Gianna Jessen...

Narodila som sa v Kalifornii, ale teraz bývam vo Franklin, v Tennessee. Ako maličkú si ma rodičia adoptovali s vážne poškodeným mozgom, pretože moja biologická matka sa rozhodla vo svojich 17 rokoch pre potrat, keď už bola so mnou v siedmom mesiaci tehotenstva. Ale ja žijem miesto toho, aby som bola mŕtva.

Mala som totiž šťastie. Lekár, ktorý mal vykonať potrat, nebol ešte na klinike, keď som prišla živá na svet – 6. apríla 1977 o šiestej hodine ráno. Narodila som sa rýchlo. Smrť by na mňa bola čakala až okolo deviatej hodiny, keď už býval lekár spravidla v práci. Som si istá, že by som tu dnes nebola, ak by ten lekár bol vtedy v práci skôr, pretože jeho prácou je život brať a nie ho zachraňovať. Niektorí hovoria, že som “zmrvený potrat”, produkt mizernej roboty.

Pri mojom narodení asistovalo veľa svedkov. Moja biologická matka a ďalšie mladé matky, tiež čakajúce na smrť svojich detí, boli tie, ktoré ma prvé privítali. Povedala by som, že to bol “hysterický” okamih. Ďalším jemu podobným bolo, keď sestrička zavolala pohotovosť a tá ma previezla do nemocnice, v ktorej som strávila skoro tri mesiace. Zo začiatku som nemala príliš veľa nádeje na záchranu. Vážila som iba dve libry. Dnes už ale prežívajú deti aj s nižšou pôrodnou váhou.

Iný lekár mi raz povedal, že som mala ohromnú vôľu žiť, a preto som tak bojovala o svoj život. Avšak diagnostikovali mi mozgovú mŕtvicu ako následok potratu. Ešte dnes sa nemôžem pohybovať bez pomoci. Niekedy spadnem, ale za 19 rokov (teraz mám 36) som sa už naučila, ako padať čo najpôvabnejšie.

Pred piatimi mesiacmi som sa stretla s inou obeťou potratu. Volá sa Sarah. Má dva roky. Sarah má tiež mozgovú mŕtvicu, ale jej diagnóza je ešte horšia – je slepá a už mala niekoľko záchvatov. „Potratár“ vstrekol matke i dieťaťu soľný roztok. Sarah dostala injekciu do hlavy. Videla som to miesto na jej hlave.

Keď vám toto hovorím, nehovorím iba za seba, ale i za tých, ktorí ešte hovoriť nemôžu.

To najlepšie, čo vám môžem ukázať, je, ako som bránila svoj život. Život je ohromný dar. Zabitie nevinného nie je odpoveďou na žiadnu neriešiteľnú situáciu. Vyvrátite mi to?

http://gloria.tv/?media=264435&connection=tablet

Film o Gianne. Prežila pokus o potrat.

http://www.youtube.com/watch?v=I_9l7lEe-AA

Kde sme to dospeli?

Podľa eseje môžu dieťa zabiť po pôrode. Novonarodené dieťa nie je skutočným človekom, tvrdia niektorí etici. Prednosť má záujem rodičov.

Eseje o lekárskej etike len málokedy vyvolávajú vášnivú verejnú diskusiu. No v prípade Francescy Minervovej z Oxfordskej univerzity viedli dokonca k vyhrážkam smrťou.

Minervová totiž spolu s Albertom Giubilinim v odbornom magazíne Journal of Medical Ethics napísala, že zabiť novonarodené dieťa je z morálneho hľadiska to isté ako usmrtiť plod. Ak je teda povolená interrupcia, malo by byť povolené aj zabitie novorodenca.

„Z morálneho hľadiska nie je žiadny rozdiel medzi plodom deň pred narodení a deň po. Pôrod je len zmenou umiestnenia, nie podstaty,“ argumentujú etici v kontroverznej úvahe.

http://tech.sme.sk/c/6286923/podla-eseje-mozu-dieta-zabit-po-porode.html#ixzz1oMjuEOkW

                                                            Obrázok odpadkoveho koša potratovej kliniky v Kanade

Akákoľvek manipulácia s ľudským embryom alebo embryom, ktoré je aspoň z časti ľudské pričom sa nesleduje dobro tohto počatého jedinca, je nehumánna a vedie k degradácii ľudského života na prostriedok, a tým pádom prestáva byť ľudský život najvyššou hodnotou.

embryá, ktoré prežijú sú vystavené riziku, že budú zabité pri niektorom z neskorších použití, pričom sa nemusí jednať len o umelé oplodnenie. Z nadbytočných embryí totiž vedci získavajú „materiál“ pre svoje výskumy (klonovanie, genetické manipulácie).[111]

Okrem odopierania mnohým embryám práva na život sa pri tejto metóde odopiera dieťaťu právo na budovanie zdravej identity (v určitých prípadoch sa jedná o odopretie práva dieťaťu na poznanie svojich skutočných predkov alebo príbuzných a život s nimi a podobne).

Pri asistovanej reprodukcii sa používajú niekedy i spermie od mužov, ktorí svoj ejakulát poskytnú za poplatok. Môžeme sa pýtať, čo to asi urobí s detským vnímaním seba samého, keď jediné, čo bude vedieť dieťa o svojom otcovi, bude fakt, že v spermobanke masturboval za peniaze s nejakým pornografickým „plátkom“?[112]

„Dieťa má právo na biologických rodičov. Keď pre zlé okolnosti, ktoré sa vyskytnú tragicky alebo z ľudskej slabosti, nemôže byť dieťa vychovávané vlastnými rodičmi, snažíme sa to korigovať“ napríklad adopciou. Legálnosťou umelého oplodnenia však tieto zlé podmienky vytvárame zámerne.“ Počatie iným spôsobom ako manželským aktom (znásilnením, incestom, mimomanželským vzťahom, umelým oplodnením či klonovaním) je nedôstojné a nedobré pre dieťa. „Nie za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom má prísť človek k dieťaťu. [113]

Dieťa má vzniknúť z láskyplného a zjednocujúceho objatia svojich rodičov, nie ako výsledok laboratórneho postupu. Je vždy na škodu človeka, ak sa oddeľujú dva základné aspekty manželského styku, a to plodiaci a zjednocujúci aspekt. Dnes môžeme vidieť dosť jasne dôsledky porušovania tohto prirodzeného zákona. Na jednej strane sa sex zredukoval na ukájanie a rozkoš a z plodenia sme urobili biznis. Človek sa v tomto biznise stal tovarom, a keď sa stal tovarom, tak sa stal aj odpadom.

Rovnako je potom pochopiteľné, prečo masturbácia nemôže byť považovaná za správny prostriedok na ceste k splodeniu dieťaťa. Ako relatívne vhodnejší spôsob sa odporúča použitie perforovaného kondómu, ktorý zachytáva len časť spermií alebo získanie spermií z pohlavného ústrojenstva ženy po riadnom manželskom styku, kedy je zároveň možné preskúmať, či cervikálny hlien ženy nereaguje nepriateľsky na manželove spermie. [114]

Pre veľkú časť mužov a žien je dieťa iba prostriedkom spoločenskej aprobácie, prípadne liekom z komplexu neplodnosti. Dieťa je degradované na prostriedok alebo tovar, ktorý keď chceme získať a máme na to financie, nepovažujeme za nemorálne, keď pri tom padajú i určité ľudské obete - zomierajú napríklad nepoužité embryá. Za nemorálne sa dnes paradoxne považuje protestovať proti nadradeniu túžby mať dieťa na objednávku, na úkor práva na život.

Vypestovaný majetkový vzťah k deťom je jedným z prejavov osobnostnej nezrelosti. Takíto ľudia ťažko prijímajú fakt, že deti sú im len zverené.[115] Hľadia len na svoje túžby bez ohľadu na túžby a práva iných. [116] „Ľudia si dnes chcú za peniaze kúpiť všetko. Aj dieťa podľa svojich predstáv.“ [117]

Bežnou praxou pri umelom oplodnení je zdravotná eugenika. Je to druh diskriminácie, ktorá má smrteľné následky. Podľa nej „iba zdraví majú právo sa narodiť“. Je to novodobá forma genocídy. Obeťami tu nie sú „podľudia“ Židia, indiáni, černosi, ale „podľudia“ embryá, tentoraz pre určité genetické podozrenia, a dokonca už i pre pohlavie. Na Západe sa totiž „argumentuje pseudoprávom na bilancovanie rodiny – napr. po štyroch synoch má vraj rodina mať „právo na dcéru“, a teda chlapčenské embryá sa zlikvidujú.“

Niektorí sa snažia nevidieť zlo asistovanej reprodukcie a poukazujú radšej na to, že majú alebo chcú mať krásne dieťa. Iste, dieťa samo o sebe je veľkým darom, ale to neospravedlňuje prostriedky, aké sme použili. Snáď väčšina chápe, že i keď sa dieťa narodí napríklad zo vzťahu nevery, jeho narodenie neospravedlňuje samotný nešťastný skutok podvedenia manžela/manželky.

Hoci je túžba mať deti sama o sebe dobrou, neoprávňuje „na ľubovoľný spôsob získania dieťaťa. Napríklad únos dieťaťa je zlý, bez ohľadu na to, ako veľmi pár po dieťati túži.“ [118]

Páry, ktoré nemôžu počať, by mali zvážiť, či to nemôže byť akousi výzvou pre osvojenie si detí, ktoré vyrastajú bez rodičov alebo výzvou pre službu iným rodinám formou rôznej pomoci.[119] Veď vlastné dieťa nie je jediná cesta k osobnému šťastiu a naplneniu. Neplodné páry môžu byť takisto veľmi dobrými krstnými rodičmi, môžu si adoptovať dieťa na diaľku, pomáhať rodinám v núdzi, zapojiť sa do charitatívnej práce, výchovnej činnosti atď. [120]

Techniky umelého oplodnenia

Existuje viacero kritérií na delenie techník asistovanej reprodukcie, najčastejším je delenie podľa vnútrotelového a mimotelového oplodnenia. Vnútrotelovým sa myslí predovšetkým umelá inseminácia (AI – Artifical Insemination) a GIFT. Medzi mimotelové patrí najmä IVF a ICSI. Všetky techniky môžu byť buď homológne alebo heterológne (s použitím darcovských pohlavných buniek). Nie všetky techniky sa vykonávajú aj u nás. Prakticky sa vykonávajú len IUI (umelá inseminácia), IVF (in vitro fertilizácia) a ICSI (intracytoplazmatické injektovanie spermie).

AI spočíva v dopravení spermií do pohlavných orgánov. Rozlišuje sa AIH (Artifical Insemination by Husband – umelá inseminácia spermiami manžela) a AID (AI by Donor - umelá inseminácia spermiami darcu). S vajíčkami sa nemanipuluje, ak do toho nerátame možnosť podstúpenia stimulácie vaječníkov. Spermie sa pred použitím technologicky upravujú – oddeľujú sa kvalitné od poškodených.

IUI (Intra-Uterine Insemination) je asi najčastejšou z techník umelej inseminácie. Spermie sa zavedú katétrom do maternice ženy, presne v čase ovulácie. Používa sa najmä v prípadoch anomálií maternicového hlienu, nedostatočného počtu spermií (oligospermia), no aj pri impotencii muža alebo vaginizme ženy. Pri Intravaginal Insemination je miestom umiestnenia vagína, pri Intracervical Insemination je to krček maternice, pri Intratubal Insemination – vajíčkovody a pri IUTPI – Intrauterine Tuboperitoneal Insemination pobrušnica. [121]

IVF (in vitro fertilizácia) alebo IVF + ET (In Vitro Fertilization and Embryo Transfer) - oplodnenie in vitro s prenosom embrya alebo FIVET, všetko sú to metódy umelého oplodnenia, pričom „In vitro“ je latinský výraz a znamená v skle (v Petriho miske). [122]

IVF tvorí základný postup, ktorý sa pri asistovanej reprodukcii používa dnes v bežnej praxi. Stále viac sa používa pri tzv. liečbe párov s rozličnými príčinami sterility. Celý proces pozostáva z niekoľkých hlavných fáz:

a.) Hormonálna stimulácia vaječníkov – medikamentózna podpora rastu vajíčok

Cieľom tejto etapy je snaha o zvýšenie kvality vajíčok a zároveň zvýšenie ich počtu. Dôvod vysokého počtu získavaných vajíčok je ten, že je štatisticky zistené, že z asi 100 folikulov („obalov“, v ktorých dozrievajú vajíčka) možno získať úspešne asi 70 vajíčok. Oplodniť sa darí zhruba 45 z nich a potom asi 35 z nich sa dobre ďalej vyvíja, ako je pre úspešnú implantáciu do maternice potrebné. Napokon však len 15% embryí má nádej na správne uchytenie v sliznici maternice. Minimálne jedna tretina takýchto tehotenstiev končí spontánnym potratom spravidla v prvom trimestri. Z uvedených čísel sa odborníci dopracovali k záveru, že iba 1 z 10 embryí prenesených do maternice vedie k tehotenstvu s úspešným pôrodom dieťaťa.

Hormonálna hyperstimulácia vaječníkov je riskantná procedúra pre zdravie i život ženy. Pomocou nej zo ženy dostanú naraz dokonca aj 10 –15 vajíčok oproti jednému za mesiac. „V zahraničí boli medializované prípady žien z Írska či Británie, ktoré v dôsledku hyperstimulácie zomreli. Britskí špecialisti priznávajú, že stimulácia vaječníkov dlhodobo vedie k rakovine prsníka a krátkodobo k najrôznejším komplikáciám.“ Výsledok podstúpenia týchto rizík, ktorým by malo byť dieťa, však nie je nijako garantovaný, keďže úspešnosť je iba okolo spomínaných 15 percent.

„Pri rizikách, ktoré existujú pre ženy“, ako darkyne vajíčok, „podstupujúce hormonálnu hyperstimuláciu vaječníkov, je darovanie vajíčok neetickým činom. Často je finančne motivovaný, podobne ako darovanie spermií, hlavne v chudobnejších krajinách ako Rumunsko či Ukrajina. Britské, americké či izraelské kliniky tu zriaďujú svoje pobočky a za smiešne peniaze, ktoré platia darkyniam, predávajú ich vajíčka solventným klientom na Západe. Donedávna boli napríklad terčom pre rakúske neplodné páry práve darkyne zo Slovenska, pretože Rakúsko malo darovanie vajíčok zakázané. V Británii bola snaha vlády podnietiť ženy, aby darovali vajíčka dokonca na klonovanie, na ktoré vláda udeľuje licencie. Keďže darkýň bol nedostatok, odobrali žene aj 40 vajíčok naraz.“ [123]

V rokoch 2003-2005 zomrelo v Británii 7 žien po podstúpení umelého oplodnenia. „A to napriek tomu, že v porovnaní s potratmi, je to len štvrtina cyklov hyperstimulácie - podľa autorky Dr Susan Bewley z Guy's and St. Thomas NHS Foundation Trust v Londýne 4 ženy zomreli na syndróm hormonálnej hyperstimulácie vaječníkov a 3 v súvislosti s niekoľkonásobnými tehotenstvami“ súvisiacimi s vložením viacerých embryí.[124]

b.) Pozorovanie priebehu stimulácie a účinku liekov

Tu sa dbá prevažne o predchádzanie komplikáciám, ktoré môžu pri umelej hormonálnej stimulácii v ženskom reprodukčnom systéme vzniknúť, od menej závažných až po životu nebezpečné ako napríklad hyperstimulačný syndróm.

c.) Načasovanie dozretia vajíčok (ovulácia) a ich odber

Pri dozretí folikulov sa vystihne čas, kedy chýba len málo k úplnému dokončeniu procesu, ktorý vyvrcholí ovuláciou. Vtedy dôjde k podaniu medikamentu obsahujúceho vysoké množstvo tehotenského hormónu HCG. Ten dá svojim účinkom hypofýze v mozgu signál k dozretiu vajíčok a spusteniu ovulácie – teda k prasknutiu folikulu (v tomto prípade folikulov) a uvoľneniu vajíčka (vajíčok).

Odber sa deje punkciou ihlou cez pošvu pod ultrazvukovou kontrolou a pod krátkou narkózou. Obvykle sa odoberie niekoľko vajíčok.

d.) Práca s vajíčkami a spermiami v laboratóriu

Úspešne odobrané vajíčka sa ukladajú do živného roztoku, ktorý pripomína prostredie ženského tela. Tu pomaly dozrievajú. K vajíčkam sa pridajú spermie. Sperma sa v drvivej väčšine prípadov získava masturbáciou muža v deň odberu vajíčok ženy. Pred ich pridaním k vajíčkam ženy sa musia starostlivo pripraviť, aby nedošlo k zaneseniu baktérií alebo iných cudzorodých látok.

e.) Prenos embryí do maternice

Po niekoľkých hodinách sa v laboratóriu výsledky kontrolujú. Tie embryá, ktoré sa správne vyvíjajú, respektíve delia, podliehajú ďalšej kultivácii, pripravujú sa na implantáciu do maternice. Embryá, ktoré vykazujú známky slabosti alebo poškodenia, bývajú spravidla okamžite zničené. Potvrdzuje sa, že pri takomto oplodnení dochádza oveľa častejšie k anomáliám vo vývoji. Zvyčajne sa z 8 až 10 oplodnených vajíčok vyberú 3 až 4 najlepšie. Tieto počty sa však môžu líšiť.

Pre prenos embryí do maternice sa často používa plastový katéter, v ktorom je malé množstvo tekutiny spolu s embryami. Cez maternicové hrdlo sa do maternice táto tekutina pomaly vypustí. Najčastejšie sa prenášajú súčasne tri embryá a zvyšok sa kryokonzervuje (zmrazí) pre prípadné použitie v budúcnosti alebo za účelom darovania. Predpokladá sa, že minimálne dve embryá po prenose odumrú. Každým početne vyšším prenosom embryí sa zvyšuje riziko mnohopočetných tehotenstiev, preto sa väčšina pracovísk drží určitého štandardu, ktorým je počet troch embryí. Len u starších žien sa spravidla počet embryí zvyšuje na štyri alebo päť.

Keďže sa v súčasnosti kombinuje táto technika aj s ICSI alebo inými metódami, oplodňuje a umiestňuje sa menší počet vajíčok.

f.) Ďalší vývoj tehotenstva – redukcia počtu plodov

Pri viacpočetných tehotenstvách pri IVF, ak sa uhniezdia napríklad aj tri embryá súčasne je ako riešenie ponúkaná redukcia počtu plodov – selektívny potrat. Vybrané plody sa usmrtia. Cieľom tejto selekcie je pokračovanie len jedného alebo len dvojitého tehotenstva, kedy pri živote zostanú zachované tie deti, ktoré mali to šťastie a proces tzv. redukcie prežili.

Tento výkon sa uskutočňuje spravidla v 11. týždni tehotenstva, teda koncom 3. mesiaca. Do jedného alebo viac plodov je vstreknutá smrtiaca tekutina, chlorid draselný. Pri tomto zákroku je riziko (okolo 1%), že dôjde k potratu aj všetkých ostatných počatých detí.

Väčší problém predstavuje ešte aj dnes synchronizácia maternice s raným tehotenstvom, keďže organizmus ženy nevie, že už má byť po umelom oplodnení v určitom štádiu tehotenstva. Preto sa do maternice vkladá viac embryí a neraz sa neujme ani jedno. Pre elimináciu týchto rizík vznikla technika ZIFT (Zygote Intra-Fallopian Transfer). Aby embryo prekonalo ešte aspoň časť prirodzeného vývoja, vkladá sa do vajíčkovodov, nie do maternice. Pri tomto spôsobe však odpadá presnejšia predimplantačná diagnostika, skúmajúca „kvalitu“ embryí.

GIFT (Gamete Intre-Fallopian Transfer) je odobranie gamét (spermie a vajíčka) podobne ako pri IVF. Tie sa vyšetria mimo tela ženy a následne sa v tenkom katétri oddelené vzduchovou bublinkou, aby nedošlo k oplodneniu mimo tela ženy, zavedú do vajíčkovodov, aby v nich nastalo oplodnenie. Zvyčajne sa zavádzajú tri vajíčka. Dnes sa táto technika používa zriedkavo, kvôli zvýšeniu úspešnosti IVF a objaveniu techniky ICSI.

ICSI (Intra-Cytoplasmic Sperm Injection) je vnútrovaječné alebo intracytoplazmatické injektovanie spermie. Podobá sa takmer vo všetkom IVF, ibaže oplodnenie sa neuskutočňuje spontánne v Petriho miske, ale vopred vybratá spermia sa injektuje priamo do vajíčka. Zvyšuje, sa tak možnosť umelého oplodnenia, napríklad aj bez odkázanosti na spermie darcu, keďže napríklad aj muži, ktorí nemajú v ejakuláte spermie môžu podstúpiť punkciu nadsemenníkov sprevádzanú aspiráciou spermie (MESA – Microsurgical Epididymal Sperm Aspiration) alebo biopsiou, teda chirurgickým odobratím tkaniva zo semenníkov (TESE – Testicular Sperm Extraction), prípadne s použitím len nezrelej spermie (ROSI – Round Spermatid Injection). Riziká pri tejto technike súvisia špeciálne s násilným preniknutím do vnútra vajíčka alebo s umiestňovaním nezrelej spermie. [125]

Na základe horeuvedeného možno konštatovať, že spomedzi metód asistovanej reprodukcie sú najmenej závažným technikami IUI a GIFT, pokiaľ boli spermie manžela získané manželským stykom. Tiež však nie sú bez rizika, zvlášť pokiaľ im predchádza hormonálna stimulácia vaječníkov ženy, ktorá môže spôsobiť nepredvídanú reakciu organizmu (hyperovuláciu). Tá môže byť aj príčinou neskoršieho onkologického ochorenia.

Absolvovaním aj menej závažných techník asistovanej reprodukcie sa však podporujú centrá asistovanej reprodukcie, ktoré sa podieľajú aj na iných metódach umelého oplodnenia a tým pádom sa im dostáva či už finančnej alebo inej podpory pre túto ich činnosť. Väčšina z nich má silné zahraničné alebo medzinárodné zázemie a to už aj na pôde Európskej komisie a Európskeho parlamentu, kde lobujú za tento svoj výnosný biznis.

Podstúpenie akejkoľvek metódy asistovanej reprodukcie má významný vplyv aj na psycho-sexuálnu rovnováhu manželov. Nielen preto, že sú pod istým dozorom pri svojom intímnom živote, ale napríklad i preto, že pohlavný styk je presne načasovaný na deň a hodinu, pretože závisí od stimulácie vaječníkov, ale i preto, že sú významne zvýšené riziká diagnostikovania poškodenia dieťaťa. Aj umelá inseminácia má svoje nevýhody kvôli tomu, že spermie potrebujú na svoje dozretie prejsť cervikálnym hlienom (tzv. kapitácia). Všetko čo sa viac a viac vzďaľuje prirodzenému počatiu, môže mať o to väčší negatívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa. Práve dôkazom o akú delikátnu záležitosť sa jedná, je že pri skúmaní embryí množstvo z nich nespĺňa „kvalitatívne kritériá“.

Isté riziko predstavuje aj možnosť zámeny gamét a embryí v centrách asistovanej reprodukcie a tiež zvýšené riziko ich straty alebo zničenia. Dôkazom sú viaceré škandály známe zo Spojených štátov amerických alebo Veľkej Británie. [126]

Úspešnosť centier asistovanej reprodukcie zriedka presahuje 30 percent, najčastejšie sa pohybuje v rozmedzí 15 až 25%, podľa centra a zvolenej metódy a nie vždy sa podarí oplodnenie na prvý raz. [127]

Pod zámienkou predchádzania diskriminácii sa nikde dlhodobo nevyhodnocuje a nezverejňuje, aké zdravotné dopady a aké riziká má proces umelého oplodnenia a zvlášť zmrazenie na život takto počatých detí v dlhodobom horizonte.

Deti, u ktorých nebolo možné odhaliť vývojové poškodenia (napr. slepota, hluchota), končia neraz v detských domovoch.[128]

Pri ťažkostiach s počatím dieťaťa je na mieste skutočná liečba neplodnosti, aby bolo možné počať dieťa prirodzeným spôsobom. Umelé oplodnenie však nič nelieči, ale zneužíva trápenie manželov pre komerčné ciele a pre možnosť získať prístup k embryám na pokusy legálnym spôsobom. Zlo však nemôže byť nikdy cestou k dobru.[129]

Sú prípady párov, kedy pomohlo k otehotneniu lepšie oboznámenie sa s plodnými a neplodnými obdobiami napríklad spoznaním metód Prirodzeného plánovania rodičovstva.[130]

Alternatíva umelému oplodneniu s názvom naprotechnológia je novinka, ktorá sa pomaly rozbieha aj u nás. Je na 80% úspešná (oproti 15% úspešnosti umelého oplodnenia), ktorá je navyše embryo- a woman-friendly.[131]

„Väčšina neplodných párov trpí len zníženou plodnosťou. Treba hľadať príčiny a ak sa nedajú odstrániť, treba sa prijať, tak ako človek musí prijať fakt, že je napríklad žena, a nie muž, alebo že žije v tomto storočí, a nie v inom. Naplnenie sa dá nájsť aj v pomoci chorým, chudobným či nenarodeným deťom, mnohodetným rodinám a podobne. Žena má svoju dôstojnosť, či je matkou alebo nie. Podobne, manželstvo môže byť šťastné tak s deťmi, ako aj bez nich.“[132]

Embryonálne kmeňové bunky

Človek sa začína používať ako materiál. Príkladom môžu byť okrem embryí zo „skúmaviek“ takisto snahy o klonovanie ľudí, používanie embryonálnych kmeňových buniek na liečebné účely a podobne, kedy je táto prax umne zakamuflovaná emóciami spojenými s chorobou napríklad dieťaťa a emóciami rodičov.

Treba rozlišovať medzi používaním kmeňových buniek a embryonálnych kmeňových buniek. To prvé je z etického hľadiska v poriadku, lebo nejde o vážne zasahovanie do života samostatnej ľudskej bytosti. Pri tom druhom sa spravidla jedná o zabitie alebo vážne poškodenie počatého jedinca. Okrem toho používanie kmeňových buniek žne úspechy na poli medicíny, zatiaľ čo využívanie embryonálnych kmeňových buniek sa stretáva s vážnymi ťažkosťami.

Aj v tomto prípade dochádza k zneužívaniu skutočnosti, že jedinci v embryonálnom štádiu sú v podstate „menší ľudia (majú menej buniek), tak ich považujeme za druhú kategóriu ľudí, ktorí nemajú rovnaké práva. Takéto zaobchádzanie bolo typické pre genocidálne režimy, ktoré legalizovali zabíjanie ľudí „druhej kategórie“.

Z dospelých kmeňových buniek sa dajú liečiť už desiatky chorôb na rozdiel od embryonálnych, ktoré neliečia zatiaľ nič, len zabíjajú bezbranných ľudí v embryonálnom štádiu.[133] Dokonca koncom roka 2010 začali americkí lekári v nemocnici Shepherd Center v Atlante s prvým testovaním ľudských embryonálnych kmeňových buniek na ľuďoch. Na prvej fáze testovania sa malo zúčastniť približne desať pacientov. Malo ísť len o pokus, pričom prvému pacientovi podali injekčne dva milióny ľudských embryonálnych kmeňových buniek.[134]

Embryonálne kmeňové bunky sa izolujú z preimplantačného embrya v štádiu blastocysty. Zdrojom embryonálnych kmeňových buniek je umelé oplodnenie, in vitro fertilizácia IVF.

Klonovanie a genetická indukcia

Klonovanie v biológii je vytvorenie geneticky rovnakého jedinca alebo jednotlivých buniek, prípadne identickej časti DNA. Originál a jeho kópia nesú rovnakú genetickú informáciu.

Existujú pokusy aj s takzvanými indukovanými pluripotentnými kmeňovými bunkami. Tie sú svojimi vlastnosťami identické s bunkami, z ktorých v ranom štádiu embryogenézy vzniká naše telo, ale nejedná sa o embryonálne kmeňové bunky. Ak má jedinec napríklad nevratne poškodené srdce, stačí vziať niekoľko buniek z vášho tela, reprogramovať ich, získať z nich iPS bunky, a tie potom pomocou už známych metodík sa dajú nasmerovať tak, aby z nich boli bunky, ktoré tie poškodené úplne nahradia a prevezmú ich funkciu. Po aplikácii týchto buniek ich imunitný systém neodvrhne.[135]

„Pri klonovaní je potrebné umiestniť jadro telovej bunky do vajíčka nahradením jeho jadra a následne ho vhodne umelo stimulovať. Pri genetickej indukcii, akomsi reprogramovaní telovej bunky „istými biologickými trikmi“, ktoré sa vraj zatiaľ podarili iba u myší, získava bunka vlastnosti embrya. Klonovaním či indukciou vzniknuté embryo sa stáva novým jedincom, hoci umelo. Je teda zrejmé, že tak ako spermie a vajíčka sú potenciálne novým človekom, môže byť aj každá iná bunka v tele potenciálnym človekom. Každé živé embryo je však novým človekom. (...) Dieťa potrebuje matku a otca, čo mu však klonovanie nevie zaručiť. (...) Klonovaný jedinec navyše zomiera skôr, lebo jeho DNA ostáva tak stará ako DNA osoby, ktorej genetický materiál nesie. Keďže starnutie súvisí so skracovaním telomérov v DNA, ľudský klon (mimochodom dnes sa v Británii legálne klonujú i ľudskoživočíšne hybridy, ktoré sa podľa zákona musia, tak ako ľudské klony, do 14 dní zničiť) môže zomrieť značne mladý, ak jeho pôvodca je staršieho veku. Samotná ovca Doly zomrela po dvoch rokoch života na rakovinu. Klonovanie tiež narúša diverzitu, ktorá je zaručená voľnou kombináciou génov. Kopírovanie identických jedincov by viedlo k oslabeniu ľudskej imunity a následnému vymretiu. “ Geneticky identickými jedincami sú síce aj dvojčatá či trojčatá, no tento fenomén sa vyskytuje len výnimočne. „Ak sa prirodzene vyskytne taká odchýlka, neznamená to, že umelé vytváranie takýchto okolností,“ navyše s mnohými škodlivými až ničivými účinkami, je odôvodniteľné.[136]

Za najväčšie negatívum klonovania možno samozrejme považovať ničenie ľudských embryí, ktoré je súčasťou snahy o vytváranie klonov.

Jedinec, ktorý by bol privedený na svet s pomocou klonovania, by mohol byť síce po stránke DNA totožný s niekým iným, ale po osobnostnej stránke by sa predsalen vyformoval v odlišnú individualitu.

Neplodným manželom môžu pomôcť lepšie metódy na stanovenie plodných a neplodných dní. Viac sa o nich možno dozvedieť na webstránkach www.elep.sk, www.lpp.sk, www.billings.sk. Odbornejšiu pomoc zo strany lekárov si vyžaduje aplikovanie tzv. NaProTechnológie – viac na stránke www.plodar.sk. Ide o metódu umožňujúcu monitorovanie a liečenie problému ženskej plodnosti a gynekologického zdravia ženy v súlade s jej reprodukčným cyklom takým spôsobom, ktorý rešpektuje ženské telo a dôstojnosť ženy.

Pri zmene stravovania a životného štýlu v prospech väčšej plodnosti môže pomôcť kniha lekárky Marilyn Shannonovej s názvom „Plodnosť, cykly, výživa.“

http://zdravysex.sk/node/25

Hippokrates už 400 rokov pred Kristom dal do svojej prísahy slová,,Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu"

avšak

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prerušenie tehotenstva ako vypudenie plodu z maternice, ktorý nedosiahol schopnosť extrauterinného života, odporúča, aby bola stanovená hranica hmotnosti pre potrat 500 g, ktorá zodpovedá približne 22. týždňu gravidity.

Rozdielnosť ponímaní pro-life postoja v náuke jednotlivých cirkví

Katolícka cirkev - jednoznačne trvá na ochrane života od počatia po prirodzenú smrť. Jej náuka nepripúšťa zasahovanie do existencie ľudského života a integrity ľudských bytostí, preto má pro-life hnutie veľké zastúpenie práve v katolíckej cirkvi. Medzi nosné dokumenty, hovoriace o jej postojoch k daným otázkam patria: Katechizmus katolíckej cirkvi- odseky 2270-2278. , pápežské encykliky Humanae Vitae /Pavol VI./, Evangelium Vitae /Ján Pavol II./, Veritatis Splendor /Ján Pavol II./, ďalej napríklad inštrukcia Kongregácie pre náuku viery Dignitas Personae.

Rovnako Kódex kanonického /cirkevného práva/ sa dotýka danej oblasti, dokonca do tej miery, že po vykonaní či podstúpení interrupcie upadá dotyčný do exkomunikácie latae sententiae/samým skutkom/. Odňať túto exkomunikáciu môže iba biskup alebo kňazi s vopred udeleným dišpenzom po sviatostnom vyznaní.

Pravdaže, rozlišuje sa podľa závažnosti situácie, najmä ak potrat nie je chcený ako cieľ ani prostriedok, ale je iba vedľajším neželaným efektom napríklad pri medikamentóznej liečbe niektorého ochorenia u ženy počas tehotenstva. Rovanko, ak je život ženy ohorzený bez možnosti na záchranu jej i dieťaťa.

Pravoslávna cirkev- pravoslávna náuka je veľmi podobná katolíckej, zakazuje akékoľvek manipulácie s ľudským životom. Podobne ako katolícke cirkevné právo, aj pravoslávne najmä na interrupciu stanovuje veľmi prísne cirkevné tresty - môže sa jednať o niekoľkoročné epitémie."Ženy, ktoré podávajú lieky, spôsobujúce nedonosenie plodu v lone i ženy, ktoré prijímajú jed usmrcujúci plod, podliehajú trestu epitémie rovnakej ako pre vraha.” (por. 91. kánon VI. Všeobecného snemu, a 8. kánon sv. Bazila Veľkého).Pravoslávne pro-life organizácie sú rozšírené najmä v Rusku, Srbsku, Grécku, Ukrajine a iných krajinách s prevládajúcim pravoslávnym kresťanstvom. Popri osvetovej činnosti zakladajú aj strediská pre pomoc a poradenstvo ženám a krízové centrá.

Evanjelická cirkev a evanjelikálne denominácie - tieto spoločenstvá nie sú v náuke jednotné: "Evanjelické cirkvi nemajú jeden centrálny učiteľský úrad, ktorý aj v etických otázkach (tak ako v dogmatických) vydáva pre celú cirkev záväzné výklady cirkevnej náuky a etických otázok, ktoré potom celú cirkev, všetkých kňazov i veriacich viažu na jednotný výklad problémov viery a života."Väčšina evanjelikov sa však, ako sa píše v danom materiále, stavia k interupcii a eutanázii odmietavo, antikoncepcia má o niečo väčšiu akceptáciu. Menšie evanjelikálne denominácie zahŕňajú väčšinou oba tábory, zástancov pro-life i miernych liberálov, ako sa zmieňuje napríklad časopis cirkvi Slovo života.

Potraty a niektoré iné náboženské smery

Takmer všetky kresťanské cirkvi interrupcie odmietajú, i keď sa vyskytujú výnimky a najmä v Spojených štátoch existujú aj pro-choice organizácie najmä pri presbyteriánskej cirkvi.

Islam – Islamské učenie nie je jednotné v otázke, čo možno považovať za začiatok ľudského života. Podľa stredovekého učenca Al-Ghazalího sa život začína momentom počatia, no plod možno považovať za človeka až po 120 dňoch od momentu počatia – vtedy do tela matky vchádza anjel a vdychuje mu život. Dovtedy plod nemá dušu, takže hierarchicky je na úrovni zvieraťa. Interrupcia do 120 dní sa teda tradične tolerovala, ak bol na ňu „dobrý dôvod“. Interrupcie bez závažnej príčiny v moslimskom svete nie sú prípustné.

Judaizmus – v židovskom náboženstve sa prelínajú u jednotlivcov názory pro-life a pro-choice. Takisto existujú aj židovské organizácie oboch názorových smerov. Vo všeobecnosti ortodoxní Židia odmietajú interrupcie, kým liberálni majú skôr benevolentný názor.Tradícia však pripúšťa interrupcie zo zdravotných dôvodov do 40 dní od momentu počatia. Judaizmus nepovažuje ľudský plod za úplnú ľudskú bytosť. V Mišne, prvom písomnom zázname Tóry, sa dokonca doslovne píše, že ak je život matky tehotenstvom ohrozený, plod musí byť usmrtený. Môže sa tak stať až do chvíle, keď je „väčšina plodu rozoznateľná“. Toto obdobie však nie je jednoznačne stanovené

Najvyšší súd USA rozhodol

6. 3. 1857

22. 1. 1973

v súdnom spore „Dred Scott“ siedmymi hlasmi proti dvom,

v súdnom spore „Roe vs. Wade“ siedmymi hlasmi proti dvom,

že

„Černoch nie je osobou.“

„Nenarodené dieťa nie je osobou.“

„Černoch je majetkom vlastníka.“

„Nenarodené dieťa je majetkom vlastníka (matky).“

„Vlastník má slobodnú voľbu černocha kúpiť, predať alebo ho zabiť.“„

„Matka má slobodnú voľbu svoje dieťa si ponechať alebo ho zabiť.“

„Odporcovia otroctva nemajú vnucovať svoju morálku majiteľovi otroka.“

„Aktivisti hnutia „ZA ŽIVOT“ nemajú vnucovať svoju morálku matke nenarodeného dieťaťa.“

„Otroctvo je legálne.“ 

„Umelý potrat je legálny.“ 

Napriek tomu v roku 1981 prebiehala v Senáte USA rozprava o „Zákone o ľudskom živote“ o ktorej bola vydaná okrem iných aj oficiálna správa Senátu, 97, kongres, S - 158, v ktorej sa uvádza:

 „Lekári, biológovia a ďaľší vedci sa zhodujú v tom, že počatie

(definované rovnako ako oplodnenie)

 znamená začiatok života ľudskej bytosti - bytosti,

ktorá je živá a je členom ľudského druhu.

V tomto bode sa dosiahla ohromujúca zhoda

v nespočitateľných lekárskych, biologických a vedeckých spisoch.“

Nikde vo svete odvtedy nebola táto definícia vedecky vyvrátená ani spochybnená

O zneužívaní slov

s. 240

„Prerušenie tehotenstva“ je absurdita a nepresné použitie slov. Keď niekoho preruším, znamená to, že ho dočasne zastavím a potom môže pokračovať. Potrat je stály. Zabíja.“

Autori však na str. 237, 238 odmietajú aj výraz „ukončenie tehotenstva“:

„Ukončenie tehotenstva“ je fráza propagandy za potrat. Vyhýbajte sa jej ako moru. Zakrýva to, čo sa v skutočnosti deje. Hovorí iba o podmienkach, v ktorých sa nachádza matka, a úplne ignoruje dieťa, ktoré nosí. Navyše - nejde o špecifické označenie potratu. Či každý z nás neukončil tehotenstvo svojej matky, keď sa narodil? Používajte slovo „zabitie“. Používajte ho opakovane, priamo a často. Je to presný biologický popis toho, čo sa deje, nesúdi nespravodlivo. Používame ho, keď ideme na ryby alebo keď „rozbijeme“ pevný obal kraba. Tu ho používajte tiež.“

Závisí len od Teba či budeš mlčať alebo pomenuješ bezprávie pravým menom... potrat nie je právo ženy je to zabitie malého človeka.

Príď a podpor ,,Pochod za život "22.septembra 2013

http://pochodzazivot.sk/program/

zdroje

http://sk.wikipedia.org/wiki/Interrupcia#Potraty_a_niektor.C3.A9_in.C3.A9_n.C3.A1bo.C5.BEensk.C3.A9_smery

http://www.prolife.estranky.sk/clanky/literatura/vynatky-z-knihy-barbary-a-johna-willkeovcov_-clovekom-od-pocatia.html

http://pochodzazivot.sk/

Podľa homosexuálneho hnutia

Existujú 2 protichodné prúdy homosexuálnych teórií na zodpovedanie tejto otázky.

I. Esencializmus tvrdí, že „homosexualita je vrodená“. Verejnosťou je tento koncept dobre akceptovaný.  Neexistuje však žiaden vedecký dôkaz o vrodenosti, či nemeniteľnosti homosexuálnej príťažlivosti. Esencialisti sa odvolávajú na týchto 2 autorov:

Simon LeVay – 1991 – našiel malý rozdiel v mozgoch mužov s PTIP a tých bez PTIP. Študoval však mozgové tkanivá mužov, ktorí zomreli na AIDS. HIV vírus je známy tým, že poškodzuje mozog. Sám sa neskôr dištancoval od tejto prezentácie svojich výsledkov.

Dean Hammer - 1993 - publikované v Science Magazine štúdiu o spojitosti DNA znakov na X chromozóme a mužskou sexuálnou orientáciou. Vraj istý gén od matky bol spoločný pre niekoľko mužov s PTIP v tej istej rodine.

Tieto štúdie to však vyvracajú:

1.     George Rice a jeho tím v roku 1999 v opakovanej štúdii nenašli ten istý chromozóm a ani žiadna iná štúdia ho nepotvrdila

2.     Homosexuál Edward Stein „Mismeasure of Desire: the sciene, theory and ethics of sexual orientation (Omylný odhad túžby: veda, teória a etika sexuálnej orientácie)“ priznáva, že gay-gén nedáva zmysel, lebo gény nemôžu priamo určovať správanie

3.     Charles C. Mann – 1994 – v odbornom časopise Science konštatuje, že „štúdie o géne správania sú diskreditované“.

4.     Richard Fitzgibbons vysvetľuje, že napr. atletické danosti ovplyvňujú vzťah syn-otec a teda aj vývoj syna a možnosť vývoja PTIP (atletickosť syna oceňovaná otcom). Ide o proces, založený na akumulovaných malých rozhodnutiach, ktoré sa dejú postupne – vzťahovačnosť, závisť, sebaľútosť, atď. Výsledkom ktorých môže byť homosexualita.

5.     John Michael Bailey - 2000 - skúmal austrálske dvojčatá a prišiel k záveru, že len 11% súrodencov z dvojčiat, kde jeden bol homosexuálom, bolo tiež homosexuálnych

6.     Psychoanalytici vidia , že homosexualita súvisí s narcisizmom, potom nie je žiadnym prekvapením, keď dvojičky sú vystavené vyššiemu riziku, že sa stanú homosexuálmi, keďže svoj potenciálny narcisizmus môžu ľahko premietať voči sebe navzájom.

7.     Ak by napríklad homosexualita bola geneticky determinovaná, prečo sa percento homosexuálov v tej ktorej krajine tak značne odlišuje? Po druhé, táto štúdia neprináša informáciu o tom, či sa tá istá sekvencia chromozómov nachádza u dvojíc bratov, z ktorých jeden je homosexuál a druhý heterosexuál.

Isté štúdie sa snažili dokázať, že PTIP súvisí s úrovňou hormónov v tele.  Tieto štúdie neboli príliš rozšírené homosexuálmi, pretože ak by homosexualita mala mať fyzické príčiny, mohla by byť stále ešte klasifikovaná ako choroba. Preto radšej hlásajú vrodenosť homosexuality.

Tá istá genetická teória, ktorá je aplikovaná v súčasnosti na homosexuálov, bola v minulosti podporovaná niektorými vedcami, ktorí sa snažili dokázať, že genetické faktory determinujú toxikomániu, kriminalitu, alebo v prácach z posledných rokov, schizofréniu a alkoholizmus, ktoré sa dnes považujú len za teórie bez opodstatnenia.

II. Konštrukcionizmus vidí „sexualitu ako vykonštruovanú okolím, kultúrou, spoločnosťou“.

• Hlásanie esencializmu je aj pre konštrukcionalistou pragmatickou politickou stratégiou, a keďže poslúži, nevidia v tom ani problém ani konflikt.
• Konštrukcionalistickí psychiatri a ideológovia veria, že neexistuje sexuálna prirodzenosť, ale sexualita je na výber – ide o tieto možnosti: heterosexuálny muž, heterosexuálna žena, homosexuál, lesbička, transexuál, či dokonca bisexuál. A teda vedome podnecujú ľudí, najmä deti k homosexuálnemu správaniu.
• Hlása marxistický jazyk, ktorý hlása revoltu „utláčaného“ voči utláčateľovi pre nastolenie marxistickej rovnosti. Čo zraňuje pocity utláčaného, musí byť potrestané. Necitlivosť spočíva už len v používaní sexistického jazyka – matka, manžel, atď.
• Viacerí sú však otvorene konštrukcionalistami a kritizujú esencionalistov, sú urazení zobrazovaním homosexuálov ako obetí a prezentovaním svojich nárokov na základe ľútosti. Je vôbec ľútosť dostatočným dôvodom, aby sme akceptovali ich požiadavky? Je akceptovanie ich požiadaviek najlepšou cestou, ako im pomôcť?
• Spolu s feministickým hnutím aj homosexuálne hnutie, ktoré rovnako vzišlo zo sexuálnej revolúcie 60-tych rokov hlása androgenizmus, teda asexualitu, bezpohlavnosť človeka, pre ktorého bisexuálnosť je imperatív.

Podľa odborníkov

Žiaden jediný faktor nevysvetlí PTIP. Človek je jedinečný a množstvo rozhodnutí ho privedie až do štádia PTIP, ako napr. autonehoda je súhrn faktorov. „Podstatná evidencia roly spoločenských vplyvov viedla k odmietnutiu jednoduchej genetickej teórie, teórie hormonálneho transferu a špekulatívnej evolučnej teórie PTIP,“ konštatuje Peter Bearman a Hannah Bruchner v „Opposite-sex twins and adolescent same-sex attraction“, Institute for Social and Economic Research and Policy, Columbia university working paper Oct 2001

Súrodenci síce sdieľajú genetické predispozície i to isté prostredie, často sa však rodičia správajú ku každému dieťaťu ináč, deti majú zdravotné, či osobnostné rozdiely a pod. Tiež každý má slobodnú vôľu reagovať ináč na vonkajšie podnety. Matka mohla byť príliš ochraňujúca, keďže sa bála mužskej agresie, a jej strach ovplyvnil vývoj syna. Otec mohol byť preč z domu a to mohlo ovplyvniť vývoj dieťaťa. No aj niekto iný, napr. súrodenec, opatrovateľ, či iný člen rodiny mohol zabrániť identifikácií s tým istým pohlavím a pomôcť dieťaťu sa identifikovať s opačným pohlavím. Aj preto je inakosť spoločným znak osôb s PTIP, hoci nejde o sexuálny pocit. I heterosexuáli sa často cítia iní pre najrôznejšie dôvody.

Ako dieťa rastie a učí sa – kopíruje, učí sa dobré a zlé, vníma rozdiely aj sexuálne. Chlapec je iný od matky, od ktorej sa separuje. Nedostatočná separácia, napr. ak má chlapec staršiu sestru a nemá staršieho brata, môže viesť k PTIP v puberte. V snahe odpovedať na argumenty psychiatrov, že homosexualita je dôsledkom tráum z detstva, homosexuáli zaviedli pojem „gay“. Tento výraz vyjadroval pozitívnu orientáciu, pričom v zápätí prišli s negatívnym termínom homofóbia pre opozíciu. Problém teda nie je v nich, ale v tých, ktorí považujú homosexuálne praktiky za dôsledok nedokončenej psychickosexuálnej identifikácie, alebo za psychickú poruchu či nemravnosť.

Neprítomnosť matky môže spôsobiť neistotu. Neprítomnosť otca môže spôsobiť nedostatok prirodzeného vzoru pre chlapca a chýbajúci pocit prijatia pre dievča. Martensen-Larsen (1957) uvádza, že štvornásobný počet homosexuálov v porovnaní s heterosexuálmi stratilo otca pred pätnástym rokom života. M.T. Saghir a E. Robins (Male and Female Homosexuality (Mužská a ženská homosexualita – pozn. prekl.), Baltimore, the Williams and Wilkins Company, 1973) uvádzajú ten istý poznatok: 35 % homosexuálov a 46 % lesbičiek stratilo jedného rodiča pred 15 rokom života, oproti len 12 % heterosexuálnych mužov a 7 % heterosexuálnych žien. (Beiber, Male Homosexuality, 1988; P. Love, The Emotional Incest Syndrome, 1990.)

Viac o štúdiach, vysvetľujúcich túto poruchu, v článku Prevencia homosexuálnej príťažlivosti.

http://www.coskolaneuci.sk/skola/index.php/homosexualita/56-prevencia-homosexualnej-pritazlivosti

Kým hormóny pre mužov sú takmer v celej Európe zakázané, ženám sa odporúča predávkovanie hormónmi. Množstvo štúdií potvrdilo, že hormonálna antikoncepcia podporuje rakovinu prsníka, kŕčka maternice a pečene. Obhájcovia potratov to budú vždy popierať (podobne ako tabakový priemysel popiera rakovinu pľúc). Syntetické hormóny nahradzujú prirodzené hormóny, a teda vaječníky zakrpatejú a scvrknú sa, lebo nemusia produkovať hormóny, sú im zvonku dodávané. Bez fungujúcich vaječníkov riziko rakoviny vaječníkov je samozrejme nulové. Stena maternice sa stenší až na 1mm, lebo hormonálna antikoncepcia jej každý mesiac bráni v tom, aby zhrubla a pripravila sa na možné uhniezdenie embrya. Nečudo, že ženy, ktoré sú dlho na hormonálnej antikoncepcii, nemôžu otehotnieť, resp. majú veľa spontánnych potratov. Reprodukčné orgány sú hormonálne, teda chemicky zmrzačené.

Mechanicky sa od 70-tych rokov bežne mrzačil reprodukčný systém ženy tzv. hysterektómiou, keď jej boli vybrané maternica, vaječníky, vajíčkovody, kŕčok, atď. Donedávna hysterektómia a po nej nasledujúca hormonálna terapia boli bežnou procedúrou na Západe, takmer ako vybratie mandlí. Dnes je pre zdravotné riziká odmietaná, pretože narúša nielen hormonálny systém ženy, ale aj jej celkový zdravotný stav. Dnes zisťujeme, že to nebola dobrá voľba pre ženu a čoskoro si to odborníci priznajú aj ohľadom hormonálnej antikoncepcie. V roku 2005 Svetová zdravotnícka organizácia preradila estrogénovo-progestinové tabletky na kontrolu pôrodnosti do kategórie vysokokarcinogénnych (rakovinotvorných) pre prsia. A je toho viac...

Dlho sme boli bombardovaní reklamou a všeobecnou akceptáciou cigariet kvôli silnému lobbyingu a štátnej podpore, dokonca EÚ dotáciam tabakovému priemyslu. Dnes sme ohromení mocným farmaceutickým priemyslom a jeho propagandou. Ako sú varovania na cigaretách o škodlivých dopadoch na zdravie, je čas vytlačiť ich na krabičky hormonálnej antikoncepcie.

Progestíny a estrogén, súčasti hormonálnej antikoncepcie, majú rôzne zlé dopady a riziká, ktoré treba adresovať: rakoviny, trombózy, infarkty, centrálne mozgové príhody, depresie, atď. Informácia, že progestinové a kombinované tabletky znemožňujú uhniezdenie už počatého týždňového embrya je veľmi dôležitá v rozhodovaní mnohých žien, ktorým je táto informácia úmyselne odopieraná. Je to tak - každá hormonálna antikoncepcia zabíja embryo. Výrobcovia to dokonca priznávajú, ale nie v príbalovom letáku pre pacientky, ale len v informácii pre farmakológa. Pri používaní kombinovanej hormonálnej tabletky sa vyskytne oplodnenie v 1.7% až 28.6% za cyklus. Progestinové tabletky majú mieru oplodnenia 33% až 65% na cyklus*.

Hormonálna antikoncepcia má štyri mechanizmy, z ktorých každý môže zlyhať**:

1. bráni ovulácii vajíčka vo vaječníku
2. zahusťuje hlien v kŕčku maternice, aby sa spermie nedostali dovnútra
3. vo vajíčkovode spomaľuje pohyb vajíčka, alebo ak došlo k jeho oplodneniu, tak už embrya
4. bráni výstelke maternice pripraviť sa na prijatie embrya, ktoré sa neuhniezdi a odumiera

Ženy na hormonálnej antikoncepcii vlastne aj roky neovulujú a ich menštruácia je len falošná. Ťažko hovoriť o regulácii menštruačného cyklu, ak s tabletkou žiaden neexistuje. Mechanizmus spomalenia vajíčka vo vajičkovode viedol k ohromnému nárastu mimomaternicových tehotenstiev v Európe a Amerike za posledných 30 rokov. Relevantný je tiež fakt, že ženy na tabletkách strácajú chuť na sex, mávajú depresie, trombózy, nadváhu a ďalšie negatívne vedľajšie účinky.*** Cyproteron obsahujúce antikoncepčné tabletky odstraňujú akné v čase, keď ich dievča berie. Ak ich vysadí, zistí, že nie je vôbec vyliečená a jej problém sa obnovil. Čím mladšia a čím dlhšie berie hormonálnu antikoncepciu, tým má oveľa vyššiu pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu prsníka****.  Žena má problém otehotnieť po rokoch na hormonálnej antikoncepcii*****, pričom jej plodnosť je podľa kanadskej odborníčky znížená o 26%.Na báze znemožnenia uhniezdenia embrya funguje aj vnútromaternicové teliesko, ktoré sa zaoperuje do maternice ženy. Aj to zlyháva.

Pre zhrnutie, syntetické hormóny narúšajú reprodukčný systém a ich propagácia je úplným nerešpektovaním ženského tela. Potláčajú plodnosť a sexualitu ženy, robia ju dočasne neplodnou, pričom neplodnosť je choroba, ktorú jej takto spôsobujú. Preto tí, čo propagujú hormonálnu antikoncepciu ako lieky, robia len reklamu antikoncepčnému priemyslu a klamú ženy, na ktorých tele zarábajú veľké peniaze.

Vojna proti ženskej plodnosti je vojnou proti žene. S antikoncepciou je ženské telo odmietané: jej plodnosť je zlá, nevyvinula sa dosť dobre. Ašpirácia obrátiť ženu v muža viedla k zotročeniu ženy ako sexuálneho objektu. Muž totiž môže sexovať bez dôsledkov, čo naša spoločnosť doteraz odsudzovala. Antikoncepčný priemysel a obhájcovia potratov, ktorí zároveň propagujú chemické potraty spôsobené hormonálnou antikoncepciou, nám však chcú nahovoriť, aby sa ženy stali tým, čo na mužoch doteraz odsudzovali. Nech aj ony majú sex bez dôsledkov, čo im má zabezpečiť antikoncepcia a v prípade jej zlyhania legálny potrat. To je zvrátenosť!

http://www.coskolaneuci.sk/skola/index.php/potraty/75-hormonalna-antikoncepcia-zabija-embryo-a-sposobuje-rakovinu

Ked citam niektore nazvy tem na stranke Modry konik...

rozhodla som sa bojovat proti dnesnej genocide...proti potratom v nasej spolocnosti...

Iba orientacne cisla...

Obete narodneho socializmu ...koncentracnych taborov trvalo to 5 rokov pocas vojny...cislo je 40 milionov..

obete medzinarodneho socializmu...komunisticky rezim trval 80 rokov 100 milionov obeti

 liberalny socializmus to je sloboda chorej volby..volby usmrtit nenarodene dieta....trva to necely rok aby sa usmrtilo  50milionov...

len naSlovensku denne zomrie 40 deti chirurgickym potratom....

Nemozeme dalej mlcat...

 Ako môžeš pomôcť

Klikni na jednu z možností, ako sa môžeš zapojiť do našich aktivít, alebo sa s nami skontaktuj na tejto adrese: info@pravonazivot.sk alebo info@cbreurope.org.

Ambíciou CBR je vytvárať "kreatívne napätie", aby poukázalo na nespravodlivosť potratovej legislatívy, ako Martin Luther King vytváral napätie v USA, aby poukázal na nespravodlivosť segregácie čiernych.

"Môžeš mať 38 rokov, ako sa to stalo mne. A jedného dňa stojí pred tebou úžasná príležitosť a volá ťa, aby si sa postavil za nejaký úžasný princíp, za nejakú úžasnú tému, za nejaký úžasný ideál. A ty to odmietneš urobiť, pretože sa bojíš.

Odmietneš to urobiť, pretože chceš žiť dlhšie. Bojíš sa, že stratíš prácu, alebo sa bojíš, že budeš kritizovaný, alebo sa bojíš, že stratíš popularitu, alebo sa bojíš, že ťa niekto bodne alebo postrelí alebo hodí bombu na tvoj dom, takže odmietneš postaviť sa za.

"No, môžeš ďalej žiť a žiť do 90, ale si tak mŕtvy vo veku 38 ako by si bol vo veku 90. Zastavenie dýchania v tvojom živote je len oneskoreným oznámením skoršej smrti ducha. Zomrel si, keď si odmietol postaviť sa za správnu vec. Zomrel si, keď si odmietol postaviť sa za pravdu. Odmietol si postaviť sa za spravodlivosť. " Dr. Martin Luther King, Jr.,

Z kázne "Ale ak nie", prednesenej v Ebenezer Baptist Church 5. novembra 1967. Bol zavraždený 5 mesiacov neskôr 4. apríla 1968.

http://www.cbreurope.sk/?a=5&id=37&j=

mozes podpisat  aj peticiu

http://www.cbreurope.sk/?a=33&id=68&j=

Zapojte sa do zberu podpisov pod celoeurópsku iniciatívu „Jeden z nás“

Fórum života vyzýva všetkých občanov SR, aby podporili Európsku iniciatívu občanov s názvom Jeden z nás. Ide o prvú európsku iniciatívu občanov zameranú na ochranu ľudského života a ľudskej dôstojnosti. Iniciatívu je možné podporiť podpisom aj elektronicky. 

O iniciatíve
Snahou iniciatívy je skoncovať s financovaním aktivít, pri ktorých sa predpokladá ničenie ľudských embryí, najmä v oblasti výskumu, rozvojovej pomoci a verejného zdravia. Stránka iniciatívy: http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/initiatives/ongoing/details/2012/000005/sk.

Medzi najdôležitejšie požiadavky iniciatívy patrí:
- aby žiadne rozpočtové prostriedky EÚ nemohli byť použité na financovanie činností, ktoré ničia ľudské embryá alebo ktoré predpokladajú ich zničenie;
- aby z prostriedkov EÚ nemohla byť financovaná výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí, ani výskumné činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na výskum kmeňových buniek alebo pre doplňovanie kmeňových buniek;
- aby rozvojová pomoc zo strany EÚ nemohla byť použitá na financovanie potratov, a to priamo alebo nepriamo, prostredníctvom financovania organizácií, ktoré vykonávajú alebo podporujú potraty.Pre úspech iniciatívy je potrebné, aby ju podporil aspoň jeden milión občanov EÚ z aspoň siedmich krajín únie. Iniciatívu už podpisujú občania z 18 krajín EÚ. Na Slovensku zbierajú podporu pod iniciatívu od konca roka 2012 občianske združenia Fórum života a Donum vitae. Iniciatívu je možné podporiť písomne aj elektronicky cez internet. Iniciatívu je možné podporiť do 1. 11. 2013. Odporúčame ale neodkladať podporu iniciatíve. 

Podpora iniciatívy cez internet
Postup podpory iniciatívy cez internet nájdete v tomto článku.
 

Podpora iniciatívy písomne
Iniciatívu môžete podporiť vyplnením všetkých polí vo formulári. Vyplnené a podpísané hárky zašlite na adresu Fóra života.
Formulár na stiahnutie. 

Podmienky
Signatári musia byť dospelí (18+), slovenskí štátni príslušníci alebo osoby s trvalým pobytom na Slovensku. Iniciatívu môže každý podporiť iba raz.
 
Pomoc pri zbere podpisov
Pomôcť nám môžte zberom podpisov vo vašom okolí, vo vašich organizáciách a farnostiach. Dozerajte na to, aby formuláre nezostali bez dohľadu, aby bol stále zabezpečený dohľad nad zozbieranými osobnými údajmi! Zozbierané hárky zašlite na adresu Fóra života.
Druhá možnosť pomoci je šírením informácií o možnosti podporiť iniciatívu na internete. Informácie o tejto možnosti získate kliknutím na baner „Jeden z nás“ v pravom stĺpci  na našej stránke. Pripravuje sa aj slovenská mutácia stránky www.oneofus.eu.

Buďte informovaní
Ak chcete byť priebežne informovaní o novinkách ohľadom iniciatívy a iných aktivitách Fóra života, prihláste sa k odberu Emailu Fóra života na domovskej stránke vpravo.

Kontakty:
Fórum života, Heydukova 14, 811 08 Bratislava, 0903 533 946, kancelaria@forumzivota.sk.
 
Fórum života, január 2013

O Európskej iniciatíve občanov
Európska iniciatíva občanov je nový nástroj, ktorým môžu ovplyvniť legislatívu EÚ aj priamo občania EÚ. Európska komisia musí každú úspešnú iniciatívu starostlivo posúdiť a navrhnúť legislatívne opatrenia vyplývajúce z jej požiadaviek. Navrhnuté opatrenia sa potom môžu dostať na prerokovanie a schvaľovanie do Európskeho parlamentu alebo do Rady. Viac o európskej iniciatíve občanov na stránke http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/basic-facts.

Na advetnom venci horeli styri sviecky.

Vokol bolo uplne ticho. Tak ticho, ze bolo pocut ako sa potichucky zhovaraju sviecky

.Prva zasepkala: ”Volam sa POKOJ. Rada by som svietila, ale ludom na mne nezalezi, netuzia po pokoji. Naopak oblubuju svar, hadky, vyhanaju ma zo svojich pribytkov.” Svetlo sviecky slablo, az uplne vyhaslo.

Druha sviecka plapola ziarivym plamenom: ”Volam sa VIERA a chcela by som svietit ludom na cestu. Ale oni mnou opovrhuju, vraj som uz zbytocna, nemoderna, ze maju lepsie svietidla... Nechcu chranit moj plamienok.” Prievan zhasil druhu sviecku..

S chvejucim hlasom sa ozvala tretia svieca: ”Moje meno je LASKA. Mnohi si ma nevsimaju, ini mnou opovrhuju. Vravia, ze sa im viac pacia nahrazky, prskavky a vzrusujuce delobuchy.” Sviecka zablikala a zhasla.

Vtom voslo do izby dieta. Hladelo na zhasnute sviecky a s placom vravelo: ”Preco nesvietite? Kto vas zhasol?”

Na to sa ozvala stvrta svieca: ”Neboj sa! Zakial som tu ja, nikdy nie je neskoro. Volam sa NADEJ. Odo mna mozes zapali aj ostatne sviecky.”

Dieta vzalo horiacu sviecu a zapalilo ostatne sviece...

Astrologia sa rada prezentuje ako vedecky odbor skumajuci postavenie vesmirnych telies a ich vplyv na cloveka.Napriek svojej prastarej historii je jednym velkym omylom,lebo jej vychodikove predpoklady su chybne.Astrologia mylne predpoklad,ze planety obiehaju okolo Zeme po kruhovych drahach a preto maju stale rovnako silny vplyv na cloveka.Lenze v skutocnosti obiehaju okolo Slnka a ich drahz su elipticke a ich vzdialenosti od Zeme sa ustavicne menia.

Do16. az 17.storocia v tom bola do urcitej miery nevinne,lebo cely vedecky svet predpokladal ze Zem je stredom vesmiru.S Mikulasom Kopernikom a Johannesom Keplerom, ktori dokazali ze Zem sa toci okolo slnka zacali vsak tvrdenia astrologie padat.Z toho ako sa obloha javi nasmu zraku,  a z geocentrickej predstavy o vesmire nemozno odvodit nijaky platny a dokazatelny vztah medzi vesmirom a zivotom cloveka.

Preto rozdiel medzi astronomiou a astrologiou zodpoveda vztahu, aky maju medzi sebou veda a paveda.Navyse astrologia pripisuje znacny vyznam znameniam, ktore zodpovedaju suhvezdiam vo zverokruhu.Podla niektorych astrologov od nich zavisi osud cloveka, dalsi radsej hovoria iba o vplyve na povahu cloveka.,,Profesionalni astrologovia"odmietaju horoskopy v novinach a casopisoch a tvrdia ze treba vypracovat horoskop osobne.Znamenia nie su vsak nicim inym ako usekom oblohy, do ktoreho sa premieta Slnko pri svojej puti po ekliptike.Vdaka astronomii dnes vieme ze tych znameni nie je dvanast ale trinast, aj to, ze su posunute a tak nezodpovedaju datumom uvadzanym v horoskopoch.Astrologia kedysi nepoznala planety Uran Neptuna Pluto, ani mnozstvo dalsich planet, napriek tomu jej,,vypocty"sedia rovnako spravne ako v staroveku.Uz nehovoriac o tom, ze na polarnom kruhu nie je mozne urcit horoskop, lebo tam za jeden den splynie ekliptika s horizontom, a tak nie je mozne urcit stvoricu zakadnych bodov[priesecnikov ekliptiky s kruznicou miestneho poludnika a s horizontom] potrebnych na zostavenie horoskopu.Tuto logiku vsak astrologia odmieta respektovat.

Najcastejsi argument astrologov znie,,Hviezdy nemozu klamat."Je jedno ci ide ohoroskop v casopise alebo ho vytvori,,profesional"osobne.V kazdom pripade ide o nezmysel.A vzdy je uzitocne preskumat povod autorov.Znamy slovensky astronom a kritik Igor Kapisinky casto opakuje, ze na vyvratenie absurdnosti astrologie stacia znalosti zo stredoskolskej fyziky.A dodava:,,To v akom znameni ste sa narodili je totiz pre Vas zivot a vas dalsi osud dolezite asi tak, ako napriklad cislo papuc vasej prababicky a dlzka kriveho nosa autora tychto riadkov"

,,Vo chvilke ked sa mudrci vedeni hviezdou klanali novemu kralovi Kristovi, nastal koniec astrologie.Odteraz sa totiz hviezdy pohybuju po drahach ktore urcil Kristus. naozaj , v tejto scene sa obratilo dovtedajsie vnimanie sveta, co, i ked inym sposobo prebieha aj dnes. Nie prvky vesmiru a zakonitosti hmoty, ktore v konecnom dosledku vladnu svetom a clovekom, ale osobny Boh vladne nad hviezdami, teda nad vesmirom.Nie zakonitosti hmoty a evolucie su poslednou ustanoviznou,ale rozum, vola a laska, teda Osoba.A ak pozname tuto osobu a Ona pozna nas, potom nie  neuprosna moc hmoty je poslednou instanciou, potom nie sme otrokmi vesmiru a jeho zakonov, ale sme slobodni.Toto povedomie v staroveku ovplyvnovalo uprimne hladajucich duchov.Nebo nie je prazdne.Zivot nie je jednoduchy produkt zakonov a zakonitosti hmoty, ale vo vsetkom a sucasne nad vsetkym je osobna vola, je Duch,ktory sa v Jezisovi zjavil ako Laska"{Spe Salvi 5}

Modlitba za šťastný pôrod

Ó, preslávna Božia Matka, zmiluj sa nado mnou, tvojou služobníčkou (povie svoje meno), a príď mi na pomoc vo chvíli mojich bolestí a nebezpečenstiev, s ktorými rodia deti všetky bludné dcéry Evine. Spomeň si, Požehnaná medzi ženami, s akou radosťou a láskou si náhlivo išla do hornatého kraja navštíviť svoju príbuznú Alžbetu, ktorá bola v požehnanom stave, a akú zázračnú odozvu to vyvolalo v matke i jej dieťati. Pre svoju nevyčerpateľnú dobrotu daruj i mne, tvojej poníženej služobníčke, šťastne porodiť. Daruj mi milosť, aby sa dieťatko spočívajúce pod mojím srdcom, až dospeje k rozumu, s radostným pohnutím, podobne ako sväté dieťa Ján, poklonilo božskému Pánovi a Spasiteľovi, ktorý neodmietol stať sa dieťaťom z lásky k nám hriešnym. Nevýslovná radosť, ktorá naplnila tvoje panenské srdce pri pohľade na novonarodeného Tvojho syna a Pána, nech sa stane útechou v mojom trápení, ktoré ma čaká pri pôrodných bolestiach. Život sveta, môj Spasiteľ, ktorý sa narodil z teba, nech ma zachráni od smrti, ktorá prerušila životy mnohých matiek pri pôrode, a nech plod môjho lona pripočíta k zástupu Božích vyvolených. Presvätá nebeská Kráľovná, vypočuj moju pokornú prosbu a zhliadni na mňa, úbohú hriešnicu, svojím milostivým pohľadom; nezahanbi moju nádej v tvoje veľké milosrdenstvo. Pomocníčka kresťanov, Liečiteľka bolestí, chráň ma, aby som aj ja mohla zakúsiť na svojom živote, že ty si Matka milosrdenstva, aby som tak vždy mohla oslavovať tvoju milosť, lebo ty nikdy neodmietaš modlitby biednych a vyslobodzuješ všetkých, ktorí ťa vzývajú v čase bolestí a úzkosti. Amen.

Kondak, hl. 6.:

Nezahanbiteľná Zástankyňa kresťanov, - nenahraditeľná Prostredníčka u Tvorcu, - nepohrdni hlasnými modlitbami hriešnikov, - ale príď nám, Dobrotivá, na pomoc, - veď ťa stále vzývame, - predstihni prosebníkov v naliehavých žiadostiach, - zastávaj sa, Bohorodička, svojich verných ctiteľov.

Modlitba pred pôrodom

Presvätá Panna, Matka nášho Pána Ježiša Krista, ty vieš, čo je pôrod a  čo je byť matkou dieťaťa, zmiluj sa nad svojou služobníčkou (povie meno) a pomôž jej v tejto chvíli, aby šťastne porodila. Milosrdná Vládkyňa Bohorodička, ty si nepotrebovala pomoc pri pôrode Božieho Syna, pomôž svojej služobnici, ktorá potrebuje pomoc, najmä pomoc od teba. Daruj jej silu v túto hodinu a dieťatku, ktoré sa z nej má narodiť a uzrieť svetlo tohto sveta, daruj v príhodný čas duchovné svetlo vo svätom krste. Pred tebou sa skláňame, Matka najvyššieho Boha, a prosíme ťa: Buď milosrdná k tejto matke, ktorej nastáva čas stať sa matkou, a upros Krista nášho Boha, ktorý prijal z teba telo, aby ju posilnil svojou mocou zhora. Amen.

ikona presvätej Bohorodičky - Pomocníčky pri pôrode

WASHINGTON, 26. marca 2012 (LifeSiteNews.com) — Vatikán schválil publikáciu Obrad požehnania dieťaťa v lone matky, ktorá bude vytlačená v dvojjazyčnej brožúrke, v anglickom a španielskom jazyku, a pre farnosti bude dostupná do tohtoročného Dňa matiek.

Americkí biskupi, ktorí spolupracovali na tvorbe požehnania, privítali oznámenie o recognitiu, t.j. schválení Kongregáciou pre bohoslužbu a vysluhovanie sviatostí v Ríme.

„Som dojatý krásou tohto požehnania pre ľudský život v lone matky,“ povedal kardinál Daniel DiNardo z Galveston-Houstonu, predseda Komisie pre prolife aktivity Americkej konferencie katolíckych biskupov.

DiNardo povedal, „že by nevymyslel lepší deň pre oznámenie tejto správy“ ako dnes, kedy katolíci oslavujú Sviatok zvestovania alebo deň, keď sa anjel Gabriel zjavil Márii a požiadal ju, aby sa stala Ježišovou matkou.

„Chceli sme toto oznámenie urobiť tak rýchlo ako to len bolo možné, aby farnosti mali čas si premyslieť, ako toto požehnanie aplikovať vo svojom farskom živote,“ povedal arcibiskup  Gregory Aymond z New Orleans, predseda Komisie pre bohoslužby  Americkej konferencie katolíckych biskupov. „Napokon bude nové požehnanie zahrnuté do Knihy požehnaní, keď bude text prepracovaný.“

V tlačovej správe Americká konferencia katolíckych biskupov povedala, že požehnanie bolo vytvorené na podporu rodičov očakávajúcich narodenie dieťaťa, na podporu modlitieb vo farnosti a na pochopenie vzácneho daru dieťaťa v lone matky a podporu úcty voči ľudskému životu v spoločnosti. Požehnanie možno poskytnúť v rámci svätej omše ako aj mimo nej.

Požehnanie pochádza z času, keď vtedajší biskup Joseph Kurtz z Knoxville Tennessee (terajší arcibiskup v Louisville, Kentucky) požiadal Komisiu pre prolife aktivity Americkej konferencie katolíckych biskupov, aby zistila, či existuje požehnanie dieťaťa v lone matky. Keď sa zistilo, že žiadne neexistuje, komisia pripravila text a v marci roku 2008 ho poslala Komisii pre bohoslužby Americkej konferencie katolíckych biskupov. V novembri 2008 bolo schválené všetkými biskupmi a potom poslané do Ríma na doplnenie a posledné schválenie.

Čo je to porobenie?

Urieknutie, bosoráctvo, porobenie… Všetky tieto temné praktiky môžeme súhrnne vyjadriť jedným slovom: prekliatie. Mons. ThDr. František Tondra píše, že zlorobenie (z lat. maleficium, ľudovo nazývané porobenie) „…je pokus spôsobiť blížnemu telesné a hmotné zlo pomocou zlého ducha… Je to hriech nielen proti náboženstvu, ale aj proti láske k blížnemu, prípadne aj proti spravodlivosti.“ 1 Podobne ho aj sv. Tomáš Aquinský zaraďuje medzi smrteľné hriechy (Suma Theologiae, II, IIae, q. 76, a . 3).
Vzývanie zlého ducha v takomto prípade môže byť výslovné alebo zahrnuté. Výslovné znamená, že niekto obradmi alebo slovami priamo vzýva diabla o pomoc. O zahrnutom vzývaní morálny teológ Albert Beneš OP píše: „ Zahrnuto vzýva démona ten, kto používa rôzne tajuplné praktiky, ktoré sú prirodzene svojou povahou nespôsobilé, aby sa nimi dosiahol zamýšľaný cieľ. Pretože tieto praktiky nemôžu dosiahnuť cieľ samy osebe, dáva sa tu Satanovi možnosť zasiahnuť; pomoc sa očakáva nie od prirodzených prostriedkov, ani od Boha a jeho anjelov, teda dáva sa priestor démonom. Aj keď človek nemá výslovný úmysel paktovať so Satanom, žiada vyriešenie problémov od tajomných okultných síl.; pre prirodzenú nespôsobilosť určitých prostriedkov je nutné hovoriť o zahrnutom veštení. Sv. Tomáš zdôvodňuje, že použitie prostriedkov, ktoré sú samy osebe nespôsobilé predpokladá tichú nevyjadrenú zmluvu so zlými duchmi“. 2
Známy exorcista rímskej diecézy páter Gabriele Amorth uvádza, že toto diabolské úsilie sa deje viacerými spôsobmi: pomocou čiernej mágie, zlorečením, urieknutím a predmetovým prekliatím.
•  Pomocou čiernej mágie, čarodejníctva alebo satanských obradov. Prekliatie sa uskutočňuje prostredníctvom magických formúl a obradov, pri ktorých sa vzýva diabol. O takýchto praktikách hovorí Sv. Písmo jednoznačne: „ Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi…“ (Dt 18, 12).
•  Zlorečením. Pôvod zla je v diablovi, a preto, ak niekto praje druhému zlo, zahrnuto vzýva zlého ducha, aby dotyčnému človekovi uškodil. Ak ten, kto zlorečí, je v príbuzenskom vzťahu s tým, komu zlorečenie adresuje, účinok kliatby je omnoho horší. Napríklad, keď zlorečia rodičia svojim deťom alebo starí rodičia vnúčatám.
•  Urieknutie. Nazývame ho aj prekliatie pohľadom. Nejedná sa o to, že niekto sa na nás škaredo pozrie a nám sa stane čosi zlé. To sú iba mylné domnienky ľudí. Pri urieknutí ide o skutočný úmysel škodiť druhému pomocou zlého ducha, pričom pohľad slúži ako prostriedok. Ľudia sa bežne domnievajú, že práve toto je príčinou určitých nevysvetliteľných chorôb alebo iných nepríjemností, ktoré sa im v živote prihodia. Vo väčšine prípadov sa po dôslednom preskúmaní ukáže, že išlo o nepodložené upodozrievanie nevinných osôb. Urieknutie pohľadom je v praktickom živote dosť zriedkavé.
•  Predmetové prekliatie. Je to najpoužívanejší prostriedok, pomocou ktorého sa na niekoho uvrhne kliatba. Už z názvu vyplýva, že na jeho uskutočnenie sa používajú určité predmety. Tie sú zhotovené zo zvláštnych materiálov, ktoré majú častokrát symbolický význam. Prekliaty predmet slúži ako viditeľné znamenie úmyslu škodiť a zároveň je prostriedkom, ktorý sa odovzdáva „do moci zlého ducha alebo pod jeho vplyv“. 3 V podstate tu ide o napodobneninu sviatostí, ktoré majú viditeľný znak (napr. voda pri krste) naznačujúci pôsobenie neviditeľnej milosti. V  prípade predmetového prekliatia ide o viditeľný znak pôsobenia ničivej moci zlého ducha.
Napríklad: človekovi, ktorému sa chce uškodiť, sa podá jedlo alebo nápoj, do ktorého je zamiešaný prekliaty predmet, pripravený z rozličných zložiek: z kostí mŕtvych, popol zo spálených častí zvierat, rastlín apod., alebo sa prekliaty predmet (zrazenina krvi, pevne zauzlený chumáč vlasov a iné) umiestni niekde do jeho bytu, napríklad do vankúša.
Druhý spôsob je preklínať predmety, ktoré patria človekovi, ktorému sa chce uškodiť (jeho fotografie, šaty, veci) alebo preklínať predmety, ktoré ho predstavujú: figúrky, bábiky, zvieratá… 4 Známe je prepichovanie figuríny znázorňujúcu obeť z magických rituálov voodoo.
Cieľ prekliatia býva rozmanitý. Niekedy je to snaha rozbiť priateľské vzťahy alebo manželstvo, alebo naopak spôsobiť, aby sa dvaja zamilovaní vzali. Inokedy slúži na vyvolanie zdravotných problémov alebo dokonca sa jeho prostredníctvom usiluje zničiť druhého človeka. Spomínam si, ako sa raz Ibrahim Maiga vyjadril, že v jeho krajine nemajú mafiánov. Na vybavenie účtov slúžia ľuďom čarodejníci, ktorí pomocou mágie znemožnia človeka, alebo ho dokonca zničia, napríklad spôsobia, že dotyčný úplne ochrnie. 5
V tejto súvislosti mi prichádza na myseľ môj bývalý kamarát, ktorý takmer zabil otca jedného dievčaťa tým, že v magickom rituáli mrzačil voskovú figurínu, ktorá ho predstavovala. Našťastie včas celý proces ukončil a spomínaný otec sa postavil doslova zo smrteľnej postele.
Možno, že tieto skutočnosti vyvolávajú vo Vás strach a pýtate sa: „Môže mi teda niekto uškodiť, keď vyriekne na mňa kliatbu?“ Páter Elias Vella, exorcista z Malty, na túto otázku odpovedá: „V princípe hovorím, že áno, lebo ak existuje požehnanie, existuje aj kliatba. Závisí od toho, či sme pre kliatbu otvorení alebo nie… Ak nie ste preň otvorení, kliatba vám neuškodí“. 6 V pastierskom liste Konferencie biskupov Toskánsa sa píše: „…Pri takýchto praktikách nemožno vylúčiť, že porobenie má istú účasť na diabolskom svete a diabolský svet na porobení. Z toho dôvodu Cirkev vždy rozhodne odmietala čary a podobné konanie.“ 7
Ako sa môže niekto otvoriť pre kliatbu? Páter Vella hovorí, že je to možné dvomi spôsobmi: „Najprv hriechom, to znamená, že Kristus nie je stredobodom jeho života; alebo psychickým oslabením, zranením.“ A pokračuje: „Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú veľmi dobrí. Ale preto, lebo sú plní strachu, môžu absorbovať oveľa viac negativity ako ľudia, ktorí nie sú ustráchaní. Preto je v našom živote potrebné vnútorné uzdravenie. Ak sa však nebojíme a ak je Kristus stredobodom nášho života, potom nám nemôže uškodiť žiadna kliatba“. 8
Osobne si spomínam si na dvoch satanistov, ktorí ma preklínali, zatiaľ čo ja som v duchu modlil, aby ich kliatby nemali žiadnu silu a aby ich účinok Boh zmaril svojím požehnaním. Prosil som Boha aj o požehnanie tých, ktorí ma preklínali. A nič sa mi nestalo!
Vo Svätom Písme nachádzame viac ako tristokrát jedno krásne ubezpečenie, ktoré znie: „Nebojte sa!“ V tom duchu nás vyzýva aj sv. Jakub: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ“ (Jak 4, 7-8). My totiž máme mocného obrancu, ktorý nás zároveň naučil postaviť sa proti všetkým útokom diabla, a to aj cez mágiu. Odporúčam Vám pozrieť si nádhernú stať z listu sv. apoštola Pavla Efezanom 6, 10-18 o duchovných zbraniach, ktoré nás majú uchrániť pred zlými mocnosťami.
Čo máme teda robiť, keď vieme, že niekto na nás uvalil kliatbu? V prvom rade nebáť sa, pretože strach je znakom slabej dôvery v Boha a jeho ochranu. Ďalej nesmieme mať záľubu v nejakom hriechu a zotrvávať v ňom, lebo nás to robí zraniteľnými. Potom je potrebné zveriť sa do Božích rúk, odpustiť tomu, kto nám to spôsobil a modliť sa za neho s láskou. Akákoľvek nenávisť a pomstychtivosť by nás otvárali pre pôsobenie zla. Veď aj Ježiš povedal: „Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! (Lk 6, 27-28). Je dobré každý deň sa v modlitbe prikrývať krvou Ježiša Krista a zveriť sa pod ochranu Panny Márie, ktorá pošliapala hlavu „starému hadovi“, ktorým je diabol.
Ak nájdeme veci, ktoré súvisia s predmetovým prekliatím treba ich pokropiť svätenou vodou a spáliť niekde vonku, aby sa popol alebo nehorľavé predmety mohli vyhodiť do rieky alebo kanalizácie. Je dôležité, aby sme sa počas odstraňovania týchto predmetov aspoň v duchu modlili.
Na tomto mieste však potrebujeme osobitne zdôrazniť to, čo prízvukuje aj páter Gabriele Amorth: „Nesmieme si pri posudzovaní problémov uvádzaných jednotlivými osobami hneď myslieť, že sa jedná o nejaké prekliatie, hlavne predmetové. Sú to vždy vzácne prípady. Dôkladné skúmanie často krát odhalí psychické príčiny, sugescie a falošné strachy vyvolané problémami, na ktoré si ľudia sťažujú“. 9
Stáva sa, že keď si ľudia nevedia vysvetliť istú formu nezdaru, problémov alebo chorôb, ktoré sa v ich živote vyskytli, začnú hľadať ich príčinu v kliatbe, o ktorej sa domnievajú, že ju na nich niekto uvalil. Keďže to bežne nie je možné zistiť, obrátia sa s prosbou o radu na veštca. Ten im vo väčšine prípadov povie, že ich domnienka je správna. Buď sa spýta, či nemajú vo svojom živote niekoho, s kým dobre nevychádzajú, alebo to rovno zvalia na suseda, ktorý im vraj zo závisti a neprajnosti dal porobiť.
V týchto ľuďoch sa samozrejme prebudí upodozrievanie, nenávisť, pomstychtivosť a hnev, ktorý môže trvať niekedy celé roky. Veštec sa im samozrejme ponúkne, že im kliatbu „odrobí“. Keď sa po nejakom čase dotyční vrátia a potvrdia, že niektoré problémy prestali a vyskytli sa nové, veštec im zahlási, že susedia na jeho „odrobenie“ zareagovali ďalším porobením, a že je potrebné celý rituál zopakovať. A tak sa stále viac zamotáva nezmyselný kolobeh, z ktorého je čím ďalej, tým ťažšie, sa vymaniť.
Keď som podobné prípady skúmal podrobnejšie, zistil som, že nikto nikomu neporobil, ale že títo ľudia sa stali súčasťou jedného veľkého klamu, za ktorým je skrytá túžba zlého ducha rozbíjať vzájomné vzťahy a narušiť lásku medzi ľuďmi. A preto Vás prosím, nikdy sa nedajte zvábiť na upodozrievanie druhých ľudí!
Nikdy nechoďte so svojimi zdravotnými alebo psychickými problémami za veštcami, jasnovidcami a liečiteľmi. V Božom slove sa hovorí: „Nech niet medzi vami nikoho…, kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom!“ (Dt 18, 10-13).
Hľadajte radšej pomoc u skúsených lekárov, ktorí nepoužívajú vo svojich metódach magické prvky, neznáme sily či energie a čo nebude v ich silách, v dôvere odovzdajte do Božích rúk. Keďže Boh nám zakázal obracať sa na veštcov, hoci ste si to možno neuvedomili, vašu návštevu u dotyčného pána zahrňte do vyznania vo sviatosti zmierenia a raz navždy sa zrieknite všetkého, čo je s tým späté. Prerušte s ním kontakt, zničte veci, ktoré vám snáď dal a modlite sa zaňho, aby mu Pán dal pravdivé poznanie o praktikách, ktoré nie sú v súlade s kresťanstvom.

Povery a veštenie

Povery, znamenia, omeny, tu boli od nepamäti. Zatmenie slnka či mesiaca využívali šamani a kúzelníci, čierne mačky, havranov čarodejnice a ježibaby, sklenené gule, karty veštice. Kto by nechcel poznať budúcnosť a využiť znamenia, ktoré mu môžu pomôcť vyhnúť sa problémom alebo využiť ponúkanú šancu.

Žijeme v modernej dobe, no ľudská povaha je stále tá istá. Povery nevymreli a sú v nás stále, odovzdávané chtiac nechtiac ďalším generáciám. Už v detskom veku si fixujeme do podvedomia, že kominár prináša šťastie ak si chytíme gombík a niečo si želáme, podobne ako stretnutie viacerých mníšok pokope (čím viac tým lepšie), kým jedna osamotená prináša smolu na vlas rovnako, ako keď nám cestu skríži čierna mačka. Po čase zisťujeme, že nie vždy to funguje, no v mysli tajne veríme, že na tom niečo bude. Ak nám ráno prebehne cez cestu čierny kocúrisko a my sa nevrátime sedem krokov späť (to by to vyzeralo, čo keby nás niekto videl, celý náš image by bol v tej chvíli v pr... v prachu), celý deň podvedome očakávame menšiu či väčšiu katastrofu. Napriek tomu, že je bežný deň a šéf by nás zvozil tak či tak, dnes to automaticky prisúdime tej čiernej chlpatej potvore z rána.

Po príchode do práce sme pozorne preštudovali horoskopy na dnešný deň, ktoré nám predpovedali úspešný priebeh, dokonca životne dôležité stretnutie. Večer si márne lámeme hlavu nad tým, ktože to bol, ten životne dôležitý. Prv než zaľahneme s nádejou, že sa hádam stretnutie uskutočnilo i bez nášho povšimnutia a jeho výsledok sa prejaví v nasledujúcich dňoch, pozrieme si nejaký ten trhák ako Osudový zlom, Piatok trinásteho, Bod zlomu, aby sme videli, že to ozaj funguje.

Osobne som pred časom navštívil v istej životnej situácii pani vešticu. Dostať sa k nej nebolo nijako jednoduché, musel som mať odporúčanie, tajnú adresu a vopred dohovorené stretnutie. Už vchod do panelákového bytu naznačoval, že tam býva nezvyčajná persóna. Dvoje veľmi kvalitných mreží s ešte kvalitnejšími zámkami, bezpečnostné dvere so všetkými dostupnými zabezpečovacími prvkami, zbytočná retiazka z vnútra, alarm napojený prinajmenšom na prezídium policajného zboru dávali tušiť, že klientmi nie sú len tak obyčajní ľudia s obyčajnými osudmi a hlavne obyčajnými kontami.

Potom už nasledovala klasika, pred samotným výkladom z kariet (a to som si mohol vybrať či karty, čísla, sklenenú guľu, sóc z kávy ...), prebiehal pri varení kávy nenápadný výsluch, hodný profesora psychológie. Pristúpil som na hru, predsa len mi v mozgu vŕtal červík pochybností, čo keď skutočne pomôže, odpovedal som pravdivo. O štyridsaťpäť minút som odchádzal bohatší (už som vedel čo ma čaká a čo robiť), a chudobnejší o dve tisícky. Keďže išlo o budúcnosť moju a celej rodiny na nasledujúce roky, považoval som výšku sumy za zanedbateľnú. Až časom mi došlo, že to čo sa v nasledujúcich mesiacoch udialo, bolo iba prirodzenou reakciou na môj postup odporúčaný vešticou, ktorá vlastne iba správne vyhodnotila reagovanie zainteresovaných. V tom okamihu som okamžite začal konať podľa seba a čuduj sa svete, predpovedané situácie zmizli. Uvedomil som si, čo som vlastne po veštbe začal robiť. Zasievať svár, brániť a obhajovať svoje úskočné praktiky minulosti a z končiaceho podnikateľského vzťahu vydolovať posledný zisk. V momente ako som prestal, všetko ustalo a k predpovedanej katastrofe nedošlo. Naopak, dodnes s aktérmi tohoto dávneho príbehu vychádzam veľmi dobre.

Nuž veštenie, to je len iné slovo pre čarodejníctvo, ako vieme práve ono je odsudzované už Bohom v Biblii. Je to nebezpečná praktika toho zlého. A začína sa tak nevinne... čiernou mačkou, kominárom, horoskopmi pre zábavu ...

Čítajte viac: http://ondera.blog.sme.sk/c/137041/Povery-a-vestenie.html#ixzz21SUqeIpb

Po chirurgickom zákroku, akým bolo odstránenie polypu pri konečníku, som celý rok trpela bolesťami, ktoré lekári nedokázali zmierniť. V roku 1993 som si prečítala článok Spásny dotyk ruky, v ktorom som našla nasledujúce povzbudenie: „Práve pre teba, pre tvoje zdravie, tvoj dobrý pocit a psychickú pohodu vznikla nová ambulancia REIKI a biotroniky v Stredisku alternatívnej medicíny.“ Žiaľ, vo svojej naivite som uverila, že je to ideálna liečba pre všetky druhy chorôb. A tak som sa vybrala na liečiteľskú seansu. Ľahla som si na lekársku pohovku a biotronik mi na celé telo prikladal svoje ruky, z ktorých vyžarovalo teplo. Medzitým sme počúvali východnú relaxačnú hudbu.

Prvé následky „liečenia“ sa prejavili už na druhý deň: ovládol ma nesmierny strach, cítila som tlak v žalúdku a mala som pocit, akoby mi niekto zdieral pokožku z tváre. V priebehu času boli tieto prejavy rozmanité a čoraz silnejšie. Začalo mi šumieť v hlave. Šum sa postupne zmenil na pocit pálenia na tvári a na tlak na ramenách a hrudníku. Najhrozivejšia bola skúsenosť, keď som cítila, akoby sa po mojom tele presúvali ťažké ruky, ktoré ma gniavili. Keď som ležala na pohovke, cítila som, že nejaké cudzie ruky krúžia vo vzduchu okolo mňa. A čím rýchlejšia bola vibrácia, tým silnejšie neznáma ruka dopadala na moje telo, čo mi spôsobovalo nesmiernu bolesť. Okrem toho som cítila, že akési zuby sa zahrýzajú do mojej kože, že ma driapu akési pazúry. Najväčšiu bolesť mi spôsoboval pocit, že sa do mojej kože a tela pozdĺž chrbtice zapichávajú ihly. Všetky tieto pocity vystupovali súčasne; nebolo ani reči o spánku.

Uvedomila som si, že je to agresia zlých síl. Úplne zúfalá a utýraná prenasledovaním zlých duchov som sa rozhod­la ukončiť svoj život samovraždou... Odovzdala som sa Božiemu milosrdenstvu a začala som si podrezávať žily. A práve v tej chvíli zazvonil na moje dvere sused. Ihneď som ho zavolala k sebe a prikázala som mu, aby zavolal pohotovosť. Keď mi v nemocnici ruky zašili, lekár konajúci pohotovostnú službu sa ma opýtal, prečo som chcela spáchať samovraždu. Odpovedala som mu, že po okultistickej seanse som pociťovala prenasledovanie zlým duchom a že to už dlhšie nedokážem znášať. Lekár sa mi vysmial a presviedčal ma, že nijakí zlí duchovia neexistujú. Bol presvedčený, že mám halucinácie, a preto ma poslal na dvojmesačné liečenie do psychiatrickej nemocnice.

Vtedy som pochopila, že mojou jedinou záchranou je Ježiš. Vo dne i v noci som volala k Pánovi a prosila som ho o pomoc. A práve vďaka úpenlivej modlitbe, častému prijímaniu sviatostí, pôstu o chlebe a vode, ako aj vďaka modlitbe ľudí z Obnovy v Duchu Svätom za mňa útoky zlého ducha takmer celkom prestali. Niekedy sa ešte niektoré prejavy vrátia, ale už sa nebojím. Považujem tieto útoky Zlého za doping, aby som sa ešte viac modlila a úplne sa odovzdala Ježišovi. Dnes viem, že Pán vo svojej láske dopustil útoky zlého ducha, aby ma priviedol k intenzívnejšiemu životu modlitby a častejšiemu prijímaniu sviatostí.

Na záver by som chcela všetkých varovať pred využívaním pomoci rozmanitých liečiteľov, biotronikov, ako aj alternatívnej medicíny, pretože takto sa vystavujeme priamemu pôsobeniu diabolských síl.

Barbara

Reiki (odovzdávanie univerzálnej kozmickej energie za účelom očistenia a uzdravenia prostredníctvom rúk liečiteľa, ktorý je kanálom uzdravenia) je jednou z mnohých okultistických metód uzdravovania prostredníctvom energie. Je to zvlášť nebezpečné, pretože okultizmus je spôsob, ktorým človek vstupuje do neviditeľného sveta prostredníctvom špeciálnych rituálov a techník (mágie), aby získal tajomnú silu a poznanie a aby si takto podriadil duchovnú aj materiálnu skutočnosť. Takto sa človek otvára pôsobeniu tajomných energií, aby ich využil na veštenie alebo liečenie rozmanitých ochorení. Ľudia si mnohokrát neuvedomujú, že tieto energie sú spojené s prítomnosťou zlých duchov. Všetky druhy mágie sú dôsledkom diablovho hriechu neposlušnosti a vzbury proti Bohu. Využívaním mágie sa uzatvára svojská zmluva s diablom, prostredníctvom ktorej rozmanití veštci a liečitelia získavajú obdivuhodnú silu, ktorá im dáva pocit, že majú schopnosť uzdravovať.

Cirkev jednoznačne zavrhuje okultistické uzdravenia. V Katechizme Katolíckej cirkvi sa dočítame: „Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym – hoci aj preto, aby mu získal zdravie –, vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov. Aj nosenie amuletov si zasluhuje výčitku. Špiritizmus je často spojený s vešteckými a magickými praktikami. Preto Cirkev upozorňuje veriacich, aby sa ho chránili. Uchyľovanie sa k tzv. tradičným spôsobom liečenia neoprávňuje ani vzývanie zlých mocností, ani zneužívanie dôverčivosti iných“ (2117).

Skutočne uzdravuje iba Ježiš. Ak ho človek prijme za jediného Pána svojho života, on ho vždy uzdraví duchovne. Telesné uzdravenie nastane iba vtedy, ak je to zhodné s Božou vôľou. Ak sme skrze vieru spojení s Ježišom, utrpenie a chorobu budeme prežívať ako Božiu milosť a cestu nášho posvätenia.

autor: svedectvo

Venovala som sa marseilskému tarotu, ktorý má najväčšie magické možnosti... Bolo to podľa mňa ženské, podporovalo to moju sebaistotu a dávalo mi to moc, zvlášť vtedy, keď sa z kariet dalo vyčítať niečo pre človeka, ktorý sa prichádzal so mnou poradiť.

Na začiatku som sa musela naučiť rozkladať karty, vykladať ich význam a súvislosť medzi kartami. Potrebovala som na to trochu času, ale veľmi som sa snažila a celá som sa do toho vložila. Kontemplovala som karty, rozprávala som sa s nimi ako so živým človekom. V podstate už po niekoľkých týždňoch som cítila, že sa mi darí. Ľudia mi kládli otázky a ja som im vysvetľovala ich situáciu alebo predpovedala, čo sa stane a čo majú robiť, aby boli šťastní. Veštila som zadarmo.

Už po roku som bola výborná, po dvoch rokoch úžasná a venovala som sa už len kartám. Prichádzali ku mne priateľky a ja som im pomáhala v ťažkých životných situáciách, radila som im podľa kariet. Bola som presvedčená, že je to moje životné poslanie; chcela som pomáhať druhým. Nevidela som na tom nič zlé, ale spôsob, ktorý som si zvolila, bol úplne zhubný...

Vtedy sa ešte nedialo nič mimoriadne. Zo začiatku som dokonca chodila do kostola tak, ako väčšina ľudí. Postupne som však už nepotrebovala kostol a zriekla som sa svätej omše (na dlhé roky, ako sa ukázalo neskôr). Všetko prebiehalo celkom dobre a iste by to ešte pokračovalo, keby môj otec nepostrehol, že stále sedím doma, nikde nechodím a čoraz horšie vyzerám. Ja som to vtedy akosi nevnímala. Môj otec sa dovtípil, že žriedlom problému sú karty. Celý môj vtedajší život sa točil okolo tarotových kariet... A ja som si vôbec neuvedomovala, že sa tým ponáram do okultizmu...

Jedného dňa po návrate zo školy som sa chcela pozrieť na tarotové karty. Vložila som ruku do zásuvky, ale neboli tam! Najskôr ma ovládla zúrivosť, potom zúfalstvo. Za každú cenu som sa ich musela dotknúť, držať ich v ruke, aby som sa cítila bezpečne! Začala som kričať a neskôr prosiť rodičov, aby mi karty vrátili. Cítila som sa, akoby som bola pritlačená k múru a prosila o milosť pred popravou... Napriek tomu mi rodičia karty nevrátili, ale úpenlivo ma prosili, aby som s tým skoncovala. V tej chvíli som si uvedomila, že bez kariet nedokážem žiť, že som závislá. Videla som samú seba, čo sa so mnou deje, keď ich nemám – nebolo to normálne. Pokúsila som sa zo závislosti vyslobodiť a prvým krokom bolo zničenie (spálenie) tarotových kariet.

A to bol prelom v mojom príbehu. Odvtedy som nevzala do ruky nijaké karty – a ani to nezamýšľam urobiť. Som nesmierne vďačná rodičom, hoci ďalšia časť boja už prebiehala bez ich vedomia. Dnes sa nazdávam, že dávno predtým, než sa začal proces môjho uzdravenia, sa niekto za mňa modlil, aby som získala svetlo života. Myslím si, že to bola moja stará mama. Po rozhodnutí definitívne skoncovať s tarotovými kartami, čiže po vyhodení všetkých kníh a vecí akokoľvek spojených s okultizmom, som pochopila, s kým mám dočinenia. Zlý sa začal prejavovať, pretože vedel, že ma stráca. Začal sa môj boj za oslobodenie z okultizmu...

Všetky reklamy na tarotové karty vo mne vyvolávali neovládateľný túžbu mať ich späť. Strašne som sa trápila. Viedla som vnútorný boj o prežitie, nemala som radosť ani chuť žiť. Nedokázala som rozmýšľať o normálnych veciach. Strácala som zmysel vlastnej existencie.

Občas som mávala chvíle, keď som sa pokúšala modliť, ale išlo mi to veľmi ťažko. Prosila som Boha, aby mi vrátil normálne vnímanie sveta. Vedela som, že môj stav nemá iba psychický podklad. Napadali mi zvláštne obrazy – len tak, bez príčiny. V myšlienkach som videla udalosti, ktoré sa týkali budúcnosti, napr. smrť, choroby a ľudské nešťastia. To, čo sa ukazovalo, keď som vykladala karty pre zákazníkov, prichádzalo teraz samo, bez kariet a neočakávane, dokonca proti mojej vôli. Modlila som sa a cítila som, že moja modlitba je slabá. Vedela som, že nie som sama. Ktosi mi celé roky pomáhal rozvíjať môj veštecký talent, no ja som si jednoducho myslela, že myšlienky a videnia pochádzajú odo mňa, teda z kariet, ktoré som dobre vykladala... V mojej hlave zrazu vznikali rúhavé myšlienky, ktoré som nedokázala ovládnuť. Ktosi ma zobúdzal uprostred noci, v izbe som vnímala akúsi zlovestnú prítomnosť, napadali mi samovražedné myšlienky a ja som sa od strachu zvíjala.. Bolo to, akoby Zlý bojoval o to, čo stráca, a vyhrážal sa, že ma zabije... Bojovala som o pokoj myšlienok – a prehrávala som. Život pre mňa strácal iskru. Keď som bola v izbe a snažila sa zaspať, po posteli mi chodili veľké čierne chrobáky a svetlo sa samo zažínalo. Mnoho ráz, keď som sa vracala domov, som stretávala zvláštnych ľudí, šialencov s posadnutosťou v očiach. Zastavovali ma, na niečo sa ma vypytovali... Videla som, že všetci majú niečo spoločné. Bolo to, akoby mi Zlý posielal podozrivých ľudí, aby mi ukázal, že svet patrí jemu a že mu neutečiem. Občas som v izbe počula zlovestné vrčanie psa – asi to bol pes, pretože som to len počula, ale aj tak to bolo hrozivé. Nekonečné muky...

Mala som už pripravený plán samovraždy. Našťastie... raz si duchovne citlivý človek všimol, že sa akosi čudne vo svojej uzavretosti mením. Málokto si to všimol, pretože navonok som bola normálna. Bola som vyčerpaná bojom. Keď sa iní za mňa modlili, vracali sa mi sily.

Keď je človek už natoľko silný, že si uvedomuje závažnosť problému, musí sa slávnostne zrieknuť neprávosti a začať cestu nápravy svojho života. Dlho som sa pripravovala na túto chvíľu. Podopieraná mnohými modlitbami známych ľudí jedného dňa som sa vnútorne zriekla zla, akéhokoľvek okultizmu v mene Ježiša Krista. Prebehlo to cez deň, v mojej izbe, kde som vždy veštila. Vo chvíli, keď som sa slávnostne rozhodla skoncovať s tarotovými kartami, som zrazu v izbe zazrela ohyzdnú bytosť podobnú vlkodlakovi, avšak oveľa reálnejšiu a škaredšiu. Stála som ako skamenená. Pamätám si nenávisť v očiach toho monštra – niečo také som nevidela u nijakého človeka! Intuitívne som sa začala modliť Zdravas’ Mária... Po chvíľke obluda zmizla a už nikdy sa nezjavila. Matka Božia vždy prichádza na pomoc. Ona je mimoriadnym stelesnením krásy, čistoty a pokory a zlí duchovia reagujú na Pannu Máriu ako potkany pri pohľade na oheň v tmavej pivnici.

Po tejto udalosti som sa vybrala k exorcistovi, aby som sa očistila, oslobodila a uzdravila v mene Ježiša Krista silou jeho milosti. Týchto stretnutí bolo niekoľko.

Od tej doby uplynulo päť rokov. Je to dostatočne dlhý čas na to, aby som si uvedomila spustošenie, aké vo mne spôsobili moje zväzky s okultizmom. Chválim Ježiša za to, že ma vytrhol z pekla a postupne ma obnovuje. Žiaľ, je veľa takých, ktorí nechcú vyznať tento hriech a zotrvávajú v otroctve zlého ducha...

Keď sa teraz delím o svoju skúsenosť, chcela by som všetkých varovať pred nebezpečenstvom veštenia. Scenár je stále rovnaký: vtiahnuť, zadržať a zničiť – skôr či neskôr. Celkový chaos v živote je príčinou toho, že hľadáme rýchle odpovede. Veštenie ponúka takúto odpoveď. Často sa od veštkýň dozvedáme také veci, ktoré okrem nás nemôže nikto vedieť, a to nás udivuje. Ani dokonalý psychologický rozhovor a rozbor by nepriniesol podobné informácie. A v tom je vlastne háčik, na ktorý sa ľudia dajú chytiť, pretože si myslia, že všetko, čo hovorí veštica, je pravda.

Predovšetkým treba vedieť, že tarotové karty jednoznačne patria do sveta mágie. Karty sú vymyslené tak, aby démon mohol pôsobiť v našom živote v širokom zábere, a tým nás zotročovať a predstierať, že všetko vie. Samotné používanie tarotových kariet je totožné s používaním zaklínadiel, ktoré majú za cieľ vyvolávať duchov. Veštec nemusí o tom vedieť – a vlastne ide o to, aby nevedel. Keď kladieme kartám otázky, prehrešujeme sa proti prvému prikázaniu, ktoré hovorí, že Boh má byť jediným Pánom nášho života. Týmto hriechom sa dobrovoľne odovzdávame pod vládu zlých duchov. Zvyšok prebieha podľa klasickej schémy zotročenia. Démoni, ktorí využívajú karty, nepoznajú budúcnosť, ale ju tak usmerňujú, aby človeka priviedli k večnému zatrateniu. Sú mimoriadne inteligentní a snažia sa udržať veštca v stave hriechu, pretože vtedy majú k nemu ľahký prístup. Poznajú osobnosť veštca (veštice), všetky jeho (jej) slabosti a hriechy. Prostredníctvom vhodnej manipulácie udržujú veštca (vešticu) v domnienke, že má výnimočné schopnosti. Často si takýto človek myslí, že tieto dary pochádzajú od Boha, a to je dvojnásobný problém.

Okultná skúsenosť, hoc aj v podobe veštenia, zanecháva po sebe veľmi dlhú stopu. Jedným z dôsledkov je nechuť modliť sa a odpor k Cirkvi. Viem, že Zlý sám od seba nepustí nikoho, koho drží vo svojich pazúroch. Na počiatku ti zaistí zdanlivý pokoj, podsunie ti nejaké mimoriadne schopnosti – a potom ťa zničí. Ak mu to dovolíš, odoberie ti lásku a nahradí ju skazou. Neskôr ťa presvedčí, že je to vina iných ľudí... Ak sa človek včas neprebudí a neuverí, že Ježiš je jediný Spasiteľ, ktorý má moc všetko obnoviť, jeho život bude celý čas poznačený mučivým duchovným zotročením.

Na to, aby sme získali milosť uzdravenia, potrebujeme pokoru a otvorenosť na milosrdného Ježiša, ktorý odpúšťa všetky hriechy a celkom oslobodzuje z otroctva okultizmu. Ľudia, ktorí sa venovali okultizmu, sa musia vyspovedať a potom sa každý deň s úplnou dôverou a trpezlivosťou odovzdávať Ježišovi, aby pokračoval proces ich uzdravenia a návratu k životu. Musí sa to diať v každodennej vytrvalej modlitbe, prostredníctvom častého prijímania Eucharistie, pravidelnej spovede a práci na sebe pod vedením spovedníka. Veľkou pomocou je služba exorcistu, porada s kresťanským psychológom a podpora modlitbovej skupiny.

Pokiaľ žijeme na svete, môžeme vyhrať život. A stávka je veľmi vysoká: spása alebo zatratenie. Boh nám dal prostriedky na to, aby sme zvíťazili a nestratili sa. Som šťastná, že žijem v priateľstve s Bohom. Boh bol, je a vždy bude silnejší a môže všetko premeniť, ak mu odovzdáme celý život. Kedysi som vstúpila do smrti a ani som netušila, že ma zabíjajú. Preto, aby som sa znovu nestratila, sa celá odovzdávam Božiemu milosrdenstvu: „Ó, ľútostivý Bože, ty jediný ma môžeš ospravedlniť a neodmietneš ma nikdy, keď sa vyberiem skrúšená k tvojmu milosrdnému srdcu, ktoré nikdy nikoho neodmietlo, aj keby bol najväčším hriešnikom“ (Denníček 1730).

Anna