Pečivo s dušou

„Ale sedliak bol duša chlebová,“ hovorí sa v jednej Margarétkinej obľúbenej rozprávke, „nevydržal a neprajníkovi pomohol.“ Ľahko si vieme domyslieť význam tohto milého prirovnania – hoci na povrchu niečo môže vyzerať pevné, tvrdé, ošľahané ohňom pece ako chlebová kôrka, vnútri nájdeme mäkkú, jemnú, dobrotivú striedku.

Na chlieb si zarábame, nikdy sa nepreje, niekto žije na cudzom chlebe a niekto zasa má po chlebe... Hoci reči sa vravia a chlieb sa je, už v našom jazyku vidíme, aké dôležité miesto má tento pokrm v našej kultúre.

Jedna pani jazykovedkyňa mi raz povedala, že svet sa pre človeka stáva svetom, ak je človek jeho súčasťou – a svetu rozumieme tak, že o ňom hovoríme, akoby sme v jazyku tvorili „svoj“ svet. Akoby sa každý pozeral na svet svojimi okuliarmi. Každý národ má svoje vlastné okuliare, a my máme aj okuliare „chlebové“. V dávnych časoch šírenia kresťanstva misionári vysvetľovali podstatu učenia tak, že hovorili Číňanom o ryži, Američanom o kukurici, Eskimákom o dennom tuleňom tuku... A nám, Slovanom, o chlebe.

V tejto recenzii sa teda pozrieme na chlieb, na pečivo, na to, aké komu chutí. Konkrétne na pečivo z reťazca BILLA – ich najnovšou filozofiou je dôraz na čerstvosť, pestrosť a BIO kvalitu, čo môžete posúdiť aj sami: návštevou predajne, ochutnávkou, alebo hoci čítaním recenzií na ich novinky v sortimente. Alebo nabudúce využiť #test_billa. My sme tiež testovali:

• Remeselný chlieb

Známym slovanským zvykom bolo vítať hostí chlebom a soľou. Tento zvyk má aj dnes už vtipnú stránku, okrem dobrého úmyslu sa totiž verilo, že démon alebo ježibaba by darovaný chlieb nemohli prehltnúť a začali by sa dusiť. Tak sme sa rozhodli to vyskúšať 🙂  Táto pšeničná väčšia bageta nám poslúžila na „rustikálne jednohubky“, navštívili nás len dobré bytosti a všetko zázračne rýchlo zjedli. Chlebík je aj sám osebe chuťovo veľmi dobrý, mne sa na ňom páči aj jeho „nevýraznosť“ – je totiž univerzálne kombinovateľný aj s chuťovo výraznými prílohami a striedka je naozaj vláčna a jemná.

• Diavollino kocka

Chlebová mágia je založená na myšlienke, že kto si čo zaseje, to si aj zožne: s akými myšlienkami a prianiami chlieb miesime, také nám po vykysnutí a upečení prinesú výsledky. Keď sama pečiem, vnímam miesenie cesta ako tvorbu niečoho nového a všimla som si, že sa neoplatí piecť nervózne a narýchlo, takže niečo na tom bude. Myslím, že je jasné, o čo šlo pri pečení tejto kocky – vložiť chilli papričky, cesnak, pálivé Tabasco a špecifická pikantná chuť pečiva je zaručená. Pečivo je vnútri vzdušné a mäkké, kôrka príjemne chlebová, vôňa papriková, chuť nie príliš ostrá, mne však stačilo ochutnať kúsok. Muž potreboval salámovú oblohu a zhodnotil tento kúsok ako najlepšie, čo som ho donútila počas testovania zažiť. Dospelí so záľubou v mierne pikantných potravinách si môžu pokojne kocku dopriať.

• Twist s pažítkou

Kto do teba kameňom, ty doňho... Len nie twistom s pažítkou. Jednak by ho bola škoda, jednak je to jedno z pečív s hutnou, „ťažšou“ konzistenciou. Priznám sa, že už sa k nemu nevrátime. Poznáte to, že na svete sú len dva druhy ľudí, tí, ktorí majú a nemajú radi (čokoľvek). Pri pažítke som v druhej skupine. Pečivo je zvonku chrumkavé, pažítková chuť vnútri výrazná, najväčší problém bola pre nás spomínaná hutnosť striedky. Nakoniec sme zistili, že sa celkom hodí k vynikajúcej tekvicovej polievke, potrebuje k sebe niečo šťavnaté. Milovníci pažítky paileas ocenia. 

• Cereálna bageta Payesita; Paillasse olivový

Darovaný chlieb sa má bezo zvyšku zjesť, hovorí starý zvyk. Za požičaný sa zas nemá ďakovať. Tak sme sa zasa hostili, tentoraz s kaviárom a nátierkami. Cereálna bageta s prímesou otrúb a posypaná rôznymi semienkami a vločkami bola skvelá. Jedna z tých chrumkavých, s mäkkučkou striedkou, s výraznou chuťou semienok a vločiek, pre mňa dokonalá. Olivový chlieb podľa popisu zasa obsahuje špeciálnu múku, vlastnosti kôrky a striedky opäť chrumkavé a vláčne. Opäť však existujú dve skupiny ľudí... Tentoraz sa hlásim k milovníkom olív – ich chuť v chlebovej striedke bola výrazná, so syrovou nátierkou vynikla ešte viac.

• Tyčinky so zelenými a čiernymi olivami

Opäť je to skôr príležitostné pečivo, keďže ani ja si neviem predstaviť mať príchuť olív v chlebe každodennom. Trochu mi chýbala chrumkavá kôrka, možno som vystihla nie celkom čerstvé kúsky. Konzistencia je hutnejšia, ale nie tvrdá, zrejme vďaka tvaru pečiva menej vzdušná. Chuť olív výrazná, samé je pečivo trocha suchšie, ale dá sa jesť ako slaná tyčinka, keď ste hladní a máte chuť na olivy.

• Pizzová taštička

Hovorí sa, že lepší doma krajec chleba, než v cudzine krava celá. Ono to znamená, že škoda stratiť domov za cenu blahobytu, ale mne sa to vynorilo práve teraz. Keď som bola na strednej, pamätám sa, že pečivo s pizzovou náplňou bol školský hit. Neviem, či sa mi zmenili chuťové poháriky, ale čím ďalej, tým výraznejšie v tých plnkách cítim akúsi umelinu. Odkedy od svokrovcov dostávame domáci kečup, veru ani ten mi už z obchodu nechutí. Nuž, aby som to zhrnula, v pečive problém nie je, čerstvé je chrumkavé, dá sa kúpiť ešte teplé a voňavé, náplne je dosť, chuť je korenistá, kto potrebuje rýchlo zahnať hlad a nemá rád sladké, nemusí váhať.

• Vital kocka

Kto v jeden deň vyhodí chlieb, bude na druhý deň podľa povery hladovať. Pri tejto kocke by mi vyhadzovanie ani nezišlo na um, hoci ani bežne nič nevyhadzujeme: omrvinky síce nehádžeme do ohňa, kam vraj patria, ale suché pečivo zbierame dedkovým zajacom a našim večne hladným morčatám. Milujú semienka ako ja. Táto kocka sa k nim však nedostala. Umiestnila sa v prvej trojke môjho pomyselného osobného rebríčka pečiva pečeného v Bille. Chrumkavá. Štedro posypaná semienkami. Semienka aj vnútri, v mäkkej, lahodnej striedke. A ako bonus pocit, že ste si vybrali zdravší variant.

• Syrový štangel

Keby sa vám s chlebom niekedy snívalo a chcete vedieť, čo to znamená, jeden zo snárov hovorí: „Seba v snoch horúci chlieb jesť vidieť – so strachom bohatstvo získať, to kvôli ohňu, ktorý chlieb tak rozpálil. Chladný chlieb so syrom jesť – bohatstvo a blahobyt nadobudnúť.“ Sen so syrovým štanglom by teda mohol mať celkom príjemné naplnenie. Ja som si ho vybrala, lebo bol medzi novinkami, ale aj preto, že mám slabosť na syr a slané. Tento konkrétny kúsok ma zachránil pred ďalším z návalov prvotrimestrovej nevoľnosti, takže som mu bola vďačná. Ozaj, pomáha nemať prázdny žalúdok a zjesť slané a zapečené pečivo (ale nie vždy, bohužiaľ). Takže tento rožkovitý útvar mi dobre poslúžil, v dobrom budem spomínať, keď sa uvidíme v BILLA.

Osobne mám však problém už s jeho názvom. Štangeľ som našla iba v historickom slovníku ako výraz 15. a 16. storočia pre železnú tyč, aj to s mäkkým ľ.  Súčasné hovorové slovo je štangľa (na salámu alebo: chudého človeka, čo je celkom vtipná predstava). Nie že by na tom slove záležalo niekomu okrem mňa. Štangel. Husia koža. Ešte neskôr som si prečítala, že obsahuje bravčovú masť, ktorá mu má dodávať chuť, šťavnatosť a arómu. Nuž, buď do môjho masť zabudli pridať, alebo už bol chudák, dlho na predajni, ale mne pripadal suchší, ako by sa patrilo. Tvrdá kôrka tomu veľmi nepomohla. Pomohol mu bylinkový čaj a paradajka, napriek tomu sa už naše cesty zrejme rozišli.

• Toskánska bageta malá

Toskánsko vonia vínom a korením. Vraj konkrétne takou zmesou korenia, ktorá sa hodí na všetky druhy mäsa. A dáva jedlu vôňu južného Talianska. Neviem, či to bolo cieľom pri výbere názvu tohto kúska pečiva, priznám sa, že som v ňom necítila ani tymián, ani oregano či rozmarín, stalo sa však mojou obľúbenou celozrnnou alternatívou. Mám rada malé bagetky a veľa zŕn. Malé bagetky majú väčšinou veľa chrumkavej kôrky, čo bol aj tento prípad. Mimochodom, spálená kôrka sa využíva na zahnanie nočných môr (ale to vyskúšam, až keď budem najbližšie piecť ja, toskánska bageta by mi s tým nepomohla). Pomohla mi však ako skvelá príloha k pečeným bedliam (veď to je skoro ako mäso, nie?). Na obrázku vidíte aj spomínaný vynikajúci domáci kečup. A listy z krásneho štiavnického jesenného lesa...

• Kaiserka tmavá; bulka pšeničná svetlá

Mali sme nedávno Dni sv. Huberta, trhy a v stánkoch neznesiteľne dlhé rady na cigánsku. Rozhodli sme sa urobiť si doma vlastnú verziu. Obľúbenú cereálnu kaiserku nemali, tak som si vybrala tmavú. Neviem, prečo mi tak chutí tmavé pečivo. Človek môže aj stokrát čítať, že v skutočnosti nie je až také zdravé, ako sa tvári, že sa farba získava primiešaním otrúb alebo pridaním karamelu.

Kaiserka bola skvelá, ako kaiserky bývajú, kto ich má rád, vie, o čom hovorím. Vraj sú pozostakom rakúsko-uhorskej monarchie, žemle viedenských mocnárov: pšeničná múka, chrumkavá košieľka a päť zárezov na povrchu. Originálna kaizerka má byť obnažená, bez sezamu a rasce. Táto moja tmavá, neoriginálna, s bielym sezamom, je pre milovníkov semienok úplne dokonalá. Muž má zasa najradšej biele pečivo, jeho hodnotenie pšeničnej bulky znelo: vhodný tvar na domácu cigánsku, chuť rožkovitá, trochu tvrdá na povrchu, mäkká vnútri, neprekvapí, nesklame.

• Poduška so zníženým obsahom sacharidov

Keď príde na lámanie chleba a určovanie prvého miesta, u mňa to vyhrala táto nenápadná obdĺžniková novinka. Podľa lákavého popisu má znížený obsah uhľohydrátov, zvýšený obsah bielkovín a vlákniny, preto sa nemusíte báť jesť ju ani večer a zasýti na dlhšie. U mňa všetko fungovalo, vôbec som sa nebála a kúpila som si ju vždy, keď som ju v Bille našla. Čo však, na moju smolu, bolo počas dvoch týždňov len tri razy. Ako ju opísať? Chrumkavý kabátik, zdobený sezamom, ľanom, slnečnicou, nádhera. Duša ozaj chlebová, voňavá, jemná, ľahká ako pierko, ozvláštnená semienkami aj vnútri. Keďže som vždy kúpila viac kúskov, overila som si, že ako jedno z mála pečív je rovnako dobrá aj na druhý deň. Chcela som ju odfotiť aj samú, vážne, ale nikdy som nestihla. Máte ten pocit, akoby ste jedli cukrovú vatu: chutné a sýte vzdušné skoronič. V dobrom slova zmysle, nie nadarmo je chlieb aj symbolom života a duchovného jedla.

• Bio ražný bochník

Keď už som v tej duchovnej rovine, idem sa k niečomu priznať. Dozvedela som sa, že chlieb sa nemá nechávať na stole. Neprikrytý. Lebo plačú duše v očistci. Nuž, a tiež mu to na druhý deň nepridá na chuti. Tento krásny bochník sme testovali hneď, ako sme ho kúpili, ražná múka, vyrobená zo sivastých zŕn v klasoch žita, má vraj veľa pozitívnych účinkoch na tráviaci systém. Navyše tento chlieb je zložený zo samej bio múky, chutí pekne chlebovo, nechýba mu nič, ani kôrke, ani vláčnej striedke. Keďže som trestuhodne nechala hodnú chvíľu postáť, následne som si z neho urobila minitoasty so syrom. Zaujímavé je, že boli veľmi dobré, zapečený mi chutil trocha inak ako taosty z bežného chleba, lepšie, ale možno to boli len výčitky svedomia voči takej lahôdke.

• Rollo škoricové a kakaové

Pečivo má vraj magickú podstatu, na jeho zrode pracujú všetky štyri živly: Vzduch, Oheň, Voda i Zem. Kedysi sa preto verilo, že pekár musí žiť v zhode s diablom, nielen s bohom: preto robí dvanásť bochníkov pre Neho, ale trinásty pre čerta. Trinástka je aj záverečné číslo môjho testovania, nechala som si nakoniec sladké, hoci nemá s pekelníkmi nič spoločné. Jedine ak by ste mali radi škoricovú a čokoládovú chuť, vtedy uznáte tieto rolované kúsky za čertovsky dobré. Margarétka sa takto nevyjadruje, verná jemnejšiemu slovníku, sladké plnené pečivo s hojnou náplňou a výraznou chuťou zhodnotila ako vynikajúce aj napriek pevnejšej konzistencii, s ktorou trochu bojovala. Napriek tomu, ako nevinne sa tvári, až pri písaní tohto komentára som si uvedomila, že sa vlastne hrá s papierovým Nebom – Peklom... (Inak, skvelá hra. Učí sa pritom počítať i hláskovať. A ja jej píšem do výsledku úlohy – odložiť riad zo stola, nakresliť zviera, zaspievať pieseň, nakŕmiť morčatá, zjesť kúsok pečiva... a podobne. Zatiaľ jej to nepripadá podozrivé.)

Na záver sa chcem poďakovať za možnosť testovania, bola to veselá a obohacujúca skúsenosť, nasadiť si chlebové okuliare, nebáť sa nových chutí. Ak sa náhodou vy niekedy budete niečoho báť, môžete vyskúšať aj recept starých Slovanov: chlieb ležiaci na stole so zapálenou sviečkou a soľou je vraj najmocnejšia ochrana domu. Pokojne a bez strachu si chlebík a jeho varianty môžete zaobstarať v predajniach BILLA ;)