Do stanu? A to dobrovoľne? Ja by som sa rozplakala, ak by ma chcel muž vziať do stanu. Takto nejako znela reakcia mojej kamarátky na informáciu, že aký máme plán s deťmi v prebehu nasledujúcich dní. Mne to na entuziazme aj tak neubralo, asi som žena do voza i do koča 🙂 Deti sa veľmi tešili, ale to sú deti, tie nevedeli do čoho presne idú🙂 Stan sme si kúpili len pár dni predtým (taký veľký, kde sa môžete vo vnútri aj postaviť a je zložený z 2 častí, čiže spacia časť je oddelená od tej nespiacej (resp. od tej, v ktorej by sa v prípade potreby mohol p.manžel nerušene vyspať osamote). Stôl, stoličku a aj varič sme si kúpili v obchode, kde aj stan, aby nám teda nič nechýbalo🙂 Veci potrebné k stanovačke sme si zhromažďovali na chodbe a teda bola to riadna kopa a aj tak sme čosi zabudli...V pláne sme mali aj obbicyklovať si Liptovskú Maru, tak konečne sme využili aj nosič na bicykle🙂 No a teraz prišlo to najdôležitejšie rozhodnutie, že kedy pôjdeme. Manžel mal týždeň dovolenky (plánov síce, ako keby mal aspoň dva🙂, ja som ešte na rodičovskej dovolenke s mladším synom, a tak sme boli vcelku flexibilní. V pondelok ráno sme sa rozhodli, keďže nejaké malé zrážky nás nezastavia, že poobede ideme🙂 Ja ako mama, ktorá nechce nič podceniť, som nám upiekla sýty a náš obľúbený slivkový kysnutý koláč s mrveničkou (zdravšiu verziu so špaldovou múkou a kokosovým olejom)- ten môžeme na raňajky, obed i večeru. Vrámci aktivity pre deti v daný deň sme si spravili pizze, čiže čo nezjeme, som mala v pláne zabaliť a mať tak vybavenú večeru. Všetko sme natrepali (správny výraz) do auta a vyrazili. Manžel sa ma viac krát spýtal, že či ozaj toľko vecí potrebujeme na 2 noci, no ale hold ja som ešte nestanovala, tak pre istotu, aby nám nič nechýbalo🙂 Deti si po ceste pospali (väčšinu našich dlhších presunov si plánujeme na spánok syna). Do Mara campu sme došli cca o 16tej za letného dažďa. Na recepcii sme vyplatili, čo bolo treba (mini kalkulácia pre predstavu: 2x dospelá osoba v stane- 14e, 1x dieťa 5 ročné- 3,5e, auto v areáli 5e, miestne poplatky 1,4e- čiže cena za 1 noc v aráli campu 23,90e). Chcela som zaplatiť za 2 noci, no slečna na recepcii ma upozornila, že peniaze nevracajú, čiže ak sa rozhodneme odísť po jednej noci, tak sa nám to neoplatí, ale že doplatiť za ďašiu noc môžeme do 12tej hodiny v daný deň. Tak teda zaplatíme jednu noc a uvidíme. Na moju otázku, kde nám bude najlepšie stanovať s 2 deťmi mi bolo povedané len zóna A a B(ešte nejaké VIP tam boli)- čiže žiadna extra rada, čo teda hodnotím veľmi negatívne. Vstúpili sme do areálu a pomaly sme krúžili autom- aby sme získali prehľad a ešte stále popŕchalo, tak sme aj tak veľa toho robiť nemohli. Jednoduchou dedukciou sme si vybrali miesto pri detskom ihrisku (boli tam rodiny s deťmi navôkol- hlavne v karavanoch, ihrisko nám zabezpečí, aby sa deti nenudili, wc nie sú ďaleko a bolo tam aj miesto pre náš stan🙂 A keďže prestalo pršať, dokonca vyšlo slniečko, tak sa manžel pustil do skladania stanu. Šlo mu to za mojej malej asistencie celkom rýchlo. Stan bol postavený. A už sme prišli na to, čo sme zabudli. Pumpu na nafukovačky. A tak sme si, celkom služne, precvičili naše fúkacie schopnosti (2 nafukovačky 120x190cm), V tom momente, keď sme skončili, začala búrka a to poriadna. Búchalo to všade a lialo výdatne. Ale stan to zvládol, nič sa nedostalo dnu. Okolo 7mej, keď sa počasie umúdrilo, sme sa doobliekali (dosť sa ochladilo) a šli sme si omrknúť okolie. Len niekoľko metrov od nás sa nachádzala reštaurácia, čo sme si tak nejako uvedomili pri stavaní stanu, že tu bude asi hluk, no vravíme si však nočný kľud musia dodržiavať aj v campe. Domácu pizzu sme už zjedli, hladný nebol nik, tak reštauráciou sme len prešli k vode… Omrkli sme si okolie, vybavili hygienu – romanticky pod hviezdami (o čistení zubov hovorím). Asi o pol desiatej sme uložili deti a tedy sa začali otázky našej Juli. Mami, prečo všetko zvonku počujem? Prečo je tá hudba tak nahlas (hudba z reštaurácie)? Prečo sa tí ľudia smejú tak nahlas? Prečo? Prečo? Snažili sme sa jej vysvetliť, že to preto, že stan je tenký a nedá sa zavrieť ako domček a že keď zaspí, tak jej to nebude vadiť. Syn bol asi viac unavený lebo jemu sa po 10tej zapsať podarilo (však si ťahal moje vlasy a aj dudkal cumel, tak nič mu nechýbalo🙂 No hluk bol aj o 10tej, aj o 11tej, aj o 11:30 a následne sme od vyčerpania zaspali. Deti spali tvrdo a nebudili sa. Len my s mužom sme sa strhávali minimálne každú hodinu, keďže sa tam spúštal nejaký kompresor v reštaurácii. Ja som ešte pravidelne kontrolovala deti,či sú pozakrývané, keďže nad ránom som sa budila aj na to, že mi je zima. Ráno približne o 7mej vstal prvý manžel. Deťom sa ráno spalo vcelku dobre- bolo všade ešte ticho a aj sa už otepľovalo. No môj muž nám hneď ráno oznámil, že odchádzame. Zobudil sa so strašnou bolesťou hlavy, nevyspatý, no proste nervózny chlap. Dcérka začala plakať, že ona chce zostať, no keď sme vyšli von a zistili, že je ešte aj zamračené, tak bolo rozhodnuté. Úprimne, nie je nič horšie ako nevyspatý chlap- aspoň ten môj. Vybavili sme raňajky (v areáli bola aj kuchynka, kde boli variče a rýchlovarná konvica, čiže náš varič sme ani nevyskúšali). Deti sa ešte hrali na ihrisku- celé sa zablátili samozrejme, keďže bolo ešte mokro. A opäť začalo popŕchať, tak sme začali urýchlene skladať stan. Nechceli sme mať v aute mokrý poskladaný stan. Čo sa týka úrovne campu, tak záchody a kúpeľne sú v stave a úrovňou ako asi pred 20 timi rokmi, no na margo čistoty- ráno ich umývali🙂 A tak sme z plánovaných 2 nocí spali v stane len jednu. Náladu nám vylepšil nájdený ibuprofen a aj náš následný program- Tatralandia, kde tohto roku chodíme častejšie (keďže sme si kúpili celosezónky a teda vstupy sme si predplatili na začiatku sezóny), obed v našej obľúbenej reštaurácii v RGB centre. A vo výlete sme pokračovali na chalupe mojich rodičov, kde sme aj bicykle v krásnom prostredí Ružína prevetrali. Zážitky teda máme. Stanovanie sme si vyskúšali, no proti nám bolo viacero faktorov- počasie, hluk, bolesť hlavy. No neľutujeme, ale nabudúce si isto zvolíme oveľa pokojnejšiu destináciu. Možno záhradu pri chalupe rodičov🙂

    Asi každá mama to pozná. Otázky z okolia, či už je drobec odplienkovaný. Tieto otázky väčšinouprichádzajú po tom, čo dieťa už evidentne chodí, tak treba si rýpnuť🙂

Aj ja som sa s tým stretla...

Pri staršej dcérke to bolo jednoduchšie. Na nočník sme ju posadzovali odkedy sedela a ozaj sa jej podarilo občas aj čosi vykúzliť. Tým, že nemala problém posedieť na nočníku, tak úspechov bolo dosť. Od roka som neprebalila pokakanú plienku (za tým si stojím, neprikrášľujem to), no mokré nehody sme mali...Bez plienky bola asi od 16. mesiacov. Faktom však je, že som sa natepovala (koberec, gauč), naprala a aj nautierala až až. Definitívne asi na 23 mesiacov, keď šla dcérka do škôlky, tak bola bezpečne odplienkovaná.

U syna to prebiehalo úplne inak. Miška som tiež posadzovala na nočník odkedy sedel, no

nepáčilo sa mu to veľmi. Raz sa aj vypiškal, ale to bola úplná náhoda. Odkedy začal chodiť, čiže od roka, tak na nočníku vydržal len mikro chvíľku a vždy bez úspechu. Miško úplne sabotoval nočník a ani záchod sa mu nepáčil. A to už bolo v čase keď sa začali do toho montovať aj ostatní členovia rodiny a prispievať svojimi radami. Keď mi švagrina radila, aby som ho nútila jesť na nočníku, tak mi stačilo....(túto úžasnú radu som dostávala aj pri dcére a nikdy som to nepraktizovala). Moja odpoveď bola, je to iné ako pri Julke, každé dieťa je iné a tému somtaktne zmenila.

Približne okolo 23 mesiacov som si všimla, že nám malý oznamuje, že je pokakaný alebo

pocikaný, a to jedným slovom kaka🙂 ale na nočníku nič nespravil...posedel maximálne minútku a nič. A tak som si povedala, ideme na to. Tri týždne pred druhými narodeninami som Miškovi nakúpila gaťky (počet kusov osem- nebyť sušičky, tak občas by to ani nestačilo🙂 Ráno sme odniesli sestričku do škôlky, prišli sme domov a ja som mu vysvetlila, že oblečieme gaťky lebo je už veľký a že už musí piškať do nočníka. Nepáčilo sa mu to, dával si ich dole, no obrázkami som ho presvedčila, aby si ich nechal🙂 Posadzovala som ho na nočník, no úspech žiaden. Medzitým sa pocikával. Vždy som mu vysvetlila, že je to hanba, posadila som ho na nočník a prezliekla. Bola som

pokojná. Druhý deň sme mali prvý úspech. Podarilo sa mu vycikať do nočníka. Tak som mu tlieskala, pochválila som ho, spolu sme šli vyliať nočníček. Tretí deň opäť jeden úspech. Ale ozaj len jeden. Problémom bolo, že Miško nepil až tak veľa a teda za deň sme mali 3x neúspech a 1x úspech. Vcelku vedel vydržat aj pár hodín bez nehody. Tak som si povedala, že musíme na to inak. Pýtať sa nepýta, tak bude viac piť, aby sme mali väčšiu šancu trafiť sa do nočníka a plus som ho dávala na nočník každú pol hodinu. Udržať ho na nočníku bolo náročné. Sedela som pri ňom, hrali sme sa, pozerali Tv, tablet...6. deň sa mu podarilo 4.x vycikať do nočníka a aj vykakať (a to prvý krát- isto chápete moju

radosť🙂, 3x sa pocikal, ale postupne už vedel obsedieť aj sám, čo bolo dobré znamenie.

7. deň (to bola čistá katastrofa) som začala pochybovať, či som sa správne rozhodla. Nehôd bolo stále dosť, no aj úspechov pribúdalo. Celý môj deň sa točil okolo nočníka, kakania, cikania...a drobec nám začal oznamovať, že hanba, keď sa pocikal...aspoň nové slovo nám pribudlo🙂 a nie len to, ale aj gaťky, mokro, prať. Do toho sme odcestovali na 4 dni (cestu absolvoval bez plienky a nehody, vypišal sa až na mieste a do nočníka), no odplienkovanie v cudzom prostredí bolo náročné, a tak vo vnútri bol bez plienky len do

chvíle, keď sa pravidelne vycikal, ak nie dostal plienku, čo nebolo najšťastnejšie riešenie... Po príchode domov sme pokračovali v nastojenom trende (výsledky sa trochu zhoršili), ale Miško pochopil, čo od neho chceme a teda na nočníku už nepotreboval sedieť tak dlho. V 13. deň 7x cikal, 1x kakal na nočníku a 1 nehodu sme mali. Pýtať sa nepýtal, ale ten pravidelný režim (nesledovala som hodinky, dávala som podľa uváženia) mu vyhovoval. A nehôd bolo menej a menej, ale je potrebné zdôrazniť, že odplienkovanie je úspech najmä mamy (čiže mňa), ktorá procesu odplienkovania podriadila všetok svoj program. Von sme odišli z domu len po vycikaní, zdržali sme sa len toľko, koľko som predpokladla, že vydrží. Stále som sa ho pýtala, či netreba pišať a kládla som ho na nočník. Do auta som si brávala   nočník, lebo do trávičky zatiaľ piškať nechce a na veľkom záchode to síce zvládne, ale často sa opišká...🙂 Manžel pomáhal keď mohol...malého pekne vedel namotivovať na nočníček (to je ozaj dôležité)- napr. keď si pýtal nejakú sladkosť, tak sme to rýchlo využili slovami keď sa Miško vyciká alebo nejakú hračku keď si pýtal, tak dostane a aj sme to vždy dodržali... klamať sa nesmie🙂 Ak sa aj stala nehoda, tak sme na neho nikdy nekričali (aj keď ja som už nemala ďaleko), ale stále sme to len skonštatovali, že to je hanba a veľkí chlapci už hanbu do gatiek nerobia (alebo niečo v tom duchu🙂

Do mesiaca sme boli bez nehody. Občas sa zabudne, alebo keď vypije veľa tekutín, tak 2x sa stihne vypiškať a tretí krát nestihne.

Moje postrehy pri Miškovom odplienkovaní, ktorý dovtedy ignoroval nočník:

- treba mať nakúpené gaťky (min. 5) a odporúčam s peknými obrázkami- my sme mali autá, bagre, motorky...Miško si ich prezeral a sám mi nosil, ktoré chce🙂

- nočníčkov viac (my máme 2 poschodia- tak 2 nočníky v dome a 1 v aute)- vcelku sa mi osvedčil Ikea vylievací (stačí len časť vybrať pri vylievaní- je to fajn, keď si dieťa chce samo vyliať obsah- čo isto bude chcieť) a nočníček keď je trošku vyšší tak je to lepšie... lepšie sa mu sadá a aj vstáva.

-nočník umiestniť na viditeľné miesto

- treba sa zmieriť s nehodami

- motivovať odmenami (len na začiatku-neskôr to už nebolo potrebné)

- nekričať na dieťa, len konštatovať fakty a chváliť, keď sa úspešne vyciká / vykaká

- odplienkovanie si načasovať v období keď trávite doma viac času

- nevracať plienku, aby dieťa nebolo zmätené, že raz ju má a raz nemá...radšej sa zmieriť s nehodami (preto odporúčam tráviť doma a poblíž domu viac času)

- nosiť so sebou 2 náhradné oblečenia- 1 je málo (gaťky, tepláky a aj ponožky)

- bodynká nahradiť tričkami – rýchlejšie posadenie na nočník a aj v prípade nehody stačí vymeniť gaťky a tepláčky

-pred spánkom, po spánku, pred odchodom a pri príchode domov vždy posadiť dieťa na nočník- náš rituál, ktorý funguje🙂

- informovať aj okolie, aby boli rovnako nastavení ako vy

- a veľmi dôležitá vec- buďte trpezliví a verte dieťaťu, že to zvládne 🙂

    Naše dievčatko nepatrí k tým odvážnejším, skôr by som povedala, že je opatrná a keď sa jej niečo nedarí, tak vybuchne a skončili sme (mimochodom túto vlastnosť nemá po mne).

Vedieť bicyklovať patrí k základným aktivitám, ku ktorým akosi prirodzene každé dieťa dôjde, podobne ako korčuľovanie, lyžovanie a plávanie. A mám pocit, a aj akýmsi pozorovaním okolia som došla k záveru, že cca okolo 5. roku sa to už pomaly aj očakáva, že tieto základné aktivity dieťa ako tak ovláda. Som rada, že s korčulovaním, či už s klasickými alebo kolieskovými korčuľami, nebol žiaden problém. Lyžovanie sme túto sezónu zahájili, aj keď s brzdením ešte má problémy. Plávanie je v procese, tak snaď čoskoro sama aj plávať bude, ale poďme späť k bicyklovaniu.

    Bicykel Julke darovala sesternica, keďže jej bol už malý (predsa je o 4 roky staršia a už dávno brázdi chodníky na horskom bicykli🙂 a tak sme hneď začali aj s pomocnými kolieskami, Julka mala približne 3 a pol roka. Nešlo jej to veľmi. Ťažko sa jej točili pedále, trebalo jej pomáhať s rozbehom a celkovo som mala pocit, že je pre ňu bicykel ťažký. Po krátkej chvíli ju to vždy prestalo baviť. Keď mala asi 4 a pol roka, tak sme začali skúšať aj bez pomocných koliesok, no väčšinou sa to skončilo jej výbuchom, keďže jej to nešlo. Nevedela udržať rovnováhu a ten ťažký bicykel jej vôbec nepomáhal. Keďže ja som vinila hlavne ten ťažký bicykel, začali sme uvažovať o kúpe nového, no ako sa časom ukázalo, on nebol na vine. Prišla však zima a tak sme kúpu nového prestali riešiť. Sami radi bicyklujeme, tak naša snaha naučiť dcérku bicyklovať mala logický dôvod a nechceli sme sa teda vzdať. No, čo s tým balancom? Problém bol, že my sme akosi nemali potrebu mať odrážadlo a preto si dcérka ani nemala, kde ten balance natrénovať. A tak na Vianoce, ako 5 ročnej, sme jej kúpili odrážadlo. Dva mesiace sa odrážala po dome, trénovala držanie rovnováhy a na jar sa ukázalo, že to bol výborný krok.

V marci sme sa rozhodli dať nášmu ťažkému bicyklu poslednú šancu a v jeden krásny slnečný deň sa Julka s tatom vybrali von. Tatik jej chvíľočku pomáhal držať balance a ani nie za pár minút Juli bicyklovala úplne sama. A tá radosť. Museli sme hneď informovať babky. Veľmi ju bicyklovanie baví, každému rozpráva ako ona vie bicyklovať bez pomocných koliesok. Bicykluje ani nie dva týždne a ide jej to celkom slušne, no ešte jej radíme, čo a ako, hlavne dole kopcom, popri ceste a tak. A má za sebou už aj prvý mini výlet na poštu, približne 2km.

Moja rada na záver:

Nepreskakujte odrážadlo lebo bez držania rovnováhy to nepôjde a nezatracujte ani ťažký bicykel lebo v ňom chyba nie je🙂

V dnešnej dobe, kedy je zdravý životný štýl v popredí, ľudia siahajú častejšie po kvalitných potravinách, zavádzanie príkrmov je hotovou vedou (minimálne keď máte cca polročného drobca, tak ako ja🙂, bezpečnosť detí a s tým súvisiaci správny výber tej najbezpečnejšej autosedačky je alfou a omegou (Áno- to sú témy, ktoré momentálne riešim🙂)) by sa nemalo zabúdať ani na kozmetiku- kvalitnú kozmetiku. Značku Yves Rocher som poznala len veľmi okrajovo a nepoznala som jej produkty. Ako dvojnásobná mamina, ktorá chce pre svoje deti to najlepšie, som si uvedomovala, že na tejto oblasti musím ešte popracovať... a práve preto som prvý krát vôbec reagovala na možnosť zapojiť sa do testovania produktov a to značky, ktorú som nepoznala, ale chcela spoznať.

A stalo sa, vybrali si ma🙂 Nečakala som to a o to viac som sa na kozmetiku Yves Rocher, konkrétne na jej vianočný balíček, začala tešiť.

...A on došiel... 🙂

Ako prvé ma prekvapila veľkosť balenia- škatuľa bola obrovská a v nej nádherná plechová škatuľka s vianočným motívom a už tu som bola zaskočená- čakala som mini testovacie balenia (viete také tie cestovné🙂), no mne došlo bohaté balenie kozmetiky plnej veľkosti.

Testovací balíček limitovanej vianočnej edície 2017, ktorý mi došiel obsahoval:

• Tekuté mydlo na ruky (Biela Vanilka),
• Krémy na ruky (Biela Vanilka a Čarovné lesné plody),
• Balzamy na pery (Biela Vanilka a Čarovné lesné plody),
• Sprchovací gél (Čarovné lesné plody),
• Telové mlieko (Biela vanilka),
• Toaletnú vodu (Biela vanilka),
• Vonnú sviečku (Čarovné lesné plody).

Áno bolo toho až toľko🙂 Prvé,čo ma zaujalo bolo krásne vianočné prevedenie jednotlivých balení - ten sobík, vtáčik, stromčeky a zlatá – TOP Vianočná kombinácia a k tomu Biela a červená farba, ktorá ideálne zapadla do kombinácie Vanilka, Lesné plody a Vianoce (mimochodom obývačku mám v týchto farbách)-

….Aaa vtedy mi to došlo- mám v rukách svoj prvý tohtoročný darček a ešte taký voňavý 🙂

Keďže v ten deň som organizovala doma detskú narodeninovú párty mojej už 4-ročnej princeznej, tak nebolo viac času na prvé testovanie...no počas oslavy som sa pochválila kamoškám, že budem testovať Vianočný balíček Yves Rocher – a priznám sa, že ma prekvapil ich okamžitý záujem, pozitívne ohlasy smerom ku kozmetike tejto značky a aj ich odhodlanie presvedčiť ma, aby som kazetu otvorila a oni urobili rýchly test🙂 Prvé, čo nás hromadne oslovilo boli krásne vône pripomínajúce Vianoce- jemná Biela Vanilka a osviežujúce Čarovné Lesné plody. Ešte v ten deň som si jednotlivé produkty hrdo povykladala v kúpeľni, aby sa aj moje oči mohli stále kochať 🙂

A aby som nezabudla, resp. zdôraznila, že všetky produkty sú vysoko prírodné (spoločnosť Yves Rocher si pestuje svoje rastliny, z ktorých vyrába kozmetiku) a prírodná zložka je v nich zastúpená na minimálne 97%. Produkty neobsahujú parabeny, čo som sa v rámci vzdelávania dozvedela, že ide o konzervanty vyrobené z ropy, ktoré predlžujú trvanlivosť kozmetického výrobku a môžu vyvolávať napr. aj alergie a obaly sú z 25% recyklovaný materiál. Toľko k múdrym faktom.

Svoje hodnotenie začnem tým asi najčastejšie využívaným produktom a to Tekutým mydlom.

Tekuté mydlo na ruky (Biela Vanilka) a čo sa v ňom skrýva?

• Krásna perleťová farba s vôňou bielej vanilky,
• Pumpička pre jednoduchú aplikáciu, ktorej obsluhu zvláda aj moja 4 ročná princezná (doteraz sme zvládali len „šúchacie mydlá“),
• Konzistencia, ktorá sa krásne kĺže po rukách, dôkladne namydlí a skutočne človek má pocit čistoty a zároveň sa jednoducho oplachuje,
• Nie je ani potrebné použiť vždy plné stlačenie a tým sa naše potešenie z jeho používania samozrejme predĺži,
• Ruky sú krásne hebké a ozaj voňavé, a čo je podstatné Tá vôňa vydrží (testovali sme síce vanilku, ale isto aj lesné plody stoja za to🙂
• Tento produkt patrí u nás k najčastejšie používaným z čoho mám ako mama pochopiteľne veľkú radosť 🙂 K umocneniu dokonalého pocitu z čistých rúk dopomôže aj použitie krému na ruky.

Krémy na ruky (Biela Vanilka a Čarovné lesné plody)

• 75ml flakóny padnú tak akurát do ruky, i keď ich obsah sa priam pýta na ruky, ktoré najmä v zimnom období trpia syndrómom suchosti, čo je bohužiaľ aj môj prípad,
• Krémy sa jednoducho rozotierajú a rýchlo vstrebávajú (považujem to za veľkú výhodu, keď človek hneď po aplikácii neomastí kľučku na dverách v kúpeľni),
• Stačí aj malé množstvo (pri väčšom som mala pocit, že sú mazľavé, kým sa krém vstrebal),
• Krátko po rozotrení ruky pôsobia zdravšie, sú hydratované, na dotyk veľmi jemné až hebké a krásne voňajú (vanilka, či lesné plody- nikdy si neviem vybrať..🙂,
• To, že sme ich mali v balíčku až dva je úplne super(odteraz mám v kabelke vždy jeden-zvykla som si ruky stále krémovať, pretože vyššie menované prejavy sú čarovné 🙂

Balzamy na pery (Biela Vanilka a Čarovné lesné plody)

• Obidva balzamy Vanilka i Lesné plody (priznám sa, že najmä brusnicu som vnímala) krásne jemne voňajú,
• Balzamy sú jemné (nie tuhé) a teda ľahko sa aplikujú - stačí si len raz prejsť pery (dokonca ani počas dlhej prechádzky nestuhli),
• Sú bezfarebné a ani ich naturálny ružovkastý nádych nezanecháva na perách žiaden film,
• Na perách vydržali, kým som niečo nezjedla, resp. ich nezjedla z mojich pier...,
• Keďže ide o prírodnú kozmetiku, tak ani výčitky keď som zbozkala moje bábo som nemala,
• Hoci patrím skôr k fanúšikom rúžov, tak za mňa Áno aj týmto balzamom- darček, ktorým určite potešíte 🙂

Sprchovací gél (Čarovné lesné plody)

• Ide o takmer priehľadný svetlo červený jemne voňajúci gél (intenzita vône, tak akurát do postele, resp. ako podklad pre telové mlieko, či parfém),
• Nie je veľmi hustý a teda jednoduchým pohybom sa rýchlo rozotiera po celom tele (ja osobne nemusím biele silno parfumované sprchovacie gély, ktoré sa ťažko rozotierajú a veľmi penia),
• Pení tak akurát,
• Flakón padne presne do ruky (menšou nevýhodou je, že balenie 200 ml sa míňa rýchlejšie než ostatné produkty vo Vianočnej edícii- teda aspoň mne🙂, čiže odporúčam vybrať do balíčka 400ml balenie (ešte, že na to v Yves Rocher mysleli a je aj takáto možnosť),
• Balenie je veľmi pekné vianočné, ale ťažšie sa mi z tohto flakónu aplikuje a aj otváranie je ťažšie- pumpička by pomohla.

Telové mlieko (Biela vanilka)

• Krásne jemná vanilková vôňa,
• Konzistencia taká akurát- ani príliš tekutá ani príliš hustá,
• Ľahko sa rozotiera a rýchlo sa vstrebáva- čiže po aplikácii som sa mohla hneď obliecť, čo je pri telových mliekach vždy výhoda
• Mlieko nezanecháva lepivý pocit, ktorý ja teda na telových mliekach nemusím,
• Pokožka zostáva príjemne hebká a hydratovaná (dokonca i problémové suché miesta- v mojom prípade nohy od kolien nižšie, pekne reagovali),
• Mne osobne sa trošku ťažšie vytláča mliečko z flakónu a akosi sa aj dosť rýchlo míňa, keďže som ho používala dôsledne
• Odporúčam vyskúšať

Toaletná voda (Biela vanilka)

• Priznám sa, že pri vanilkovej toaletke som neskákala hneď od radosti, predsa len veľa vanilky nerobí dobrotu a toaletné vody sú predsa výraznejšie ako ostatné produkty, čo sa vône týka,
• Dala som jej však šancu a pre dôsledné otestovanie som používala len túto toaletnú vodu počas celých 2 týždňov
• A záver? Je veľmi príjemná, stačí ozaj len 1 ranné použitie (presnejšie jeden vstrek) a mňa si ozaj získala a vôbec mi nevadí že celý deň voniam krásne vanilkovo...
• Oblečenie i na ďalší deň stále vonia (hoci je už v koši na prádlo),
• Podľa mňa krásna súčasť limitky od Yves Rocher a aj najväčšie prekvapenie pre mňa🙂

Vonná sviečka (Čarovné lesné plody)

• Príjemný doplnok vianočnej kazety, ktorý poteší a doplní celkovú atmosféru a pocit, ktorý som pri testovaní nadobudla.

Táto kolekcia ma veľmi potešila. Zároveň mi pripomenula, že Vianoce sú čoskoro tu a aj to, že mi ešte chýba pár darčekov. A keďže v teste u mňa produkty obstáli, tak som sa vybrala na prieskum do jedného z obchodíkov Yves Rocher. Môj dojem bol veľmi príjemný- milý personál, krásny čistý luxusný dizajn obchodíka, kopec produktov a dokonca aj o cenách som si myslela, že budú ešte vyššie...

Záverom by som chcela dodať, že nepatrím k ľuďom, ktorí podliehajú módnym trendom. Niečo nové vyskúšam väčšinou na odporúčanie z môjho okolia. Priznám sa, že mi kozmetiku Yves Rocher nik doteraz neodporučil (a tak som vďačná tímu MK, že mi umožnili vyskúšať tieto krásne produkty a tak si vytvoriť vlastný názor.) A moju predstavu táto kozmetika Nesklamala, ba predčila. Už teraz sa teším na postupné testovanie ďalších produktov i keď už z vlastného rozpočtu...

Ešte raz Ďakujem a prajem Šťastné, Veselé a Voňavé Vianoce 🙂

Monika