Naše čakanie na "šťastie".....
♥♥♥ Sadám si na svoj obľúbený obláčik, prikladám k očiam ďalekohľad a začínam pozorovať svet. Robím to takto už pekne dlho, ale dnes už od rána cítim v kostiach, že sa deje niečo zvláštne. Možnože to je konečne ono! Cítim radosť i vzrušenie. Tam dole chodí niekto, kto ma chce. Veľmi ma chce. Myslí na mňa. Vábi ma k sebe. Ten pocit je taký príjemný, že si ho ešte chvíľu užijem. Fakt paráda... Zaostrujem ďalekohľad, dívam sa, dívam.. a konečne "JU" vidím. Prichádza "ON". Objíma "JU" lebo plače. Plače za mnou... Pýta sa kedy ku nim konečne prídem....
♥♥♥ (úryvok z časopisu MAMA a JA /veľmi sa mi páči tak som si ho požičala )
Naša cesta za šťastím je dlhá. Teda pre mňa je dlhá...... Veľmi dlhá. A náročná....
Dva roky a stále sme nevyhrali. Ešte stále zápasíme a vôbec netušíme ako dlho ešte.
Ja viem, viem, že dva roky nič nie je oproti tým ženám, ktoré čakajú 5, 6, 10 rokov. Súcitím s takými ženami. Súcitím, ale obdivujem ich! Neviem si predstaviť, že budem tak dlho čakať. A ani si to nepredstavujem. Každý pol rok (neviem s kade) naberiem akúsi dávku odvahy a verím, že teraz už to bude ono. A ono stále nič. No ale začnem pekne po poriadku.
Písal sa január 2008 a (vtedy ešte len) priateľ ma zaskočil otázkou či chcem ešte brať antikoncepciu. Ako dlho som čakala na túto otázku? A ako veľmi ma zaskočila? Bola som ale šťastím bez seba. Konečne som sa dočkala. Konečne budem mať moje najväčšie šťastie. Konečne sa mi splní môj sen....
Tak sme si vo februári 2008 prvý mesiac „užívali“ bez antikoncepcie. Neviem prečo, ale čakala som, že „to“ tu bude hneď. Veď v tom čase som nemala ani len tušenia, že existujú ženy, ktoré majú problémy mať bábätko. Netušila som čo je to IUI, IVF a podobné veci. Netušila som ani len to, že také niečo vôbec je.
Strašne som plakala keď som si ešte v ten mesiac robila test a nič. Ja viem, bola som hlúpa, ale plná chcenia a túžby mať svoje malé bábätko a dať mu všetku lásku, ktorú doma máme.
Keďže naše rozhodnutie bolo pevné tak sme sa po 8 rokoch rozhodli spečatiť našu lásku svadbou. Termín sme si vybrali 08.08.2008. Krásny. Po 8 rokoch mať svadbu 08.08.2008 🙂 ! Veľmi som dúfala, že ten deň prežijem s bábätkom pod srdiečkom.
Môj sen sa mi skoro splnil. Po (vtedy pre mňa 🙂 ) neskutočnom čakaní som 30.05.2008 pocítila strašné pálenie záhy. Nechápala som tomu. Myslela som si, že to mám z hrachu, ktorý som v ten deň jedla. Po troch dňoch mi kamarátka vravela, že toto mala ona ako prvý úkaz tehotenstva. Ja som sa len zasmiala, že ja určite tehotná nie som 🙂 . 03.06.2008 som večer o 17.hodine ostala tak strašne unavená, že som sa nevedela dočkať 22. hodiny kedy skončím v práci. O 22.30 som odchádzala domov taká zničená ako keby som celý deň behala maratón. Na ďalší deň pri večernom sprchovaní som zistila, že ma neskutočne bolia prsia. Vtedy som už vedela, že môj sen sa začína napĺňať. Bola som si istá! 05.06. a 06.06. som mala mať dve nočné po sebe, ale kvôli semináru, ktorý som mala na starosti a nemala som ho kedy urobiť, som si tú druhú nočnú vymenila za inú zmenu, s tým, že po tej jednej nočnej sa prespím dve hodinky a seminár zvládnem. Ešte 05.06. som si kúpila šaty na svadbu mojej sestry. (Pekne sme sa trafili. Obe naraz sme vyrukovali so svadbou 🙂 . I keď nie v rovnaký mesiac, ale tešili sme sa veľmi!) Po ceste z obchodu domov hovorím môjmu nastávajúcemu: „ Zlatinko? Ja ten menzes zajtra nedostanem!“ )mala som ho dostať akurát)„Ako vieš?“ spýtal sa ma. „Proste viem, cítim to!“
Tak sme sa po 5 minútovom váhaní rozhodli, že miesto do garáže ideme do lekárne 🙂 .
Prišli sme domov a plný očakávania sme sa „na to“ vrhli a ja som ocikala tú malú zázračnú tyčinku. No nič. V stanovenom limite sa tam na nás vyškierala len /... Nevadilo mi to, lebo som vedela, že ten drobec vo mne jednoducho je 🙂 . Povedala som polovičke nech to vyhodí a zajtra kúpime lepší a citlivejší testík. No on to nevyhodil a čakal. Asi po 20 minútach za mnou prišiel a povedal, mi že som tehula 🙂. No ja som to už vedela! 🙂 Na ďalší deň som volala svojmu lekárovi, že som tehotná a kedy môžem prísť. Do dohovore sme sa dohodli na návšteve na 01.07. 2008 aby sme už niečo videli.
A veru sme videli! Bol to ten najkrajší pohľad na svete!!! Podľa dátumu poslednej menštruácie sme mali byť v 8tt ale podľa ultrazvuku to vyzeralo tak na 6tt. Nevadilo mi to, hlavne, že som videla malinké krásne srdiečko. Bože to bol pocit. Tá pýcha vo mne, tá radosť! V živote som sa necítila šťastnejšia ako v ten moment. (O to krajšie bolo to, že aj moje sestra bola tehotná. Bola o mesiac vpredu. Veľmi sme sa tešili. Mesiac po sebe svadby, mesiac po sebe deti.. 🙂 )
Dohodli sme sa na ďalšej návšteve. Tá mala byť 01.08.2008. Týždeň pred našou svadbou. Strašne som sa tešila a už v ten deň som sa nevedela dočkať dňa 01.08. Tehotenstvo som si doslova užívala. Bolo mi síce zle celé dni (neviem kto vymyslel názov ranné nevoľnosti 🙂 ), pálenie záhy som mala také neskutočne silné, ale ja som to všetko znášala so šťastím! Tešila som sa tomu, že mi je zle. Priam som na to bola hrdá! Tak strašne som sa tešila na 01.08. S lekárom sme sa dohodli, že na ten ultrazvuk pôjdeme aj s „tatinom“ spolu.
Lenže matka príroda rozhodla inak....
Neviem presne aký bol dátum, myslím, že to bolo 06.07.2008 a ja som mala ďalší z mojich seminárov. Tesne pred začatím som šla ešte rýchlo na WC. Vrátila som sa s očami plnými strachu a neistoty. Náš „tatino“ bol so mnou keďže mi robil technika a tak sme hneď po telefonáte s mojím lekárom sadli do auta a vyštartovali. (Na tom WC som si na nohavičkám našla krv, a strašne ma to vyľakalo). Lekár mi urobil sono a so slovami, všetko je v poriadku nás poslal späť do práce. Žiadny kľudový režim, žiadne poučenie, nič.. Jediné čo mi dal boli lieky na udržanie a ja spokojná som teda šla späť na seminár. No v práci som si radšej vybavila menej fyzicky náročnú prácu. Verila som môjmu lekárovi. Chodila som ku nemu od svojich 12 rokov. Chodila ku nemu ešte aj moja babka aj mamina. Pracoval v jednom z najlepších zariadení. Nemala som dôvod neveriť mu. Vtedy ma ani len nenapadlo, že mi mohol aspoň krv zobrať . Keby to urobil, vedel by čo sa deje.
Tak sme sa 01.08.2008 plný radosti a očakávania tešili na ultrazvuk. Prišli sme presne na stanovený čas. Asi po hodine sme sa konečne dočkali odpovede čo sa deje, prečo ešte nie sme na rade. Môj lekár tam nebol. Bol na operačnej sále. Ako mi do vtedy nič nebolo, tak zrazu mi prišlo zle.. Zrazu ma premkol strašný pocit, no bála som sa niečo vysloviť nahlas a tak som len ďalej mlčky sedela a čakala čo bude. Po ďalšej skoro hodine prišiel sám pán primár, že on ma vyšetrí. Tak som šla dnu a hovorím mu, že sme sa s mojím dr. Dohodli, že aj polovička sa pôjde pozrieť na UTZ (ultrazvuk). Pán primár ma schladil so slovami, že najprv sa pozri on a potom zavoláme „tatina“. No len čo začal robiť UTZ moje srdce skoro skamenelo. Nikde som nevidela srdiečko. Bála som sa. Primár len ticho pozeral na monitor a stále hľadal. Nič... vstal a zavolal dnu môjho skoro manžela. Ten keď prišiel dnu, nevšimol si od samej radosti strach v mojich očiach. Prvé na čo upriamil zrak bol monitor malej obrazovky a jeho úsmev na tvári keď uvidel malú fazulku mi tisne slzy do očí zakaždým keď si na to spomeniem.
No a „diplomovaný pán primár“ mu uštedril poznámku: „ no mladý pán moc sa teda netešte!“ A v tom som strašne začala plakať. „Tatino“ ostal zaskočený. Nevedel čo sa deje, netušil. Tak Pán primár skonštatoval, že ideme do vedľajšej ambulancie kde majú lepší UTZ, a že tam bude možno vidieť. No nebolo. Nevedela som ako inak prejaviť svoju bolesť a tak som strašne plakala. Keď som videla slzy v očiach môjho „tatina“ plakala som ešte viac. No a pán „diplomovaný“ ? ten nás schladil slovami nech neplačeme, že to sa stáva! A čo som vlastne čakala? Neviem.. No už keď sa niečo podobné stane tak aspoň trošička ľudskosti by nezaškodilo, nie?
Naša bolesť bola strašne silná! So srdcervúcim plačom sme šli na opačný koniec chodby „dohodnúť“ si termín na kyretáž. Vzhľadom na to, že náš anjelik bol anjelikom asi tak už dva týždne sa rozhodli pre rýchli zákrok a ešte v ten deň som musela ísť na ten najboľavejší príjem do nemocnice. Keď som do príchodu do zariadenia kde mi „to“ mali robiť silno plakala, tak na izbe som od plaču skoro zomrela. Oni ma dali na izbu so ženou, ktorá tam už bola druhý krát a dobrovoľne a nemala kúsok hanby sa tým aj chváliť. Vraj bola na „disce“ a ani neviem s kým to má.. Bože to bolo utrpenie!
To som si ešte tesne po pichnutí uspávacej injekcie než som zaspala stihla vykričať prečo také ženy ako ja dávajú na izbu s takými ako bola ona a zaspala som... Moje prebudenie bolo strašné! Plné bolesti, plné strachu. Strachu čo bude ďalej.... Tesne po „zákroku“ za nami prišla sestrička a pýtala sa či chceme niečo od bolesti. Ja som nechcela. Na čo? Veď taký liek nie je! Neexistuje nič čo by pomohlo na tú veľkú bolesť! „Slečna“ vedľa mňa tak veľmi nariekala a tak veľmi prosila nech jej niečo dajú. Tak jej dali. Nechápala som spravodlivosť, neverila som v ňu. Prišlo mi to strašne zlé a kruté... Nechápala som prečo? Nechápala som čo také zlé som urobila...
Potom sestrička prišla ešte raz či je všetko v poriadku a že ona už ide domov tak keď niečo chceme nech povieme. Čo som asi tak mohla chcieť? Medzi tým prišiel aj môj lekár. Vraj sa prišiel pozrieť ako sa máme! No teda! Výborne!
Sestrička odišla. Bola zlatá celkom. Milá.... Ale po jej odchode po nás ani „len pes neštekol“. Tak sme tam bez povšimnutia ležali 4 hodiny. Nikto nič. Volali sme niekoho no nič... Veľmi mi trebalo ísť na WC a nevedela som či môžem. No nik nechodil. Nik nereagoval, tak som sa postavila a šla som. Našťastie WC bolo v izbe. Nemusela som veľa chodiť. Nevládala som totiž. Nie od bolesti fyzickej, ale psychickej.
Hneď ako som si ľahla späť do postele sa ako z jasného neba objavila staršia sestrička a keď jej mladá „dáma“ vedľa mňa povedala, že sme boli na WC na nás spustila ľadovú sprchu slov, že to ešte nesmieme a podobne. Tak som „milej“ sestričke vysvetlila, že keď po nás ani pes neštekol i napriek tomu, že sme kričali, nech je ticho. Povedala som jej, že ak sa nudí nech povie a ja „to“ môžem urobiť aj do postele nabudúce. Stačí povedať. Bola som zlá, viem! Ale to nebol hnev, to bola bolesť! Sestrička odišla z izby a o chvíľu sa vrátila s ospravedlňujúcimi slovami, že jej to je ľúto a že veď aj tak už uplynula doba počas ktorej sme nesmeli vstať.
Keď som opúšťala toto zariadenie zaprisahala som sa, že nikdy viac tam nevkročím.. 🙂 Najviac k nepochopeniu pre mňa je to, že za takýto zákrok máte zaplatiť také peniaze. Nemám problém s peniazmi, ale príde mi to strašne kruté! Veď ja som o to nechcela prísť!
Viete si predstaviť našu svadbu aká bola? Svadobnú cestu sme hneď zrušili. Veď načo by sme tam šli.
Druhé tehotenstvo síce skončilo skôr ako začalo, ale potom dlho nič. Nič sa nedialo. Po druhej strate (našťastie nebolo treba robiť kyret) som denno denne chodila na odber krvi či HCG klesá dostatočne. Klesalo. To bolo také moje malé „šťastie“ v nešťastí. Prebolelo aj toto....
Vo februári 2009 sme sa po pol roku „vrhli“ na ďalšie snažilkovanie. No neúspešne. Ja som pribrala. Veľmi. Skoro 20 kíl. Neviem z čoho,. Jedla som tak ako stále doteraz. Neprejedala som sa. Ale pribrala som. V auguste 2009 sme si povedali, že na naše prvé výročie svadby si zaplatíme miesto dovolenky IUI (insemináciu). Môj (vtedy už nový gynekológ) bol zlatý a navrhol nám, že nám „pomôže“ a urobí to ambulantne, aby sme nemuseli nikam chodiť a podobne. Dal nám papiere na genetiku a dohodli sme si termín na IUI. Prišiel deň „D“ a po 15 minútach na „koze“ som odišla domov. Vybavila som si PN-ku. Pre istotu!
Po 14 dňoch sme šli na UTZ a na krv. Na UTZ sa lekár podivne usmieval a ja som sa pomaly začala tešiť. Teraz ešte počkať do 15-tej na výsledky. Lekár mi nechcel nič nahovárať a povedal len, že počkáme na tie výsledky. Boli negatívne... To bolo zasa bolesti!
V októbri toho roku sme sa rozhodli, že navštívime centrum asistovanej reprodukcie. Manžel mal kolegu, ktorý mu odporučil jedno a tak sme sa tam vybrali. Môj lekár mi napísal kompletnú lekársku správu kde bolo všetko čo sme prekonali, všetky vyšetrenia a výsledky, všetky obrázky z UTZ.
Hádajte kam sme sa dostali do centra? Vtedy mi to prišlo smiešne a zároveň mi to dodalo veľa energie a veľa sily na ďalšie bojovanie. Prišli sme do centra kde mi robili „čistenie“ po prvom neúspešnom tehu. Hovorila som si, že začneme tam kde sme skončili. 🙂
Dnes je 06.04.2010. Máme za sebou v centre neúspešné IUI, kopu rôznych vyšetrení, kde mi zistili zvýšený cukor, zvýšený cholesterol, dva zo štyroch testov mi zistili poruchu štítnej žľazy, ale vraj to nič nie je, lebo vraj v centre vyšli oba výsledky dobre tak tomu netreba venovať pozornosť.
Okrem toho mi z genetiky vyšli zlé výsledky a mám niečo s krvou. Som a celý život budem sledovaná na hematológii. Beriem na to lieky a počas stimulácie na prvé IUI v centre som si každý deň pichala injekcie. Teda pichala. Ja mám voči nim alergiu. Strach. Pichal mi ich môj milovaný manžel. Juj keby jeho nebolo! Keby nestál pri mne tento boj by som už asi dávno vzdala. Ale bojujem. Bojujem preto, lebo moja túžba držať vlastné bábo v náručí je silnejšia než čokoľvek iné na svete. Bojujem preto, lebo môj manžel si to zaslúži! Touto cestou mu veľmi ďakujem a chcem mu povedať: „MILUJEM ŤA TATINKO Môj NAJVIAC NA SVETE! ĎAKUEJM, ŽE SI a ŽE SI TU PRE MŇA!“
Zajtra idem na UTZ a podľa toho ako budú vyzerať moje folikuly po stimulácii s liekmi si určíme termín na ďalšie IUI. To bude podľa mojich výpočtov (podľa prvého IUI) v rozmedzí od 12. – 14.04.2010 .
Nemyslím na to. Robím všetko preto, aby som na to (akože) zabudla, že niečo sa ide diať. Po prvom IUI som sa dlho nevedela spamätať z neúspechu. Veľmi som verila, že keď už vieme kde je problém a pichám si injekcie, čo je pre mňa utrpením, že to jednoducho vyjde.
Teraz som sa postavila do pozície na nič nečakať. Nečakám, že to dopadne dobre. Nečakám nič. Len tajne dúfam. Ale len potichúčko! Uvidíme.....
Ak to nevyjde čaká ma laparoskopia. Tak sa vlastne na ňu pripravujem. Bude to tak lepšie. Budem na ňu v prípade neúspechu aspoň pripravená a v prípade úspechu?
Asi sa zbláznim od šťastia..... 🙂
(PS: Zistili aj príčinu môjho prvého potratu. Okrem problémov s krvou som vraj prekonala v tom čase mononukleózu, ale vraj už pri druhom tehu po nej nebolo ani stopy. )
09.04.2010 - mám krásne dva folikuly a jeden troška menší, ale tak hádam by to mohlo stačiť... 🙂 Ich miery sú: 18, 15, a 11 mm... Zajtra 10.04.2010 - idem o 22.00 na pohotovosť dať pichnúť Pregnyl a v pondelok 12.04.2010 o 8.00 IUI ⎝⏠⏝⏠⎠
12.04.2010 - o 8.00 ideme na to... odovzdať "bojovníčkov" a okolo pol 10 IUI... 🙂
IUI za nami... bolo to iné ako prvý raz .... uvidíme čo to dá... Lekárke spomenula dnes už IVF. Vraj ak to teraz nevyjde IVF nás čaká... Som jej povedala, že odmietam. Ak to nevyjde hneď po MS príde na rad laparoskopia a potom to nechám tak. Nebudem to riešiť.. tento rok už určite nie. Som z toho unavená už... Možno opäť budúci rok... alebo možno už vôbec 🙂 (ak to vyjde 🙂 )
Od zajtra zasa pichám fraxiparine miesto tabletiek anopirinu, dnes už dávam Utrogestan a je to v rukách božích....
13.04.2010 - tak prvá injekcia (zasa raz) za mnou.. bála som sa, nebudem klamať, ale prežila som.. juj moje ruky. zasa budú celé modrinové a boľavé, ale nevadí, hlavne nech to pekne vyjde...
15.04.2010 - moje pocity zatiaľ nie sú žiadne. Snažím sa na to nemyslieť a veľmi mi to ide! Som na seba hrdá 😀
16.04.2010 - stále ma bolia vaječníky... snáď to o niečom značí!!!!
17.04.2010 - stále bolia....
18.04.2010 - dostala som strašnú chuť na kyslé uhorky. Zožrala som skoro celý pohár...
19.04.2010 - začali ma bolieť prsia.. takže ešte prá dní, príde MS a hor sa na laparo... Teda tak to vidím ja...
20.04.2010 - Prsia ma bolia ešte viac, v ústach pretrváva tá hnusná kovová chuť a suší ma ako keby som bola po opici 😀
26.04.2010 - krv - negatívna..
čakám MS a idem na laparospokiu
28.04.2010 - začala som špiniť
10.05.2010 - laparoskopia....
ja to proste už neriešim.. nechcem..
na čo aj..
aby som čakala niečo a zasa bude niečo iné ako chcem?
kašlem na to..
ja mám pre koho žiť...
viem však, že aj keby som neotehotnela nikdy v živote, čomu sama neverím, tak raz bábo budem mať. Keď nie vlastné tak adoptované ale budem mať deti! Verím tomu!
No teraz? Teraz to proste akosi nemám silu riešiť..
Moja myseľ asi rezignovala...
Cítim sa divne ale zároveň výborne...
Neviem.
Asi mi už preskočilo
30.04.2010 - končí sa 4 mesiac v tomto roku. Márne som dúfala, že v marci na narodeniny sa už budem vytešovať...
Naša cesta sa zďaleka ešte nekončí. Stále trvá. Nie najlepšie ale ide...
Dnes som bola u dr.. Robila mi sono.. Nepríjemné počas najsilnejšieho dňa vášho menzesu, ale tak čo už... Keď musíš....
Na moju otázku čo bude nasledovať ak bude laparo v poriadku mi odpovedala: "Začnite rozmýšľať nad IVF-kom"
aach jaaj... ☹
03.05.2010 - som bola u obvodnej lekárky na predoperačné vyšetrenia. Čo som tam zažila.... juj....
05.05.2010 - idem odniesť moč a mala by som mať výsledky z krvi
07.05.2010 - (na meniny) idem na EKG a ostatné vyšetrenia k internistovi.
Som zvedavá.
Pri mojom tupom šťastí sa nájde niečo čo mi znemožní ísť na tú laparku.....
07.05.2010 - mám meniny a čo z nich? Zasa len smolu.....
Idem k lekárke - obvodnej, sestrička tam nie je, dr. nevedela nájsť výsledky. Nakoniec sme ich teda našli na troch miestach.
Keďže som meškala bežala som do nemocnice k internistovi. PO 15 minútach tam klopem i napriek tomu že je tam napísané nerušiť klopaním a dr. tam nie je. Tak bežím cez celý areál k inej dr. Tam sa ma pýta sestrička či mám RTG plúc už robený. No nemám.. Tak ma počkajte idem odniesť krv a vypíšem vám papier. Po pol hodine som dostala do kury papier a bežím zasa na RTG. Tam po pol hodine sedenia zisťujem, že tam nikto nie je a tak bežím zasa cez celý areál k inej dr na RTG. Keď mám úspešne snímku v rukách (našťastie tam som čakala len 5 minút dokopy) bežím zasa cez celý areál nemocnice k tej dr čo mi dala papiere na RTG a tam sa dozviem, že mám prísť až na 12:30. Medzi tým som zistila, že mi volala dr. z centra. Tak jej volám späť. Samozrejme sa jej nedá dovolať a milá slečna na recepcii ma "zvozila" , že treba telefóny zdvíhať... No ako mám zvdihnúť keď pri srdciaroch a na RTG mať treba vypnutý???? 😠
V moči mi zistili zápal.. Som zvedavá čo nájde internista. Bežím ku nemu...
achh jaaj..
normálne, že maratón.. Keby som toto vedela idem radšej do nemocnice na laparo..,.
10.05.10 - Tak laparka za nami... bolelo to viac ako som čakala ale žijem...
11.05.10 - bolí to viac ako včera ale stále žijem 😀
12.05.10 - lepšie a lepšie a dnes som si dokonca umyla hlavu 😀 juchú... 😀
13.05.10 - stále viac a viac zisťujem koľko superných žien na svete je! Ďakujem všetkým, čo nám držia palce a povzbudzujú ma. Veľmi veľmi veľmi si to vážim!!!!!!!!! ĎAKUJEM Vám všetkým!!!!!!
17.05.10 - ráno pred výberom stehov - hnačka od strachu 😀 😀 😀
Strašne moc sa bojím....
Prežila som 🙂 Koniec koncov naozaj to nič nebolo.. ale Ak by som v budúcnosti mala ísť ešte na výber stehov zasa sa budem báť.. 😀
Dokina ma prekvapila! Vraj sa vidíme po MS. na môj prekvapený výraz v tvári mi povedala, že dáme rýchlu stimuláciu a budeme skúšať doma.
Takže plánová pauza sa o mesiac posúva 🙂
04.06.2010 - dnes som 38 DC... keďže moja lekárka v centre skončila ☹ . šla som k môjmu gynekológovi. Urobil sono a povedal, že mi vyvolávačku nepichne ešte. Zobral mi krv na HCG. Silno pochybujem, že by tam dačo bolo. Prvá MS po laparke a ona jednoducho nikde... Keď ju človek nechce tak príde a naopak. Je to na dve veci : na ..... a na nič...
08.06.2010 - idem po výsledky a dohodnúť ďalší postup...
- tak MS nastupuje na scénu.. bolo na čase. posledná bola 28.04. :-P
10.06.2010 - nasadila som Clostilbegyt a Fraxiparine.... (tajne dúfam, že prvý pokus po laparke bude úspešný)
15.06.2010 - idem na sono - na folikulometriu... Máme dilemu.. nevieme či chceme sledovať foliky alebo to nechať tak. Ale na druhej strane keď mám clostil bola by škoda nevedieť čo a ako... juj....
Tento cyklus bez ovulácie.. Teraz keď som si naivne po laparke myslel, že už bude iba dobre zasa rana pod pás...
Pýtam si papier na endokrinológiu. Som zvedavá... No dnes som čítala člínok o otm, že pri PCO sa priberá tak to pripisujem tomu a na tú endokrinológiu idem len aby som si potvrdila, že mi nič z tej stránky nie je...
07.07.2010 - no aká som ja naivná... Takže výsledok : Bez liekov mať deti nebudem.... 14.07. idem na krv a 19.8. si idem po lieky...
09.08.2010 - dnes som 32 DC . Beriem Duphaston a idem na krv...
- krv samozrejme negatívna. (ako inak). Jediné pozitívum vidím v tom, že dnes už nemusím pichať injekciu... Duphaston neprestávam užívať z toho dôvodu, že ďalší menzes mi vychádza presne na dovolenku .. wr... tak si posúvam cyklus... V nedeľu ho vysadím... Teraz sa bude čakať do konca augusta (keďže my dovolenka a potom môj gynekolog dovolenka) a posledný týždeň v auguste dohodneme čo a ako. Samozrejme podľa liečby od endokrinologičky.... No ako som zvyknutá na naše "šťastie" tak isto dostaneme min. polročnú liečbu kde sa nebudeme môcť vôbec snažiť..... ☹
Neviem prečo ale čím ďalej, tým viac mám pocit, že sa toho dieťatka nedočkáme......
19.08.2010 - dostala som lieky na štítnu žľazu - L-Thyroxin a teraz čakáme na výsledky od gynekológa, ktoré by mali byť budúci týždeň. Pokiaľ budú zlé spisujeme žiadosť na IVF ☹
09.09.2010 - výsledky ny protilátky (na spermie) sú v poriadku 🙂 konečne niečo pozitívne 😀 Od dnes papáme duphaston - 1-0-1 a v pondelok krvička či nie sme tehu 🙂
13.09.2010 - krv (bolia ma už týždeň strašne moc prsia, nemám hnačky, ktoré ja inak mávam, no tehu to isto nie je. Hnačky nemám vďaka liekom na štítku a prsia ma bolia s prichádzajúcou mrchou...)
14.09.2010 - 12 hodín .... zvoní mi telefón. Pozerám na display - Gynekológ. Hm a teraz mi sestrička povie to čo viem aj bez nich.....
Počujem doktora.. čo to? Inokedy volá sestrička... prosím? ja neverím... plačem.... ja...
som tehotná....
Plačem ešte asi pol hodinu a neviem sa spamätať... volám kamoške a plačem... ale od šťastia... Od krásneho, nečakaného šťastia......
Ďakujem!!!!
Ďakujem Pánu Bohu, že vyslyšal moje prosby!
Ďakujem všetkým vám tu na MK, ktorý ste nám držali palce a podporovali ma!
Veľmi veľmi a ešte nekonečne veľmi veľa vám všetkým ĎAKUJEME!!!!!!!!
Verím, že tento krát to dotiahneme do krásneho a úspešného konca!!!! 🙂
jaj, Monika, rozplakala si ma 😢
Drzim palce tak velmi ako ich len dokazem drzat - napriek tomu ze Ta nepoznam. Urcite sa vam zdrave babatko podari, musi sa! 😵
Ahoj.Tvoj pribeh je velmi podobny mojmu.Aj ja som vela prekonala.Na mojho synceka som cakala 15 dlhych rokov.A dnes mam 18 mesacneho krasneho synceka.Stalo to cakanie zato.Uvidis aj ty sa dockas.Prajem vela trpezlivosti.
ahoj, aj ja som si prečítala váš príbeh a neubránila som sa slzám... tak veľmi, veľmi, veľmi vám držím palce aby ste sa dočkali a tentoraz to došlo do úspešného konca!!! veľmi budem na vás myslieť a modliť sa za vás 🙂
a ja som čitala tvoj pribeh je mi to luto držim palce určite sa vam to podari len netreba na to myslet .pride to samo držim palce opatrujte sa🙂
Ahoj Monika, uz sme si pisali, vidim ze zajtra sa dozvies ako si dopadla. ja ti strasne velmi prajem aby sa Vám to podarilo, pretoze viem ze tuzis strasne po dietatku.viem ta pochopit.my sme si tiez vytrpeli..a este stale mame pred sebou dlhu cestu, ci vsetko dopadne dobre.
som velmi zvedava co nam zajtra povies, budem na teba velmi mysliet.
a este som len tolko chcela povedat, ze ja mam tiez nadvahu takych 15kg a nemala som problem s otehotnenim, tak si myslim ze je to somarina co tvrdia doktori...
baby ĎAKUJEM VÁM Z CELÉHO MôJHO SRDIEČKA!!!
dnes som dopadla tak, že na ľavej strane mám dvoch fešákov - jeden má miery 15 a druhý 13 mm. Hádam z toho niečo bude!
Monika, velmi velmi VAM drzim palceky
monika,smutný príbeh.
Niekedy majú deti,tí,ktorí ich nechcú a nevážia si dar, ktorí dostali. Držím palčeky, aby všetko dobre dopadlo.
Drzim palce, nech vsetko dobre dopadne. 🙂
monika, veľmi, veľmi vám držkáme palce a verím, že sa ti podarí čoskoro držať v náručí vlastné bábätko, alebo bábätká. aj ja sledujem tvoj príbeh a cítim s tebou a prajem vám s manželom, aby ste mali stále takú silu a aby ste vždy tak krásne pri sebe stáli ako doteraz. dúfam, že už si budeme čítať len krásne a pozitívne správy...
ahojkaj, moni, straaaasne moc Ti drzkam palce, nech vam vsetko dobre dopadne a o niekolko mesiacikov budes pusinkovat svoje deticky. Moc na vas bude mysliet 🙂
monika, drzim vam palce, .... pribeh ma fakt dostal, svet je naozaj velmi nespravodlivy, niektora otehotnie len tak niekde na diske a nema problem si to ist dat vziat a ta, co chce, tak sa len trapi... ale treba verit, ze sa to raz podari a ono to pride. ja som si tiez myslela,ze otehotniem na prvy druhy krat a nestalo sa tak, podarilo sa nam to po 8 mesiacoch a to som uz bola s psychikou v koncoch, takze ta velmi obdivujem, ako to zvladas a o to viac ti drzim palce.
moni...klobúk dolu,preskákala si toho viac než dost,poviem ti že mna drží nad "vodou" písanie s tebou...si silná osobnost ty to zvládneš!!!...ved máš silnú podporu manžela a to je dobre...z celého srdca ti prajem aby si to bábatko držala čoskoro v náručí...DRž sa!!!
Moni....držím ti z celého srdiečka palčeky...a nech sa chlapci držia...:o)
ahoj monika polovica tvojho pribehu je akoby som citala svoj, my sme tiez cakali 2,5 roka aby som sa nakoniec dostala na izbu nie z jednou ale z 2 co si zivot nevazili. Napokon sa na nas po 3 rokoch usmialo znovu stastie a uz zostava len ,,par dní" kedy moj uzlicek uvidím. Hoci strachu som sa stale nezbavila. Velmi ti prajem podobne stastie a uz verim, a´j ked som neverila slovam, ze aj ja sa raz dockam....
Babuľky ste strašne zlaté a všetkým Vám moc ďakujem..
Poviem Vám, že ja už neplačem nado mnou. Už ma to akosi prestalo baviť... Ale keď si čítam koľko žien mi píše a koľko žien ma podporuje a drží nám palce, plačem 🙂
Naozaj z celého srdiečka Vám všetkým veľmi veľmi ďakujem!
Ľubka0506 - vieš, že nie som až taká silná... vieš, že mám aj slabé chvíľky ale zasa si jedna z tých čo ma z toho dokážu dostať 🙂 a za to Ti zasa ja ďakujem 🙂
Zuzuj - tak budem sledovať Tvoj albumík a budem čakať s Tebou na tú krásnu chvíľu 🙂
Ahooojcek citala som vsetucko od a po z je to velmi smutne velmi ma to dojalo . Drzim palceky zo srdiecka aj moj manzel nech k Vam to babatko coskoro pride 🙂 Uplne vieme a rozumieme co je to strach o nenarodene dietatko a bolo to skutocne NAJHORSIE v zivote . Este raz drzime palceky .
l123456 - Ďakujem !!! moc moc moc moc!!!!!!
Mám dobrú správu.. Kuk vyššie na príbeh posledné riadky 🙂
ciiiitaaalaaa som, supeeer, tak drzim vsetko, co sa da 🙂 . . a my sa v pondelok mozno uz dozvieme, co to nam tam v brusku kopka 🙂 . . pekny vikend, urcite bude plny ocakavania a usmevov 🙂
jeeej krásne..
Ďakujem!!!
Aj vám všetkým krásny víkedník!!!
Držím palce, nech to konečne výjde a dočkaš sa krásneho bábätka 🙂
jeej avoj Mici ! Ďakujeem :-*
monika neuveritelny pribeh, ake to je neskutocne ked nikoho v okoli nemame ze sa im takto nedari, velmi ma to mrzi a pevne verim, dufam, viem ze raz budes na konikovi vypisovat o tvojom tehulkovani a kazdej davat tvoju podporu a radost zo zivota ked budes mat drobceka alebo drobcekov pod srdieckom,,,,potom sa narodi/ia stane sa z teba najstastnejsia maminka na celom svete,,,drzime ti vsetky prsteky aj s mojimi dvomi drobcekmi co nosim pod srdieckom aj v srdiecku 🙂
Ahoj. Drzim ti silno palce na dnesok !!!!!!!!!!! Drz sa a nech vsetko dopadne dobre !!
držíme palce na dnes, sme s vami 😉
držím vám palce, dúfam, že tentokrát vám to vyjde 🙂
Dnes je tvoj veľký deň, budem na teba myslieť 🙂
Monika, kazdy den pozeram, ci nieco nove nepribudlo......... Viem, ze dnes je ten DEN, tak uz od rana velmi na teba myslim 😀 Netrpezlivo budem ocakavat nove riadky........
Ahoj Monika, sledujem Tvoj príbeh a albumy. VEĽMI držím palce na dnešný deň.
Držím palce,nech ti to práve dnes vyjde,budem ťa sledovať aj naďalej....veľa šťastia...
cakame na pocity - dufam, ze uz buducej maminky 🙂))
ahojte. prepáčte neboli sme domka.. do obeda som si riadne pospala 😀 a teraz večer sme boli varovať hafana u svokry.
No moje pocity? Keď čítam a vidím koľko veľa žien nám drží palce a pritom nás vôbec nepoznáte, chce sa mi z toho plakať 🙂 Strašne moc moc moc moc vám z celého srdiečka Ďakujeme!!!!!
O všetkom budem informovať 🙂
monika, drzim palce a paste, nech v najblizsich dnoch najde tie spravne dvere! 🙂
zuzanka moja milovaná.. vyhodím ich keď budem mať v brušku fazulku 🙂
zuzaxa - dúfam 🙂
Ďakujem 🙂
náhodou som natrafila na tvoj príspevok. Myslím, že veľa z nás prežíva podobné životné strasti. Ja, žiaľ tiež patrím k tým menej šťastným. Ale verím, že sa to podarí. Bez viery by sme sa asi zbláznili z toľkých sklamaní. Ten kto nezažil, nikdy ale nikdy nepochopí. Prajem ti skutočne veľa úspechov a pozitívny nielen prvý test ale aj narodenie dieťatka, lebo pozitívny test je len vyhraná bitka, ale nie vyhraná vojna. Drž sa.
Pred chvíľkou som si prečítala tvoj príbeh.Pravdupocediac ja som našťastie takéto problémy nemala,no veľmi som sa toho bála.V našej rodine to je bežné,moja starká potratila dve deti,druhá jedno,krsná mala mimomaternicové tehotenstvo,pri ktorom prišla o jeden vaječnik a bábo mali až po siedmych rokoch a moja mamina ledva vynosila mňa s bratom aj to po dlhých mesiacoch v nemocnici.Všetci sa mi čudovali,keď som sa v 23 rokoch rozhodla mať vtedy so snúbencom ,teraz už 4 roky manželom bábo,naštartovalo ma keď kolegiňa z roboty potratila a podarilo sa,mám 3.ročnú potovorku a popri kojení a brání antikoncepcie,ktorú ja musím brať so zdrav.dôvodou som otehotnela znovu a mám 1,5ročného chlapčeka.Týmto všetkým som ti iba chcela povedať že nech ti každý hovorí čo chce,ja som si skoro istá že raz budeš mamina,hlavne sa nevzdávaj,držím palce a veľa veľa síl som veľmi znechutená z oho že niektorí by dali čokoľvek za bábo a iný čo môžu mať radšej idú na potrat,je to nespravodlivé.
Držím palce, modlím sa.....si pre mňa neznáma, no súcitím s tebou. Tak straaaaašne ti prajem to bábätko, tak straaaaašne ti prajem aby si zažila materstvo, tak straaaaašne ti to prajem!!! Toľko vecí vie byť nespravodlivých, že mi je z toho do plaču a tak isto ako aj ty, sa pýtam- prečo??? Monika, myslím na teba, na vás.....
držíme silno silno silno palce. zaslúžite si to.
monika, aj mňa šupli na izbu s takou dobrovoľnou potraťáčkou, keď sme prišli o prvé bábo. prišlo mi to nepochopiteľné. ako keby nemali cítenie, akoby nechápali, čo to môže v človeku spôsobiť :(
ahoj moni teraz som si prečítala tvoj príbeh a chcem ti vyjadriť môj obdiv, lebo to zvládaš hrdinsky a som si istá že to výjde budem sa za to modliť... hlavne mysli pozitívne aj ked chápem, že sa to nedá...
ahoj moni citala som tvoj pribeh co vsetko mas uz za sebou silno drzim palcek aby vam to vyslo aby ten bocian priletel.K nam prisiel po 2apol roku neuspesneho snazilkovania tesne pred 1ivf a icsi.
musím povedať že si velmi silná osoba a je úžasné ked je niekto v takej chvíli pri tebe. viem o čom hovorím. ak ti to nebude vadiť napíšem ti svoj príbeh, ale nebol až taký bolestivý a smutný ako tvoj.
Vydávala som sa 4.10.2003 a už pred svadbou sme si povedali že sa budeme pokúšať,ale prvý rok nič, druhý tiež nič, to som už začala intenzívne navštevovať gynekologa a brala clostilbegyt,raz mi to meškalo 4 mesiace a ja som si namýšlala všetky príznaky, ale zrazu som začala silno krvácať(praskla mi cysta) tak sme išli na pohotovosť. bolo to na nový rok a doktor povedal že mám velikú cystu na vaječníku a že ma musia operovať a vziať aj ten vaječník.bola som tam asi tri dni ale potom moj muž povedal že nie a išla som domov.asi o pol roka som išla na laparoskopiu, tam mi zistili jeden nepriechodný vajcovod, vrodenú vývojovú vadu na maternici a polycystické vaječníky, cysty som mala každý mesiac. Ešte sa aj liečim na štítnu žlazu od 14 rokov. "milý" pán primár, čakajúci na úplatok(nič nedostal), mi povedal že asi nikdy deti mať nebudem. to bolo strašné.
o niekolko mesiacov na to sme sa rozhodli ísť do CAR v bratislave, odporúčila mi to kamoška čo má vdaka nim dve deti. mužovi zistili podpriemernú kvalitu spg ale povedali že na IUI to stačí.ja som vraj mala vážnu infekciu tak som brala aj silné antibiotiká,(od vtedy je našťastie všetko ok) začala som brať všetky potrebné lieky na stimuláciu, po výkone ked sme prišli domov tak svokra stresovala ako trafená a samozrejme výsledok bol negatívny. strašne som vtedy plakala. no ale potom sa začali problémy v manželstve a ja som potom už dieťa s ním nechcela a v januári 2008 som sa odstahovala a potom bol aj rozvod. ja som si potom našla priatela. Aké bolo pre mna bolestivé ked som sa dozvedela že môj bývalý sa "musí" ženiť a že práve majú asi 3mesačné bábo. s terajším priatelom sme sa milovali bez ochrany dva roky a stále nič. potom som išla k doktorovi pre clostilbegyt. ja som už ani nedúfala a brala som to tak že nemusím do konca života brať anikoncepciu. neverila som, že my by sme mali také šťastie, ale nakoniec sa podarilo.
nehovorím že máš kvôli tomu vymeniť partnera, to určite nie. Ja sa každý večer v posteli pomodlím a vždy som prosila boha aby nám dal bábatko, ale potom mi napadlo že kolko ludí je bez detí a sú šťastní, tak som mu podakovala že mám také šťastie a mám pri sebe úžasného muža ktorý ma naozaj miluje celým srdcom a miloval aj keby sme bábo nikdy nemali. a potom ma pánbožko vypočul.
Babuľky z celého srdiečka Vám ďakujem!!!
nanulik - aj Tebe.. som rada, že sa Ti splnilo to nakrajšie prianie!!! Som rada, že máš teraz po boku niekho takého akého mám ja.. je to ten nalepší pocit, že na to všetko nie si sama a že ten človek Ťa bude milovať aj bez detí!!
Ja veľmi verím, že raz....
že raz budeme mať dôvod deliť našu lásku....veľmi v to verím.. ale neviem kedy to bude...ale bude...
Monika, drzim palce nech sa vasa velka tuzba stane skutocnostou!!!
Držím palčeky!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Držím Vám palce !!!
Ďakujeemm!!!!! Veľmi peknučko Ďakujem!!!!
Monika, držím palce ... no my sme to tiež nemali ľahké, práve naopak ale dúfali sme a verili sme, modlili sme sa. skúšali sme hocičo... a po takmer 4 rokoch sme sa dočkali, síce prostredníctvom IVF, ale aj tak, máme doma dnes už takmer 2 ročnú Barborku. Vždy som sa modlila pred tým aby nám ju Pán Boh požehnal a modlím sa aj teraz každý deň a ďakujem mu za ňu, že je zdravá, silná a šikovná (aj keď sa narodila v 31TT, čiže ako 1,2kg bábätko, takže sme bojovali z novu a nebolo nám všetko jedno ... ale namiesto plánovaných váh je z nej teraz augustová levica a je to veľká bojovnica, .. asi všetko so všetkým súvisí. keď sa ma niekto spýta kedy druhé, .. hneď, už včera bolo neskoro. ale viem, že zase to bude boj ... so všetkým, s mojim telom, aby si nerobilo čo chce a bolo pripravené, s psychikou, ... je to beh na dlhé trate. .. ale už teraz myslím nielen na druhé, ale aj tretie mimčo, .. preto každý večer ako Bohu poďakujem za Barborku,modlím sa aj za druhé bábätko, ktoré túžime mať ... len sa nevzdávať a veriť a byť silná ... ale viem, aké je to ťažké ... ale myslím si, že už je to na dobrej ceste .. :o)
Držím palčkeky!!!!!!!!!!!!
oprava palčeky 🙂
Prečítala som si tvoj príbeh, mám z neho slzy v očiach... Prajem ti z celého srdca, aby si sa ty a tvoj manžel čo najskôr dočkali vytúženého bábätka 🙂. Alebo aj bábätiek. Držím vám palce 🙂 🙂 🙂
monika aj ja ti prajem veľa síľ, ktoré asi potrebuješ ako soľ a šťastíčko ktoré by sa mohlo usmiať na takého dobrého človeka ako si ty resp. ako ste vy s manželom...vidieť, že deti sú pre Vás veľmi dôležité ...aj ja keď pozriem na môjho drobca (už 2-ročného) chce sa mi plakať od šťastia...mám doma poklad!!! vždy si hovorím...sú ľudia, ktorím na deťoch vôbec nezáleží - buď si dieťatko dajú zobrať ešte v brušku alebo si ho pohadzujú kade tade (jedna babka, druhá...)! len rodič nie!!! To je spravodlivosť! Viac krát som sa nad tým rozčulovala - je veľa takých čo túžia mať dieťa a milovať ho, tak prečo osud dopraje dieťa takému čo ho ,,odkladá"???!!! Tak držím palce, nech vám to vyjde!
☹
No čo narobím. život plynie ďalej. nemôžem sa zastaviť...
I keď niekedy mám už sto chutí na to...
v nebíčku máme dvoch už ☹
Ahoj Monika,
tak isto vam drzim palce! skuste porozmyslat aj nad tou adopciu. ked budete mat doma malinke babatko, urcite sa vela zmeni, tehotenstvo je vraj hlavne o psychike, a mozno sa ani nenazdate a podari sa aj vlastne. drzim palce
karin ja adopciu mam v mysli 🙂
ale ešte je na nu čas...
🙂
A Ďakujem 🙂
ahoj Monika...akurat som docitala tvoj pribeh...sucitime velmi s tebou..troska som to zazila aj ja,to ani nevravim ake to bolo ked nam doktor oznamil ze mame ist na kyretaz/nieco hrozne,nesucitne..ani neviem najst tie hnusne slova/,ako zareagoval dr,rychlo rychlo mi urobil ultrazvuk,za 3min ma uz vyhodil z ambulancie,ze sa ponahla...nemozem na to spominat..
my mame troch anjelikov a neprejde den, aby som na nich nemyslela....ale mame aj nasu lasku nadhernu tu na zemi, po tom vsetkom trapeni, takze moni, urcite to za vsetku tu bolest stoji.....musis verit moni, budem na teba mysliet a velmi verit xxx
Monika, veeľmi Ti držím palce, prihodím aj modlitby, presne viem, o čom píšeš, aj ja mám jedného anjelika v nebi, za sebou 2 laparoskopie , roky čakania. Verím, že aj Ty sa dočkáš, tak ako ja - po 10 rokoch manželstva mám 2 vymodlené poklady - 6 ročné dievčatko a 5 mesačného chlapčeka 🙂
veeeeeeeeeeeľmi vám držím palčeky, mám slzy v očiach, lebo mnoho z toho, čo si napísala dôverne poznám, nevzdávajte sa raz sa to určite podarí 🙂
Monika, precitala som si tvoj pribeh a hoci ta nepoznam, tiez tu rumazgam ako blazniva..:( strasne velmi moc ti drzim palceky. Musi sa to podarit! drzkajte sa a vela stastia!
Moni,videla som ta uz v novembrovkach a po precitani tvojho pribehu presne viem,co citis...bola som aj ja z toho hotova,ze deti nemame s manzelom,s ktorym sa lubime a devat rokov manzelstva bez dietatka je napriek tomu dlllllha doba...
ale otehotnela som...konecne,neverili sme!!!
bolo to cele vlastne taky zazrak,ktory sme necakali,resp.sme asi uz aj rezignovali... s manzelom som devat rokov,ale je pravda,ze zo zaciatku sme sa ani nesnazili,chceli sme este studovat,domcek si zariadit a ked uz bolo vsetko pripravene,zrazu to neslo...otazky typu ´preco prave my´boli na dennom poriadku...robili mi aj prefuky,laparoskopiu som podstupila,dokonca sme sa minuly rok nahlasili do centra asist.reprodukcie ISCARE,chodili sme tam asi rok,aj liecbu som nejaku podstupila,zacala som sa psychicky pripravovat na umele oplodnenie a ked nam schvalili ziadost,zrazu som cuvla...povedali sme si aj s manzelom,ze ked to nebude prirodzene,tak nech nie je...ze my este vydrzime a ze ked to bude mat prist,tak to pride...
medzitym nas kamoska pozvala k sebe na navstevu-byva v USA uz sedem rokov,je tam vydata,tak som sa vytesovala a robila si plany na cesty...dovolenka v lete a kadeco ine,aj staz pracovnu v zahranici som planovala podstupit... cize plany na babo sa akosi vyparili nevedomky,lebo som mala hlavu plnu inych planov...
ake bolo moje prekvapčo,ked som sa 15.3. testla,lebo mrcha nechodila a zacali ma boliet cici... a tu ľaľa...dve ciarky...skoro som zamdlela,robila som si este jeden test a potom dalsi...vsetky tri pozitivne...
doma najprv nik neveril,ozaj nik uz nedufal,ze prirodezene sa nam zadari,bo sme si toho postupili a vytrpeli...ale som svedkom,ze zazraky sa deju a za vsetkym je psychika
skus to vypustit,zameraj sa na nejake nove hobby,spolocnost priatelov,zi a hlavne nemysli,ci mrcha dorazi a ci nedorazi...ja som mala problemy aj sos stitkou,jeden cas som dva roky menzes nemala a pomaly som sa lucila s moznost mat deti...
modlili sme sa a modlime sa aj teraz....
nezufaj,mate sancu🙂
Ahoj Monika,
čítala som Tvoj príbeh - krásne napísaný, ale žiaľ smutný. Viem, že je ťažké uveriť, že niekto Ťa môže chápať, môže vedieť, ako sa cítiš, ale každá, ktorá sme si tým prešla Ti rozumieme. Ja som nikdy nemala mať deti a či veríš alebo nie, už mám 2,5 ročnú dcérku, takže ak by som Ti mohla poradiť: NEROB NIČ, ži pre kopec iných okamihov a keď Tvoju myseľ opustí čakanie na bábätko, ono len tak nečakane príde... Držkaj sa a veľa šťastia Ti zo srdca prajeme, Jarka+Vanesska
Baby ja som tak silná a neplačem, ale keď čítam to čo mi píšete vy... plačem 🙂
Ste strašne zlaté a naozaj Vám všetkým veľmi veľmi veľmi Ďakujem!!!!!!!
monika,
verím, že takto za rok už budeš maminou. A moje predpovede sa plnia.
ahoj monika mrzí ma že to nevyšlo a poradila by som ti takú trošku nezmyselnú radu, ale mne to pomohlo. ja som sa zmierila s tým že jednoducho dieťa nikdy mať nebudem. v hlbke srdca som tomu uverila že jednoducho nebudem ani prvá ani posledná a že ak to tak boh zariadil tak sa s tým zmierim a ked nikto z okolia sa vypytoval tak som povedala že ja nebudem mať a hotovo.uvedomila som si aj že som vlastne šťastná že mám okolo seba úžasných ludí.
viem že to asi znie blbo od baby ktorá už je tehotná ale vyššie som písala že ani ja som to nemala lahké a ked som sa tým prestala úpenlivo zapodievať tak to vyšlo.
a musím povedať že v tu najnevhodnejšiu chílu, ja som bez práce, chodím na VŠ a ideme brať hypo na byt, a aj som si hovorila aby bábo počkalo a práve vtedy prišlo🙂
takže moja rada nemysli na to tak úpenlivo, daj z očí všetky veci ktoré ťa rozptylujú a sústred sa na niečo iné napr. niečo tvorivé, alebo ak môžeš chod niečo študovať🙂
vidíš aj jašterica to hovorí, je to otrepané ale sama som zistila že je na tom vela pravdy
atrami tak potom škoda, že si mit o nepovedala už pred troma rokmi 😀 ale beriem aj toto 😀 cmuk 🙂
nanulik - ja sa s tým nezmierim, lebo ja verím, že raz budem mať minimálne dve deti 🙂
a nebojkaj.. ja to zvládnem.. teraz sa budem tešiť na dovolenku a potom sa uvidí čo dalej. teraz si začnem užívať leto, žiadne stresy, žiadne špejovanie sa..nič... 🙂
a ja som aj začala študovať ale ani tam mi nie je dopriate a zrušili mi to 😀
ale už sa tomu všetkému len smejem. Posledné dva dni sa cítim ako vymenená. ale je to O.K. Nebojte! Ja budem silná už iba kvôli vám kočky. Ste super!!!!
no vidíš tak tú dovolenku ti budem tíško závidieť lebo my pôjdeme na maltu 😀 a maximálne k našim do záhrady lebo nebudú peniažky
prečítala som si celý tvoj príbeh, je smutný, ale mám pocit, že je to všetko len a len tvojej psychike /možno sa ťa to dotkne, ale myslieť si môžem/, je deň, kt. by si nato nemyslela? užívaš si života bez toho aby si nato nemyslela? boli ste na dovče, bez toho aby si nato nemyslela? ak nie, treba začať s tým niečo robiť, lebo takto baby nebude nikdy, a všetko sa to odrazilo aj na na zdravý, takže vám držím palce a dúfam, že už skoro budeš /te/ držať baby v náručí ☺
Ahoj moja, urcite sa vam to podari, len to hviezdy teraz zariadili inac...my sme sa snazili 4 mesiace, boli to najdlhsie mesiace v mojom zivote...viem ze sa to s tym kolko cakas ty neda porovnavat, ale presne viem, co prezivas....chcem len poradit, aby si sa uvolnila, aby si zacala robit nieco, co si este nerobila, co ti da ine myslienky....mysliet na to neprestanes, ani ja som nemyslela na nic ine....ale ohromne mi pomohlo, ze som zacala chodit na anglictinu, zrazu sa podarilo...tvoj pribeh je velmi smutny, ale kazdy clovek prezije svoju bolest a ver, ze ta tvoja sa uz urcite vycerpala..🙂)mimochodom, pri snazeni som aj ja pribrala...teraz som uz jak velryba🙂)
monca, ja ze co je s tebou, ked si sa tak dlho neozvala....je mi to luto...drz sa, posilam objatie....
Monika poznam ten pocit bezmocnosti.. dni kedy som nemala sil uz nieco riesit..preplakane dni plne beznadeje preco nam to zase nevyslo..snazili sme sa cca 14 mesiacov ale cim sme si dovtedy tiez presli to nikomu neprajem.tiez sme zacali presny ako vy, svadba po dlhych 9 rokoch, tiez som vtedy verila ze na svadbe budeme traja..a nic..namiesto uzivnia par dni po svadbe som sla na operacny stol...potom na liecbu- takze som vedela ze minimalne pol rok tehulka zase nebudem..moj sen sa uskutocnil az minuly rok nejak v septembri ked som si nasla pozitivny testik.teraz mam cca mesiac pred porodom a poviem ti ze cele tehotenstvo som si strazila ako oko v hlave, stale som sa cohosi bala..
Musite byt s manezlom silny a musite verit ze to raz pride!!! Ale ako sme aj mi povedali vsetko zalezi od Boha ked sa on rozhodne ze to nevyjde tak mi ludia moze cokolvek robit pre opak.Prajem vela vela sil.A tesim sa na den kedy sa aj Vam zadari a dotiahnete to do stastneho konca ..
mna ked prepustali s nemocnice po laparke tak mi lekar povedal ze u nas bude vyhra az vtedy ked pojdeme s porodnice s malym drobcekom- dovtedy musime byt len silny.
Ja som si vzdy pred spanim opakovala vetu- raz pride den a aj v nasom zivote vyjde slniecko!!a budeme mat maleho drobceka.
Drzkajte sa!!!
Monika ja ťa síce nepoznám ale tvoj príbeh ma chytil za srdce - veľmi vám držím palce.
Prajem veľa veľa syli , , a verím že na každú z Vás sa 🙂 usmeje štastie, pretože "mama" je ten najkrajší titul aký môže žena za život získať.
Prajem veľa veľa sili , , a verím že na každú z Vás sa 🙂 usmeje štastie, pretože "mama" je ten najkrajší titul aký môže žena za život získať.
monika,
nepoznam ta, ale mam za sebou laparoskopiu... preco si nebola uz skor? mne lekar tvrdil ze budem moct byt rada ak raz otehotniem...laparoskopiu som mala v 22-och rokoch... odvtedy som brala antikoncepciu... po vysadeni som otehotnela hned - prvy mesiac....
laparoskopia urcite pomoze - neviem teda tvoju presnu diagnozu - moja bola pripadne stale je polycystycke vajecniky... ja verim ze na 2-hyx otehotniem tak isto ako prvykrat, moj lekar tvrdi ze nic nehovori proti tomu... takze drzim palce - a verim ze onedlho po zakroku ti budem moct zagratulovat... zatial len k nastavajucim meninkam😉
ahoj monika. čítala som tvoj príbeh a dnes som našla jeden článok, tak ti tu hodím naň odkaz. možno si ho už čítala, ale pri jeho čítaní som si spomenula na teba. tak veľa šťastia-držím silno prsty, aby vám to už vyšlo. 🙂
http://www.najmama.sk/clanok/224506/mojzisovej-...
Držíme hrozne moc palčeky!!!
Ahoj Monika, uz dlhsie sledujem tvoj pribeh a takisto Vam velmi drzim palce. A prajem Ti vsetko najlepsie k meninam, hlavne vela vela zdravia a stastia, nech to stastie konecne sadne aj na Vas 😉
ahoj mila monika,
mrzi ma, ze okrem toho, co vsetko prezivas vnutorne, musis byt navyse konfrontovana so slovenskym zdravotnictvom a niekedy otrasne neludskym, zamindrakovanym personalom a dalsimi ludmi okolo, co su cely zivot len zduti a neprajni a odbavuju sa na kazdom, kto im skrizi cestu.
neboj, co ta nezabije, to ta posilni a vsetko, co musis teraz znasat, sa ti jedneho dna vrati - na detoch! 🙂
drzim silno palce a vsetko najlepsie! urobte si aspon pekny vecer, ked den zatial nestal za vela... ;)
Moni, nadej vzdy existuje, musis byt silna. Tak velmi Vam prajem, aby sa to podarilo. Nevzdavaj sa, stoji to vsetko za to. Deti, tie male zazraky,,, Som nekonecne vdacna a stastna, ze som sa mohla stat mamou. Moni drz sa!!!
Moni prajem ti vsetko naj k meninkam aby sa ti splnilo tvoje prianie...drzim palceky a prajem vela sily!hlavne sa nevzdavaj!
monika aj ked ta nepoznam, velmi ti budem drzat palce, aby si bola coskoro maminka! vela vela sil prajem! a vela zdravicka k meninam ;)
Ahoj Monika, neda sa neplakat pri tvojom pribehu... Velmi vam prajem, aby vas Boh obdaroval babatkom. Nech vam da silu vydrzat a bojovat. A ak by predsa rozhodol inak, ver, ze velmi vela deti, ktore su uz na svete, by dali vsetko za vasu lasku... Ste na to dvaja. Ked ste to zvladli doteraz, urcite to zvladnete... Pekne meniny, natasin
Monika všetko najlepšie k tvojim dnešným meninkám veľa zdravia,šťastia a najviac lásky od tvojho manžela!!!!
Jaj som smutná, nedá sa mi ani napísať Ti,že .....
Veľmi chcem, aby všetko bolo dobré, ale spravodlivosť asi fakt neexistuje....
Tak Ti len píšem, že veľmi na Teba myslím, a som nahnevaná na celý svet aj za Teba.
Kočky Ďakujem vám veľmi peknučko...
Ja Keď vidím koľko žien mi drží palce, vtedy akurát plačem.. Ale od šťastia, že existujú taký fajn ľudia ako ste vy!
Ďakujem moc!!!!!!!
kali - Ďakujem veľmi peknučko 🙂
ahoj nepozname sa ale neboj sa pride to chceto čas ja som tiež čakala dlho išla som zblazniť a raz som bola prekvapena den D prišiel mam krasnu dcerku ma 2roky .držim palce ada
ahoj, aj ja moc drzim palceky...treba verit a vsetko bude fajn🙂
@trimity68 - Ďakujem... 🙂
@uniqe - aj Tebe moc Ďakujem..
ste zlatá babuľky.. veľmi si to vážim...
ja viem, že raz aj na nás príde rad.. ja viem.. len stále neviem prečo to tak dlho trvá 😀 😀
neboj ja som všetko vyskušala aj umele oplodnenie a nič až potom sa stal zazrak
Monika, z celeho srdiecka Ti drzim palce a velmi Ti prajem, aby sa aj Tvoj tak "obycajny a prosty" sen stal skutocnostou. Pre niekoho je otehotniet jednoduche a pre nas, tie zeny nevyvolene je to strasti plna cesta ..plna slz., smutku z neuspechov a hlavne je to psychicky narocne. Viem, ako sa citis my sme bojovali 3roky kym som otehotnela ..nakoniec vsak uplne prirodzene, ked sme sa na to s manzelom vykaslali. Teraz sa tesime zo zdravej a krasnej 3mesacnej dcerky. Aj ked tehotenstvo bolo plne "problemikov" a nasledoval tazky porod ..zvladli sme to a ten dar "nasu vymodlenu dcerku" si nesmierne vazime a strazime ako najväcsi poklad na svete. Verim, ze aj Vy s manzelom to zvladnete a coskoro das vsetkym vediet, ze JE TO TU!!! Drzim palce.
Monika velmi velmi drzim palceky aby si sa zanedlho dockala svojho vytuzeneho drobceka
Monika,prave som docitala tvoj pribeh.Budem na teba mylsiet a drzat palce,aby sa ten zazrak predsa len stal :o)
Ahoj Monika,
úprimne, z celého srdca Ti držím palce, nech sa vám čo najskôr pošťastí.
.......moja mamina na mňa čakala 7 rokov a som tu 🙂 a do roka bola na svete aj ségra 🙂
Určite to vyjde, veľa síl do boja!
Monika,teraz som si precitala tvoj pribeh a nakoniec som zistila ze ta poznam (z detstva)...Velmi Ti drzim palceky a z celeho srdiecka Ti,teda Vam prajem aby ste sa tesili z vytuzeneho babatka!!!
@baaaabika, @michaelachanel, @dusanab, @janulap, @beatushka - Ďakujem Vám z celého srdiečka, veľmi si to vážim 🙂
@mizu416 - ahooj.. aj ja si Ťa pamätám... 🙂
Máte krásneho synčeka! Gratulujem 🙂
Dakujem 🙂 a pevne verim ze sa aj Ty takeho dockas!!!Mooooc drzim palceky.Zasluzis si to,a budes urcite uzasna mamina!!!
neuveritelny pribeh, si velmi silna zena. Drzim palce aby vam konecne vyslo a bola si stastna. Ja viem ake to je dlho sa snazit.I ked mi sme sa pokusali "len"1 rok a tiez som bola na laparoskopii, ale nam sa po chvalabohu podarilo hned po nej. Drzim este raz velmi palce.
@luvi01 - 🙂
Ďakujem..
ach jaj....velmi ma dojal tvoj pribeh,tak veeeelmi by som ti chcela pomost:(...........ja som 3x potratila,brala som dufaston,iniekcie clexane,zelezo,magnesko,kys.listovu,pyridoxin,vitamin b 12.......a po troch rokoch mam vysledok v naruci...ani neviem kolko slz to bolo
strasne moc ti drzim prsty,nevzdavaj sa ...tvoj pribeh by mali citat tie co dietatko nosia v lone a.......nechcu ho...je to take nespravodlive,budem sa modlit,aby sa to podarilo,posielam ti aspon kusok nadeje🙂....vela stastia
@ludka140281 - ĎAKUJEM 🙂 Snáď to už vyjde 🙂
@martina_martin - tak ja ti teda budem veriť 🙂
@carmenuska - keď ja mám panický strach z injekcií a do tej ruky to ešte zvládam. Do brucha sa bojím ako čert kríža (ako sa hovorí). Preto sa bojím aj IVF lebo tam sa pichajú do brucha.. ☹
@carmenuska - a Ďakujem za palčeky!!!!!!! AJ ja držím všetkým, ktoré túžia po bábätku malinkom...
Monika, držím tebe aj manželovi palce aby ste sa coskoro tesili z dietatka a prajem vám vela síl a chuti bojovat. Ja som snažilka ,,iba,, 1 rok ale aj napriek tomu je to kazdy mesiac tažké ked zistim že to zase nevyšlo, tiez to neviem uplne dostat z hlavy aj ked mi to všetci naokolo radia tá túžba sa nedá len tak ignorovat.. Ale neboj raz budeš tá najlepšia mamina na svete🙂
Monika, fakt to skus do brucha, uvidis, omnoho menej to boli, budes si trieskat hlavu,preco si to nerobila uz davnejsie......
@carmenuska - teraz aj tak nepichám, ale ak budem musieť znovu začať možno skúsim.. 🙂
Už som nad tým premýšľala... lebo 9 mesiacov to pichať do ruky - asi umrem 😀
Monika
uslo mi to skor... len som chcela napisat, ze vam prajem vela sil k dosiahnutiu babatka, urcite je to to najhlavnejsie pre vas teraz, velmi drzim vsetky palceky! 🙂
@adusa - Ďakujeme 🙂
Zapálila jsem za vás svíčku! Kéž je to světýlko kapičkou, která přispěje tomu, aby se vám to povedlo! Lidská myšlenka a upřímné lidské přání je jako motýl, který mávne křídly nad oceánem a způsobí tím vlnu na břehu! Věřím, že ta vlna jednou dorazí i k vašemu břehu a smyje všechno, co tak dlouhou dobu bolelo! Andělé s vámi!
Monika, tvoj pribeh je naozaj smutny, musis byt silna.Mozno by vsak pomohlo, keby ste s manzelom skusili to snazilkovanie z hlavy naozaj vypustit( aj ked viem, ze to je nenormalne tazke).Poznam totiz osobne dva pary , co absolvovali to iste , co vy vratane laparoskopie a vaznych zdravotnych problemov.A ked mi kamaratka oznamila, ze si daju pauzu, ze uz su velmi vycerpani, prislo to samo. V obidvoch pripadoch su na svete babatka a ani nevedia ako. Zmenili vzduch na dovolenke... Drzim palceky
Ahoj, Monika, precitala som si cast tvojho pribehu, ale dalej som uz citat nemohla. Chcem ti povedat a to z vlastnej skusenosti, aby si sa prestala takto doslova tyrat. Ja som tiez myslela len na dietatko, ale potom som si povedala dost. Pripadalo mi to, akoby sme sa milovali s manzelom bez lasky, len ako stroje, pretoze teraz vyrabame dieta. Samozrejme hned ako som povedala dost, otehotnela som. Dokonca mi zostal jeden ovulacny test, ktory som si len tak urobila, vyslo dokonca, ze by som nemala otehotniet a este som sa zasmiala, lebo mi to bolo uplne jedno. A predstav si, ze prave vtedy, ked vsetko nasvedcovalo tomu, ze nemam otehotniet, tak som otehotnela. Poznam zdravotnu sestru, ktora sa na to takisto vykaslala az po 9 rokoch trapenia a vtedy otehotnela. Moja kolegyna to vzdala po 7 rokoch, cestovala po celom Slovensku po lekaroch. Rozhodla sa adoptovat dieta. V decembri na Vianoce jej ho mali dat, malicke 6/tyzdnove z nemocnice, ktore mama porodila ale nechcela ho. Tak to bolo dohodnute. Predstav si, ze ona v novembri otehotnela, a tak adopciu zrusila. Nebol problem, lebo jej bol velmi vdacni druhi manzelski par. Nema vyznam, aby si sa psychicky zosypala. Zivot sa da prezit pekne, aj ked by si nemala mat svoje vlastne deti. Viem, povies si, jej sa to lako hovori, ked ma dieta. Ale mne pomahala jedna pani doktorka Zuzka Laukova, ktora je detska lekarka a cely zivot nema svoje vlastne deti. Maju tri adoptovane deti a uzila si materstvo okrem dojcenia naplno. A ja som mlieko mala 2 tyzdne, takze to dojcenie netrvalo dlho. Tato lekarka pomaha cely zivot zenam otehotniet. Jej manzel ju v tom podporuje. Ona ma co povedat, vie naozaj vyborne pochopit, jej nemozes povedat, vy to nechapete, lebo mate svoje deti. Nie, ona svoje deti nema. Je to vyrovnana zena, spokojna, milujuca svoje adoptovane deti. Dam ti tel .c. na nu 0905284412. Dokaze vybavit aj dalsie vysetrenia. Je to hlboko veriaca zena, katolicka, kontakt na nau najdes aj na stranke billingsovej metody, daj vyhladavat do googla.
Tak sa ukludni, hlavu hore, zivot je krasny a je len jeden. Problemy su na to , aby sa riesili, ale nie na to, aby nas znicili. Neboj sa, bude dobre!
Dufam, ze sa na moju upraimnost neurazis.
monika0001 držím vám pršteky, aby ten milovaný anjelik si našiel miesto v tvojom brušku a aby tam vydržal celých 9mesiacov....my sme sa s manželom takisto snažili síce len 6mesiacov, za každým, keď dorazila mrcha som veeeeeeľmi plakala a až som sa na to vykašľala, že žiadne počítanie plodných a neplodných dní, či príde mrcha či nie, jednoducho som sa zamerala úplne na niečo iné, nemyslela som na to a až toho roku vo februári sa to podarilo a ani sama neviem ako, v marci som zistila, že som tehotná a to som mala podpisovať pracovnú zmluvu-celá vytešená a tak sa teraz teším z nášho čakajúceho bábätka, tým som len chcela, že verím v to, že budeš raz hrdá a milujúca mamina a tatino, len treba veriť 🙂 držím palčeky z celých našich srdiečok 🙂
skladám pred Vami pomyselný klobúk! Ste obaja neskutočne statoční!!! Veľmi Vám prajem, aby ste sa dočkali svojho sna 🙂
@elzu - Ďakujem veľmi krásnučko! Moc moc moc si to vážim!!
@mi75 , @grafikafotky - teraz som bola na svojej prvej dovoelnke v živote s tým, že zmením vzduch, zmením prostredie a budem si užívať. Ale príroda to zariadila tak, že akurát na tú moju vysnívanú dovolenku som mala dostať menzes. Možno si pomyslíte, že som plakala a bola smutná. Nie! Práve naopak. Bola som šťastná! Nie, nie je to hlúposť. Bola som šťastná preto, lebo som tým pádom vedela, že si užijem dovolenku bez toho aby som myslela na tú "výrobu" bábätka. Bola som šťastná, lebo som vedela, že keď prídem domov nebudem plakať keď dostanem MS a zistím, že zasa to nevyšlo. Prišli sme z dovolenky, MS prišla a ja som ju zobrala s totálnym kľudom bez plaču a stresu.
Teraz som v štádiu kedy nič neriešim. Proste jednoducho povedané beriem to tak ako mi lekárka vravela, že bez liečby na štítnu žľazu tehotná nebudem. Len dnes som tie lieky začala užívať... Možno som sa troška spoliehala na to, že začnem ich brať a bude dobre. Do nejakého času otehotniem. Ale teraz to tak neberiem. Čakám ešte jedny výsledky a dovtedy nič neriešim. Nemám ani čo. Merať teplotu a sledovať plodné dni som prestala už dávno. Som vyčerpaná, ale zároveň odhodlaná urobiť všetko preto, aby sme mali bábo. A ako grafi píše je mi jedno či budeme mať naše alebo si adoptujeme. Nie som proti! Priam sa teším, že ak nám nebude dopriate naše urobíme radosť inému babulku, o ktoré nemá vlastná matka záujem. Nebránim sa tomu. 🙂
Len teraz chcem ešte počkať na tie výsledky, lebo vraj ak dopadnú zle musíme ísť na IVF.
Uvidíme ako to bude. Ale Adopciu v žiadnom prípade neodmietam 🙂 Práve naopak. Prikláňam sa ku nej skôr ako v IVF. Možno som divná, ale je to tak.... 🙂
Ďakujem Vám kočky všetkým z celého srdiečka! Veľmi si Vážim vaše slová a určite sa nebudem hnevať za úprimnosť nech by slová boli akékoľvek. úprimnosť je veľmi veľmi dobrá vlastnosť, ktorá sa dnes málokde vidí 🙂
@nika147 - Ďakujem aj Tebe a GRATULUJEM 🙂
@bubinovci - a aj Tebe úprimne z celého srdca ĎAKUJEM!!!
veľmi si to VÁŽIM!!!!!
Monika, tebe aj manželovi držím veľmi palce, aby Vám to vyšlo, aby sa slzy smútku zmenili na slzy šťastia.
Máš úžasného manžela, krásne stojí pri tebe, máš oporu.
Prajem Vám všetko dobré a nech Vám to už vyjde 🙂
@mishuu - Ďakujem.. veľmi veľmi veľmi pekne Ďakujem...
keby nebolo jeho nedokážem to tak zvládať ako to zvládam. I keď sú dni kedy si poplačem, ale on mi moc moc moc pomáha...
Monika, aj ja by som ti rada vjadrila svoj obdiv a podporu 🙂 Nepoznám ťa a napriek tomu viem, že si úžasná a silná žena a viem aj to, že raz budeš skvelá matka. Či už to dieťatko sama porodíš, alebo si ho s manželom adoptujete, bude vaše a ja som si 100% istá, že budeš lepšia maminka ako väčšína tých, ktoré majú aj niekoľko vlastných detí... Za dva roky si prežila viac ako ja za celý život a ja ťa obdivujem ako všetko zvládaš. Si super a ja ti úprimne želám všetko len to najlepšie. Želám ti, aby sa ti splnili všetky tvoje sníčky, aby si od dnešného dňa nepoznala iné slzy ako slzy radosti a aby si sa čím skôr mohla tešiť z krásnej a veľkej rodiny. Vlastne nepoznám nikoho, kto by si to zaslúžil viac ako ty...
Tak ešte raz všetko naj, veľa síl a pevné nervy - a to nie preto, že by si sa mala ešte trápiť, ale preto, že pri dieťatku ich budeš potrebovať ;)
A samozrejme sa za Vás aspoň pomodlím... Kiež by som ti dokázala pomôcť viac 🙂 Drž sa...
Monika, Tvoj príbeh ma úplne dojal a neubránila som sa slzám, pretože presne to isté je aj v mojom prípade,ale stále dúfam a ver alebo never najväčšou oporou je môj manžel. Preto Ti prajem, aby sa Ti splnil Tvoj najväčší sen a ver, že určite sa splní, lebo taká nespravodlivosť nemôže byť, aby niekto, kto nechce dieťa to dieťa mal, a ten čo po ňom tak túži nie, tak hlavu hore a budeme si spolu držať palce a všetko dobre dopadne, len tomu treba veriť.
@petra53 - Ďakujem!!! Veľmi veľmi veľmi veľmi......
@kubova - Ďakujem aj Tebe a tiež silno držím palčeky!!!!
@zuzanka.j - aach jaaj.. depky miláčik, depky.. zasa raz....
ahoj moni, veľmi vam držim palce, čitala som si cely tvoj pribeh a tisli sa mi slzy do očí. O to viac, ked aj my sme prišli o prve babatko a viem ako velmi to bolí. Mysli pozitivne Monika, nam sa nakoniec zadarilo ani nevieme ako necakane a teraz sme uz 30 tt a tesime sa na maličké. Dufam, že trošku mojho optimizmu prenesiem na teba. Takze hlavu hore, dobre spravy zacinaju chodit a uz budu aj pokracovat...
@weverka11 - Ďakujem. Ja som teraz plná optimizmu, lebo už mi nemajú robiť aké vyšetrenie, všetko je už pod kontrolou tak hádam už bude dobre. Začínam veriť..
🙂
Ďakujem vám všetkým 🙂
Drz sa dievcatko.
@monika0001 , držkaj sa!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Držim palčeky, moja neboj, všetko bude SUPER 🙂))))))
@suem
@atrami
@babuliatko_mamuliatk - Ďakujem vám kočky..... 🙂
@monika0001 ahoj 🙂 chcem ti poslať šťastie, nádej a vieru. a hlavne silu aby si svoj osud zvládala statočne, nech je už akýkoľvek.
ahoj Monika.....tasko by som asi hladala slova utechy pre teba ked som si precitala tvoj clanok,prave si utieram slzy z lica a premyslam co napisat aby som neublizila este viacej....tvoja dusicka je asi velmi malinka a nadej asi este mensia no chcem tebe aj manzelovi povedat nevydavajte to ved nadej umiera posledna,neviem si ani nieco podobne predstavit nakolko moje srdiecko mi sedi prave na nohach a asi by som ani nemal otolko sili ako ty keby sa mi nedarilo otehotniet....budem vam z celoho srdiecka drzat palce aby to konecne vislo a aby ste prisli do uspesneho konca....zelam hlavne vela zdravicka a vela sili
@nanulik - Ďakujem ! Veľmi si to vážim 🙂
@sisa1987 - zaltík, keď toľko po niečom túžiš asi by si to vydržala... No uzaj sama.. stálo by to za to, no nie? 🙂 Ďakujem Ti za krásne slová a za povzbudenie.. 🙂
ako vravim budem drzat palce aj ja aj moja sofinecka aj na nozickach vizeras byt dobre dievca a budes jedneho dna uzasna mamicka ja vto verim
veľmi držím palce, pribeh mame skoro rovnaky, prezila som vela z toho co aj ty, ja veľmi verim a dufam a nepripustam si ze sa to nepodari,
musi sa to podarit, tebe aj mne a aj vsetkym dalsim ktore sa rovnako trapia 🙂 hlavu hore a nevzdavaj to! Ani ja to nevzdam. NIKDY 🙂
@monika0001 ked som docitala Tvoj pribeh moja dcerka sa ma spytala preco placem....je mi tak luto ze si tak mlada prezila tolko bolesti... ja som potratila 1x pred dcerkou a 3x pred synom ale verila som ako veris Ty a splnilo sa mi to. mam 2 prekrasne deti a zo srdiecka Ti zelam aby si to stastie zazila aj Ty... velmi Ti aj s manzelom drzime palce...
@sisa1987 - jeej Sofinečka? Keď raz budeme mať dve dcérky tak druhá Bude práve Sofinka 🙂 Posielam vám obom cmuk..
@lulu10 - presne tak.. nikdy!!! sa nevzdáme 🙂 a dobojujeme to, že? 🙂
@ywonnee - ďakujem veľmi pekne a tiež stále verím, že tie deti budú aspoň dve a najlepšie tiež párik 🙂 ale vyberať si nebudem 🙂
tu na konikovi som citala vela vela pribehov zien, ktoré prežili ešte oveľa horšie veci ako ja, a mali silu znova vstať a bojovať dalej a nakoniec sa to podarilo a ja som tiez neni ziadny posero a tak som vstala uz 2 krat a idem dalej a ak padnem aj treti krat tak pevne verim ze vstanem znovu a pojdem dalej lebo raz urcite budem mamou a to mi dava silu 🙂
@lulu10 - toto ako keby si mi z úst zobrala.. tak tak moja.. budeme aj my maminami 🙂 ja to viem...
@lulu10 - Všetko zlé sa na dobré obráti a ty prídeš na to, že to tak malo byť,aby sa Ti ukázala nová cesta a mohol si svoje sny plniť
gratulujem k dobrym spravam. silno drzim palce aby odber krvi dopadol v pondelok pozitivne.🙂 modlila som sa za teba, uvidime ci ma panBozko vyslisal,dufam ze ano 🙂 :-*
@zuzanka.j - zlatinko Ďakujem 🙂 dám vedieť 🙂
gratulujem a držim palce aby to uz konecne vyslo.....velmi z celeho srdca to prajem
@monika0001 strašne moc gratulujem k tehu, budem Vám držať moc moc palčeky aby celé tehuľkovanie bolo krásnym momentom vo Vašich životoch 🙂
aj ja sa este gratulujem 🙂
ach napisala som to ako madar =) naco som myslela 🙂
@babe19 , @acko , @babylux , @amadora , @sava2 , @misinn , @verulienka , @atrami a @lubka0506 ( vás strašne moc Ľúbim ), @salonka77 , @mia111 , @kacenika, @magua , @liliana28 , @zuzuj , @l123456 , @rubinka, @jankaa15, @drakvak , damiana , @amadora , lunana , @andul18 , @zuzulos , @giuli , @acko , @zuzaxa , @murinka , @emulienka99 , @ cirko , @marfusaklimca , @dari3 , @sunavianka , @katarina822 , @nanulik , @susani , @finka19 , @malunkyanjelik , @andel7766 , @ margaretka11 , @ajka0077 , @karin_85 , @dadka28 , @tanity , @nikus5 , @ellysa , @l.lara , @jasterica , @laetitia , @danielahamar , @zuzana.v7 , @janulka04 , @evina0 , @danciacik , @macka9 , @dai , @vi3ka , @ciefulik , @majkal , @leelo , @jenny1911 , @barbora87 , @cucovia , @natasin , @kali65 , @trimity68 , @baaaabika , @michaelachanel , @dusanab , @janulap , @beatushka , @mizu416 , @babuliatko_mamuliatk , @luvi01 , @ludka140281 , @martina_martin , @carmenuska , @ millatina , @adusa , @elzu , @ mi75 , @grafikafotky , @lusinkaj , @happy8051 , @nika147 , @ bubinovci , @mishuu , @petra53 , @kubova , @ siusinocka , @ weverka11 , @suem , @sisa1987 , @lulu10 , @ywonnee
Kočky moc moc moc vám všetkým Ďakujem 🙂
@damiana , @lunana , @cirko , @margaretka11 , @millatina , @mi75 , @bubinovci , @siusinocka , @wevwrka11
@wera - ĎAKUJEME
@zuzanka.j - moje zlatinko.. Ďakujeme 🙂 cmuk
@katkazabor - ĎAKUJEME 🙂
@monika0001 ahoj sledujem už dlhšie tvoj pribeh a velmi som ti držala palce aby to vyšlo aby si bola aj ty štastna...tak predsa sa podarilo 🙂 dopredu sa nema gratulovať tak si to necham až na potom ked tu nahoddiš foto drobca :D ale prajem ti aby všetko dobre dopadlo...drž sa a teš sa 🙂))))))
Ahoj budúca mamina,veľmi sa stebou tešíme,veľa papaj,oddychuj,nech rastiete do sily a krásy a užívaj si každý deň,utečie ti to tak rýchlo,krásny deň,Peťa.
Monikaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa supeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeer, gratulujem, je to nieco krasne, prajem ti vela vela vela stasticka, lebo si vazne zasluzis, tentokrat to nemoze inak dopadnut ako malym placucim balickom v porodnici ;) . . Mat dieta je najkrajsi dar!
ahoj, sledujem tvoj album už dlho, vždy keď ho vidím na titulnej stránke a zakaždým ho otvorím s tým že hádam už konečne sa vám to podarilo... a dnes ráno to konečne prišlo, ani neviem opísať ako sa s tebou teším aj keď ťa nepoznám 🙂)) silno silno silno držím palce a modlím sa aby to tentoraz úspešne vyšlo, držkajte sa 🙂
Monika...neuveríš aké zimomriavky po mne prebehujú 🙂
hovorila som ti že slzy smútku sa zmenia na slzy šťastia, všetky sme Vám tu neuveriteľne držali palce a ja sa teraz s tebou strašne teším a prajem ti veľa ZDRAVIA a bábätku, ktoré v tebe rastie veľkú SILU, ZDRAVIE a TÚŽBU ŽIŤ...veľmi držím palce a prajem ti teraz ešte jedno, uži si prekrásne tehotenstvo, vychutnaj si ho až kým o niekoľko mesiacov nezačuješ ten sladký hlások ... všetko dobré prajem celej rodinke a anjeli nech Vás opatrujú na každom kroku 🙂
takže Moni, ešte raz ti gratulujem z celeho srdiečka 🙂
monika , ani nevieš ako ma potešilo, to čo som si prečitala, že si tehulka. držim silno ,presilno palce, a budem sa modliť, aby všetko išlo tak ak ma, a dotiahla si svoje tehulkovanie do uspešneho konca !!!
jeeej ahoooj...gratulujem a tesím sa s Vami, prajem nech vsetko dobre dopadne...a vela sa modli za krpčeka...nam to pomohlo...mame krasnu dcérku uz...su problemy sú...ale hlavne že JE...však uvidíš ked sa narodí..🙂))...rozmaznávaj sa teraz..🙂
Ahoj Monika, tvoj príbeh som čítala asi tak pred mesiacom a veľmi ma dojal. Dnes, keď som si otvorila túto stránku a prečítala si tvoj najnovší príspevok, tak som sa veľmi potešila. Veľmi ti držím palce, aby všetko dobre dopadlo a ty si držala vo svojom náručí ten najväčší poklad na svete. Držkaj sa a teším sa na prvé foto tvojej "zatiaľ fazuľky" :o) Lenka
tak to je super sprava, som velmi velmi rada ze sa podarilo, teraz to uz bude az do sameho konca dobre, uvidis 🙂 mne sa predpovede plnia....😉 takze silno drzim palceky a zelam vsetko dobre 🙂
gratulujem a zelam ti to z celeho srdca :xxx
@monika0001 GRATULUJEM 🙂
blahozelame a s karolinkoiu v brusku drzime placeky,aby ste to uspesne tahali ako my🙂
@monika0001 Dakujem moja a GRATULUJEME nech ste hlavne zdravucky 🙂 VELMI SME VAM TO ZELALI a to sa splnilo bozicko nas vsetkych vyslisal pre Vas cmuk posielame pusinky 😉
Monika zelam ti z celeho srdca bezproblemove tehotenstvo, krasny porod a zdrave krasne dietatko
@monika0001 supeeeeeer !!!! Veľmi sa teším a držím palčeky, aby si to dotiahla do krásneho a vytúženého cieľa 🙂)
Ahoj,nedavno som na teba myslela a ze pozriem ako sa vam dari.Takze srdecne blahozelaaaam a hlavne sa s babom drzte.Nech to vsetko dobre dopadne!Pa.
ahoj moja gratulujem strasne moc a budem neskutocne drzat palecky aby to dobre dopadlo ty si jedna z mala zien ktore si skutocne zasluzia aby ich niekto oslovoval mamicka...este raz gratulujem
Super, super,super.Znova mi po lícach tečú slzy, tentoraz radosti.Držím ti palce, aby ste to spolu všetko zvládli a o 8 mesiacov držali v náručí to krásne malé stvorenie. Dávate si na seba pozor.
velmi velmi velmi velmi na vas/teba budeme mysliet a drzat vsetky paluchy, ktore doma mame 🙂 🙂 🙂 xxx
oujééééé ;) velikánska GRATULÁCIA!!!celý deň som nebola pri PC bo sme boli na návšteve v čechách...unavená z cesty-hovorím si ani ten PC už nezapnem,idem spať...ešte že som tak neurobila ; ) mocenko sa teškám a držím palčeky.
Monika blahozelame som strasne stastna ze aj pre vas vychadza slniecko a ani sa nenaqzdas a tiez budete traja..cakala som kedy mi pride sprava ze budes maminka ..straz si brusko a drobceka ako oko v hlave a ani sa nenazdas a budes ho mat s bruska v naruci- lebo tehulkovanie velmi rychlo leti 🙂
Moni ja už som ti povedala zo srdca Ti to želám!!!!...Zaslúžiš si to!!! Prosím dávaj na seba pozor aby to všetko dobre dopadlo a vydržalo do konca!!!...Ty si mi vzorom budem si z teba brat príklad...Držkaj sa!!!...Cmuk.🙂
Veeľmi sa teším a prajem Ti, aby si si užila krásne a bezproblémové tehulkovanie, ktoré vyvrcholí krásnym a zdravým "uzlíčkom šťastia" v Tvojom náručí. Všetko dobré, budem na Teba myslieť. 🙂
Velmi sa tešim a držim palce konečne ste sa dočkali prajem krasne bez komplikacii tehotenstvo ešte krajšie to všetko čo pride ponom užite si to naplno je to krasne a nezabudnutelne,myslim na vas opatrujte sa🙂
som rada že budes mamičkov strašne moc ti to prajem mocccccccccccccccccc.
Ahoj, Monika, tak je to pravda, ze budes maminkou?
MONI veľmi mocne držím palce a teším sa s vami 🙂 GRATULUJEM!!!
Monika gratulujem ti k sladkému očakávaniu, verím, že prežiješ naozaj krásne tehotenstvo, na ktorého konci bude teba a budúceho ocinka čakať ten najkrajší malý batôžtek lásky a radosti. Držím ti palce 🙂 🙂 🙂
@grafikafotky - áno áno.. ak všetko pôjde tak ako má tak v máji sa vidíme s naším pokladom 🙂
Kočky Ďakujeme naozaj veľmi veľmi moc!!!!
Moni ja sa veľmi teším s Tebou a moooooooooc Ti to prajem, však vieš a pamätáš si viac ako sebe!
Veľmi sa držkaj, opatruj a dávaj pozor!!!!!!!!!!!!
Všetky Ti tu držíme palce!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Monika z celeho srdca gratulujem, po dlhsom case som sem nakukla, lebo ja som uz unavena z toho vsetkeho tiez a co nevidim........Velke prekvapenie a hned mam nadej, lebo toto je zazrak. este raz f´gratulujem!!!!!!!!! a silno drzimpalce
@zuzaxa
@carmenuska - Ďakujem kočky!
Moc moc moc vám teraz držíme palčeky my 🙂
@monika0001Čítala som tvoj príbeh, normálne som sa rozplakala. Tak veľmi ti držím palce, ani si nevieš predstaviť ako.
@lennka79 Ďakujeme 🙂
Ahoj Monika. Chcem ti hrozne moc zagratulovať k fazulke a držím ti palčeky aby si to dotiahla do uspešneho konca! Mala som slzy v očiach ked som to čítala! Ja som prekonala 2 MA takže tiež viem čo je to strata malinkeho človiečika a velka túžba po nom. Aj ja som teraz tehu a snažim sa mysliet pozitivne! Tak sa opatruj a stale len odpočívaj!!! 🙂 Držím palčeky!!!!!!!!
@emka0 - Ďakujem 🙂 aj vy sa opatrujte a občas mi napíš do IP ako sa vám darí.. bude rada 🙂
tvoj príbeh ma dojal... čítala som ho so slzami v očiach... ☹ stráááášne ti držím palce nech vám to dobre dopadne a hlavne prajem veľa veľa zdravia vám všetkým... 🙂 Ja mám za sebou 1 MA pred vianocami a teraz máme pauzu aspon 3 mesiace a potom sa uvidí...
Klobúk dolu pred tebou koľko si toho vytrpela ... teraz už bude len lepšie 🙂)
Drzim palce !!!! 🙂
@maandy - Ďakujeme 🙂
ahoj, čítala som tvoj príspevok, je to veľmi veľmi smutné. chcem ti len popriať veľa síl a aby ste sa nevzdávali! ten zázrak príde,uvidíte! aj my naň čakáme :/