Máme jeden druhého

Samozrejme, hnevala som sa na celý svet. Najmä však na seba. Modlila som sa. Prosila som Boha, aby mi ukázal tu správnu cestu. Plakala som. Utierala si slzy a vravela si, že to bude dobré. Potom som bola vďačná. Za to, že mám tak dobrého manžela a rodinu. Za podporu a lásku. 

Zjedla som celú čokoládu. Na tom som si dala balík čipsov a celé to zapila dvoma kapučínami s poriadnou penou. S manželom sme si povedali, že máme jeden druhého a aj keby náhodou sa nám to nepodarí, adoptujeme si ďalšieho kocúra. 

Snažili sme sa na to veľmi nemyslieť. Pani doktorka nám dala pauzu. Ja som šla na Slovensko za rodinou. Po dvoch rokoch som sa konečne dostala domov. Veľmi mi chýbali. Strávili sme veľa príjemných chvíľ a dobre mi to padlo. Potom sme šli s manželom na zameškané medové týždne. A celé by to malo skončiť takto: po návrate z dovolenky som si na teste našla dve čiarky. Nebolo to tak. Domov som sa vrátila so zápalom ucha a črevnou virózou.