Bolo mi smutno. Začala som premýšľať či tam, do vytúženého cieľa, nevedie iná cesta. Posledné mesiace sme nedýchali. Neustále návštevy na klinike, hodiny strávené na koze, modriny na bruchu, nekonečné vyčkávanie na výsledky testov, behanie po lekárňach. A tie peniaze. Naposledy za vklad embryí si klinika vypýtala v prepočte 400 euro. Nezdalo sa nám to, pretože sme predtým platili 200. Pri tomto všetkom, čo podstupujeme sú peniaze vedľajšie. Nepodstatné. Ale potom vám postupom času začína dochádzať, že vlastne platíte za vlastnú bolesť a sklamanie. Nejdem na nikoho hádzať vinu. Pani doktorka nie je čarodejníčka čo robí zázraky na počkanie. Alebo za peniaze.
Po tom, ako sme jej poslali výsledky posledných testov, odpísala, že je to chemické tehotenstvo. Nič viac som sa nepýtala, iba som sa jej poďakovala. Čo iné som mala napísať? Odvtedy sa neozvala. Nenapísala nič utešujúce. Nenapísala, že sa vidíme u nej o týždeň. Na jej mäkkom kresle. Nenapísala, napíš mi, keď sa dostaví menštruáciu a potom sa dohodneme čo ďalej. Ostalo ticho. Vzdala to s nami?
Už asi približne dva mesiace som pila čaj z alchemilky. Sesternica mi tiež poradila, aby som si z nej spravila tinktúru. Že vraj je to silnejšie. Našla som v chladničke ešte asi liter domáceho páleného, čo mi naši zbalili. Ešte že som to všetko nevypila. Aj keď teraz, v posledných týždňoch by sa to celkom hodilo.
Medzi prstami som rozdrvila sušenú alchemilku na menšie kúsky. Údajne sa nemá používať kovový nôž na krájanie. Dala som ju do tmavej sklenej fľaše s korkovým uzáverom. Zaliala som alkoholom, ten môj mal statočných 52%, vďaka oci. Zmes som trochu potriasla a skryla do komory. Každý druhý deň po dobu 21 dní fľašu treba potriasť. Užíva sa nasledovne: 20-25 kvapiek trikrát za deň. Takže poctivo každý deň trasiem a čakám, kým ubehne 21 dní.
Povedala som si, že to musím celé vypustiť z hlavy. Manželovi som navrhla, aby tak spravil aj on. Nebudeme počítať žiadne plodné dni. Ten sa trochu ofučal. On totižto má všetko prerátané, naštudované a preskúmané lepšie ako ja. On nad všetkým premýšľa viac ako ja. "Predtým, na začiatku, keď sme sa vzali, užívali sme si, nič sme nerátali. A podarilo sa nám to?" nervózne sa prechádzal po obývačke. Mal pravdu. Ani vtedy sa nám to nepodarilo. Tak čo máme robiť?
Uplne vas chapem. Presli sme si tym. Ani na xty pokus sa nam to nepodarilo. Embrya sa prestanu delit. Nik nevie preco. Cele toto nestastie trvalo 15 rokov. Teraz mame 2 adoptovane deticky, ktore su nase vsetko. Sme naozaj stastna rodinka. Niekedy je cesta za stastim nevyspytatelna. Z odstupom casu chapem, ze to tak malo byt. Tie moje 2 vtacatka mi proste boli sudene. Verim, ze este jeden drobcek si ku nam najde cestu. Snad sa coskoro dockame.
@kikuska_wedge mate velke srdce❤️ Drzim vam palce💕
@miraella aj ja vam
už je koniec ? či ešte ideš písať ? však ešte niečo máš ????
@mooonika1975 este nie je koniec🙂
Tiez kazdy den sledujem ako pribeh pokracuje. A teda mooooc drzim palce ❤️🍀
Začni písať komentár...
Velmi drzim palce, a som presvedcena ze sa to podari 🙏🙏🙏🙏🍀