Pokoj

Celkom mi odľahlo. Nemala som zrovna chuť behať po doktoroch, naháňať sa po testoch, obchádzať všetky lekárne kvôli nejakým "zázračným" vitamínom. Manželovi sa tiež uľavilo. Ale len trochu. Úplne som mu videla do hlavy. Tie jeho prepočty plodných dní mu odtiaľ nezmizli. Nevadí. Lebo už prestal študovať po internete o tehotenstve a všetkým tým okolo toho. 

U nás sa žiadne škatule, vínové fľaše či obaly z kytíc nevyhadzujú. Zvykol si na to aj manžel. "Toto nemám vyhodiť, však?" často sa ma pýta, aj napriek tomu, že pozná odpoveď. "Ty to zase na niečo použiješ." Viete ako sa vraví, pre jedného odpad, pre druhého poklad. "Necítiš sa dnes dobre?" To je jedna z ďalších otázok. "Prečo?" prekvapene na neho pozriem. "Lebo len tak nečinne sedíš a nevenuješ sa žiadnemu svojmu projektu."

Áno, to som ja. Strašne ma baví niečo vymýšľať, pretvárať, zapletať, lepiť, uzliť, v strihaní nie som až tak dobrá, maľovať, posúvať, premiestňovať, pretvárať, recyklovať. Spomenula som všetko? Rada sa zahĺbim do takéhoto môjho sveta a na nič iné nemyslím.

Za niekoľko týždňov sú Vianoce. Napadlo ma vyrobiť si anjelov. Veď to k tomu patrí. Teda nie pre seba, ale myslím, že by to bol i pekný darček. Len tak. Niekoho potešiť. Vtedy mám z toho najväčšiu radosť. 

A čo vymyslím zajtra?