Doktor č. 1

Po 15 minútach strávených na koze nás poslala na hormonálne testy, ktoré boli za hodinu hotové. Dali sme si v nemocničnej kaviarni kávu a obaja sme sa zhodli na tom, že pani doktorka je sympatická. Sestrička sa mi veľmi nepozdávala. Po tom, ako mi povedala, že na 37 vyzerám super, to som mala 32 - zrejme matematika nebola jej silná stránka, celý čas sa nepohla od doktorky a počúvala každé slovo. Asi bola len jednoducho zvedavá. 

Že by som mala schudnúť, povedala doktorka pri tom, ako jemne položila papier s výsledkami na stôl prezdobený orchideami a črepníkmi s bonsajmi. Asi od spokojných pacientov. Zrejme aj to ma pravdepodobne utvrdilo v tom, že sme na správnom mieste. Zostala som zarazená. Veď, preboha, nemám nadváhu. Dobre, nie som chudá ako tie hladné slečny z tituliek časopisov, ale zase nepatrím medzi tie obézne. A vtedy padlo prvýkrát slovné spojenie: PCOS. Máte ho aj vy. Nevedela som, čo to je. Ochotná pani doktorka nám predpísala kyselinu listovú vo forme nejakých tabletiek a s úsmevom nás vyprevadila. Veď bábätko sa vám podarí. Papkajte vitamíny, súložte, schudnite a keby niečo, zase príďte. Sestrička nám zamávala na odchod a čauko. Boli sme vybavení.