Tri roky z môjho pohľadu
O pár dní bude mať dcérka tri roky a preto sledujem fotoblogy s tortami, návrhmi na darčeky, prezerám si fotky z osláv 🙂 Pri opisoch týchto narodenín len zriedka chýba pripomienka s akousi nostalgiou, že to trojročné dieťa už nikdy nebude malinké, že radosť strieda smútok za tým bábätkom, ktoré ešte nedávno mali doma. Dodnes som to nepochopila.
Možno o desať rokov budem písať opak, no u mňa platí čím staršie dieťa, tým menšie starosti. Aspoň v prvé tri roky.
Dcérkin príchod na svet hoci samozrejme bol očakávaný a po toľkých mesiacoch aj vítaný, bol pre mňa šokom. Veľmi rýchlo som si uvedomila, že dojčenie nie je len prirodzené mojkanie sa, pri ktorom sa bábätko bezproblémovo napapá, ale že to aj dosť štípe a treba sa to naučiť.
Myslím, že to nesúviselo s mojim relatívne nízkym vekom, lebo dodnes rozmýšľam podobne- nikdy som si svoje dieťa nepredstavovala ako bábätko. Neviem to opísať- vedela som prirodzene, že najprv bábätkom bude, len krajšie boli pre mňa predstavy ako sa so svojou dcérkou rozprávam, či ju vodím do školy. Zrazu som mala v náručí drobčeka, ktorého sme všetci nekonečne milovali, len sa mi na ňom každú chvíľu niečo nezdalo... Farba pokožky, šok, že bábätko si potrebuje aj odgrcnúť, a keď prišla saborea (vyrážky, ktoré majú na tváričke niektoré detičky do roka) bola som niekedy slzavé údolie. Nemala som depresiu, len som sa každú chvíľu obávala, že nieč zanedbám, alebo príde niečo, čo nebudem vedieť ovplyvniť. Dlho trvalo, kým som sa naučila tieto pocity držať na uzde. Až sa hanbím, keď si na to spomeniem a predstavím si mamičky aj tu na modrom koni, ktoré majú s deťmi neporovnateľne strašnejšie problémy než suchá koža.
Malé bábätko však prinášalo našej rodine aj kooopu radostí ktoré si ťažko možno predstaviť, kým to dieťa nie je vaše- držanie hlavičky, plazenie sa, štvornožkovanie, prvá zjeden´miska varnej zeleniny 🙂 Zhrnula by som to tak, že najkrajšie na prvom roku života dieťaťa sú jeho pokroky. Najťažšie aspoň pre mňa bolo, že nepovie, čo mu je. Zmieriť sa s tým, že som detektív 🙂. Že 70% vecí v domácnosti mu môže ublížiť.
Na druhý rok spomínam rada. Obrovskú radosť nám robili prvé kroky a slová. zistenie, že na pieskovisku sa dá zažiť skvelý relax a nájsť si mnoho nových kamošiek. Malá však bola ešte stále drobček. Nechápala, že piesok sa nepapá, ani že hojdačka ju môže nepekne udrieť (čo sa nestalo, len zas to bola vec, na ktorú som musela striehnuť). Ešte nevedela sama od seba objať, alebo dať pusu.
Tretí rok bol podľa mojich meradiel (čo sa Moničky týka) najmenej hektický . Vlastne bol skvelý. Nelámem si hlavu nad tým čo chce, proste mi to povie a to sa týka bolesti, jedla, cikania. začala chodiť do škôlky, kde sa z nej stáva malá slečna- spoznala iné deti, naučila sa básničky, ktoré nepoznám ani ja a dokonca má za sebou prvé vystúpenie 🙂
Odtrhnúť sa od nej na ten čas, kedy je v škôlke nebolo jednoduché, ale postupne som si uvedomila, že mi to vyhovuje. Malá do škôlky chodí rada a ja robím aj iné ako len umývam riady a prebaľujem. Začali sme s manželom občas chodiť sami von, čo je pre naše manželstvo skvelým oživením. študujem, čo mi prináša nové poznatky a znalosti. Z mojej dcérky je malá slečna, s ktorou môžem viesť normálny dialóg. A začala som chodiť do práce, ktorá ma celkom baví a spoznala som veľa zaujímvých ľudí. Nie, nechýbajú mi časy, keď mala niekoľko mesiacov, hoci boli fajn. Teším sa z dneška a verím, že každý ďalší rok nám prinesie niečo nové a krajšie. Že nikdy nebudem na minulosť spomínať so smútkom, ale s energiou sa tešiť na nové zážitky, čo nám život prinesie.
To želám všetkým mamičkám a samozrejme februárovým detičkám prajem všetko naj k narodeninám 🙂
Odporúčame
Konečne mamička, ktora tie novopecene zbytočne nestresuje formulkou "cim staršie, tým horšie" 😉 dakujem za krásny a pozitívny článok, malička princezná ma skvelú maminku 🙂
monicka, super si to vystihla,a buducnost bude presne taka ako to budes vnimat ty 😉 v tvojom pripade urcite milujuca, pohodova a vesela 😉 nech sa deje cokolvek...drzim vam palce...
Uplne suhlasim, ja sa dokonca tesim na obdobie, kedy budu mat aspon 10 🙂
super clanok, mala som pocit, ze toto som pisala ja, mam uplne rovnake pocity 🙂
Ja som najma prve tyzdne odratavala dni a noci, len aby bol starsi a aspon trosku viac v noci spal... vobec som sa nevedela z babatka tesit :-/ bol totiz v noci hore kazdu jednu hodinu a ja som bola chronicky nevyspata. Ale teraz, ked ma uz 4 mesiace a spi lepsie, si to uz uzivam. Ale tiez nemozem povedat, ze by ma chytala nejaka strasna nostalgia za uplynulym casom. Dokonca poznam jedneho otecka, ktory si raz povzdychol, ze skoda, ze sa deti nerodia stvorrocne 😀
Booze mne to male vonave babatko bezbranne nevinne bude chybat velmi... aj ked sa neviem dockat kedy bude sediet a somnou behat...ale aj tak mi budu chybat noci ked sa tri hodiny spolu smejeme alebo tri hodiny placeme :D
uplne suhlasim 🙂
no Moni, normálne mi padá sánka 🙂 Ľúbime váááás!!!!
presne si vystihla moje pocity a opisala ich spravnymi slovami 🙂
krásaaaa 😉
Super si to napísala, úplne zdieľam tvoj postoj. Nám kadý " v dobrom " ako to býva, vravel, že čím väčšie dieťa, tým väčšie starosti. My s manželom sme mali vždy opačný názor a som rada, že niesme sami 🙂 Všetko čo si opísala, som aj ja preživala rovnako, a btw. moja dcerka je decembrová 🙂
nas maly bol celkom dobre babatko, ale ovela viac si ho uzivam teraz, ked uz je to "naozajstny" clovek 🙂 Babatko mi sice chyba, ale snad bude druhe 🙂
tak-nejak... v 3 rokoch má mamička pocit,že nie je pravda "malé dieťa-malé starosti a veľké dieťa-veľké starosti"...aj ja som to pokladala za hovadinu a stačilo ,aby dcéra nastúpila do škôlky a hlavne potom do školy a teraz mi je jasné ,že je to pravda ako hrom ! Teraz si povzdychnem,že " bože ako bolo fajn,ked to bolo ešte bábätko 😀 a nemuseli sme riešiť takéto starosti " ... no,ved aj ty sa dočkáš 😀
nádhera .
@schocko dievčata nepanikarte, tym "male deti male starosti velke deti velke starosti" (alebo, inak povedané, malé dieťa vám šliape po hlave, veľké po srdci) sa myslia celkom iste až deti v puberte, takže máte ešte minimalne 10 rokov čas si užívať bezstarostne obdobie s malymi starosťami... tak do 12-14 rokov je všetko uplne v pohode, len potom nastane chvíla pravdy- dieťa má už vlastny rozum, vyzor skoro dospeleho človeka, len jeho vnutro je ešte rozporuplné a plne zmatkov a tym že sa v tom veku odtrhava od rodičov, može zajsť aj na trochu šikmu plochu s nie najvhodnejšími kamošmi, no a s tym už človek neurobí nič, ostava sa len modliť, aby v nom prevladlo to dobré, čo ste ho cele tie roky učili a aby sa nestalo niečo, čo by všetkym zučastnenym značne skomplikovalo život 🙂 . A aj pubertalne obdobie mavaju niektore deti bezproblemové, len vačšina nie...
@fra dnes to už neplatí , doba je hektická, už vo veku predškolákov a hlavne nástupom do školy prichádzajú starosti. Prichádzajú vzťahové ,osobnostné či aj vedomostné starosti či problémy, oveľa oveľa viac povinností pre dieťa....a kedže doba aj dosť zlá ,ovplyvnená spoločnosťou,médiami a všetkými možnými technickými vymoženosťami,aj tá puberta prichádza o dosť skôr ,ako kedysi. Nie som nejak prudérny človek,aj ked som komplet slušné socialistické dieťa ,ale žasnem nad tým "čo riešia" dnes ešte len 8-9 ročné deti. A ako rodič to musím s nimi riešiť aj ja. Preto v konečnom dôsledku mi vychádza na 100% ,že malé dieťa -malé starosti a väčšie /ani nemusí byť -násťročný puberťák/ dieťa -veľké starosti !
Začni písať komentár...
Krasne si to napisala 🙂