele a o 5:30 ráno som sa ja stará dora jašila pri okne a híkala nad balíčkami spolu s našimi zasranmi 😀

• Tak toto mi nedá 🙂 Moje skromné dievčatko by chcelo od Ježiška lopatku a metličku, že aby mohla s maminkou zametať 🙂

• Ako uvedomelá budúca mamička som sa rozhodla, že pri šoférovaní budem opatrnejšia a ohladuplnejšia a hneď som myšlienky previedla na skutky. Večer v zime, už bola tma, som prichádzala k prechodu pre chodcov, ktorý je zvýraznený na červeno, určite poznáte. Tak som sa rozhodla veľkú skupinu ľudí čakajúcu na kraji cesty pustiť prejsť a disciplinovane som zastavila pred prechodom. Ked sa nik nemal k prechádzaniu cez cestu, ukazujem, nech sa páči, môžete. Stále nič. Obzerám sa okolo seba, v čom je problém. A na semafóre na mňa veselo svieti zelená a chodcom červená. Toľko k môjmu odhodlaniu a tzv. tehotenskej demencii.

• Silvinka povedala, že len raz skočí z gauča a už pôjde spinkať. Samozrejme, po doskoku na to už veľmi rýchlo zabudla, a tak ju ocko rázne napomenul: "Ale to, čo si sľúbila musíš aj splniť!" "A čo som ja zlatá rybka?" odpovedala mu.

• Dnes v DM-ke v Mlynskej. "Takže to bol určite študent," hovorím si, keď si taký chlapec po mne pokukoval. Došla som k pokladni, on predo mnou, na pás položil sprcháč a Durex Extra Safe. Tak som položila vedľa toho môj 2x Sunar, Sunarku a plienky a bolo po pokukovaní 🙂

Všímajte si aj vy vo vašich dňoch úsmevné okamihy, tie sú najkrajšie. Budeme radi, ak sa s nami o ten svoj podelíte a nabudúce ho možno zaradíme do výberu.

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Na stránke nám pribúda množstvo vtipných postrehov zo života mamičiek. Preto sme sa rozhodli, že si zaslúžia mať svoje pravidelné miesto vo Vybrali sme. Ako sa vám páči prvých päť?

• Hrá sa, naraz na mňa pozrie, pobehne ku mne a povie: "Mamka, daj rúčku," zoberie ju a priloží na srdiečko. "Mamka, počuješ, ako búcha? Počuješ, ako ťa ľúbim?" a chytí ma svojimi maličkými rúčkami a drží. Tieto chvíľky sú na nezaplatenie 🙂
  
  
• Idem autom a vidím záblesk kamery! Hneď som pochopila, že ma fotia kvôli prekročeniu rýchlosti, aj keď som vedela, že rýchlosť som neprekročila. Tak, aby som sa uistila, že mám pravdu, obišla som ulicu a prešla znovu v tom isto mieste ešte pomalšie. Bola to pre mňa zábava, tak som prešla okolo tej kamery ešte trikrát s rýchlosťou korytnačky a s úsmevom som ešte zakývala do kamery, ktorá ma fotila pri každom prejazde. Za dva týždne som dostala list, kde bolo päť šekov za nezapnutý pás 🙂
  
  
• Včera mi jedna zlatá tetuška v detskom kútiku hovorí: "Booože, aké krásne dieťa máte. Modrooké, blonďavé. Ale je to riaden šinter, že? Všade je, kde sa pozriem." "No," hovorím: "to bude asi tým, že sú dvaja a raz vidíte Miška a raz Maťulka." :D
  
  
• Ako mám vysvetliť mojej dcérke, že keď príde poštár a mám ju na rukách, tak mu nemusí ukazovať, kde mám ciciky? A vôbec, každému chlapovi?
  
  
• Teda tri roky sa snažíme o bábo a zrazu sa nám to podarí mesiac po svadbe. Asi bábo čakalo až budeme manželia.

Ak nájdete vtipnú krátku správu, určite nám ju odporučte. Budeme sa tešiť, ak ju vytvoríte aj vy sami. Do skorého čítania rubriky Zo života mamičiek.

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Nadpis:

SPRÁVNE: Ako napísať dobrý článok?
NESPRÁVNE: Píš dobre (príliš krátke)
NESPRÁVNE: Pre napísanie dobrého článku platí viacero rád, ktoré nájdete v tomto návode (príliš dlhé)

Perex:

SPRÁVNE: Máš rada písanie a chcela by si sa v ňom zlepšiť? Ak začneš používať niekoľko základných pravidiel, tvoje príspevky sa stanú obľúbenejšie a čitateľnejšie. Tentokrát prinášam trojicu rád, ktoré sa týkajú úvodu článkov.

NESPRÁVNE: Jedno zo základných pravidiel písania sa týka názvu, perexu a medzititulku. Názov by mal charakterizovať to, o čom je článok. Dôležitá je aj jeho dĺžka, nevytváraj preto jednoslovné alebo príliš dlhé nadpisy... (vynechaný úvod/perex)

Začiatok článku:

Písanie je ako akýkoľvek šport či aktivita. Najlepšia dokážeš byť vtedy, ak do svojej práce vložíš seba a vytvoríš si vlastný štýl, no stále sa budeš držať základných pravidiel. V písaní je ich viacero, začínajú sa pri názve, perexe a medzititulku.

Medzititulky:

Názov

Nadpis sa má týkať toho, o čom je článok. Jeho úlohou je zaujať a charakterizovať tému, o ktorú sa zaujímaš. Dôležitá je aj jeho dĺžka, nevytváraj preto jednoslovné alebo príliš dlhé nadpisy. Čitateľ totiž potrebuje pár úderných slov, ktoré v ňom vyvolajú pozitívny alebo negatívny pocit. Vtedy je pravdepodobné, že si na článok klikne a bude sa chcieť dozvedieť viac. Ak po prečítaní nadpisu nevznikne žiadna otázka, zrejme nebol nadpis dobre formulovaný. Nenechávaj však čitateľa zvedavého úmyselne tým, že nadpis nedokončíš a necháš ho domievať sa, čo ho asi čaká.

Perex

Úvod článku (perex) má čitateľa informovať a vtiahnuť “do deja”. Napíš krátke zhrnutie celého článku hneď v úvode. Perex je však samostatná časť, čitateľ musí článok pochopiť aj v prípade, že by perex s nadpisom preskočil. Najlepšie je písať ho ako posledný, ľahšie sa ti celá téma zhrnie. Jeho dĺžka je optimálna medzi dvomi až štyrmi vetami.

Medzititulok

Každý článok má svoju štruktúru a vyvíja sa od začiatku do konca, preto ak cítiš, že sa ti obsah mení, použi medzititulok, ktorý uvedie novú myšlienku a takto si bude môcť čitateľ oddýchnuť a hlavne mu budeš “hádzať návnady”, ktoré ho prilákajú čítať ďalej, vďaka čomu si dočíta článok až do konca. (dlhá veta, píš kratšie)

Nauč sa tieto pravidlá používať, avšak nenechaj sa nimi zväzovať, pretože najdôležitejšia si ty. Ak začne byť tvoj text príliš technický, čitateľa prestane baviť. Zo zreteľu vhodnosti textu pre vybranú spoločenskú skupinu krajiny a ich spôsob vyjadrovania sa osožnosť písania musí prejaviť na použitom jazyku. (odborný text, píš jednoduchšie)

Prajem ti veľa nápadov a dobrú pamäť, aby sa ti žiadne myšlienky nestratili.

Kľučové slová článku: #pisanie #navod #magazin

Mário Šmýkal

Asmira Team