Sebecké vajce

Zvykla som si aj na tie nepríjemné injekcie. Prvú mi pichol manžel, ale keď som videla, ako ho pri tom zatackalo, radšej som sa do toho pustila sama. Na ňom ostala príprava. Zatriasť ampulkou, tekutinu dostať do injekcie, vymeniť hrubú ihlu za tenšiu. Nasledovalo meranie dvoma prstami, stlačenie kože, nádych, vpich, výdych. Raz napravo od pupka, potom zas naľavo. Nebolo to až také dramatické, ako to znie, ale niektoré injekcie fakt štípali. A tie obrazce v podobe modrín vo farebnej škále od bledožltej, cez zelenú, modrú až po sýtu purpurovú nevyzerali veľmi vábne. Nohavice a sukne som nosila pod pupkom alebo vysoko nad, doma radšej žiadne. 

Nastal ten deň. Boli sme veľmi zvedaví a čakali sme, kedy sa na obrazovke objaví aspoň 20 veľkých vajec pripomínajúcich mini balóny. Uložila som sa do klasickej polohy na koze. Pani doktorka tiež neskrývala nadšenie. To však spľaslo po prvej minúte. "Hm, obleč sa a porozprávame sa," povedala mi a zase ma potľapkala po kolene. 

Manžel už sedel v kresle. Usadila som sa aj ja. "Máme tu jedno dominantné vajíčko," oznámila nám, "ostatné nenarástli, takže tento cyklus, bohužiaľ, vajíčka odobrať nemôžeme. Bolo by zbytočne vybrať len to jedno." Bola som sklamaná. Ale i nahnevaná. Na to sebecké vajce, ktoré odobralo všetky hormóny a nepodelilo sa s ostatnými. 

"A chcela by som ťa zbaviť aj tej cysty pretože narástla." Moja drahá cysta sa totižto pri ovulácii zväčšovala a po nej zase scvrkávala. Pani doktorka nám navrhla, že zase sa tento cyklus pustíme do organizovaných posteľových aktivít, praskneme to sebecké vajíčko a ak sa zase nevydarí, budúci mesiac vyberieme cystu a potom zvýšime dávku hormónov a odoberieme vajíčka. Zaúkolovaní sme sa vybrali domov.