Popri materskej som sa naučila…

…napríklad aj to, ako si správne pripraviť kávu. A nielen sebe, ale aj zákazníkom kaviarne Barzzuz na Špitálskej ulici v Bratislave. Kto vie, možno po rodičovskej rozbehnem kariéru ako baristka. Myslím, že by som na sprepitnom zarobila viac, ako mi platí súčasný zamestnávateľ (myslím štát). Ako som sa k tomu vlastne vôbec dostala?

V prvom rade ma moja kofeínová závislosť akosi samovoľne zaviedla na článok od koník_testuje o možnosti testovať kávy Barzzuz. Animalistická časť môjho mozgu, ktorá je zodpovedná za najzákladnejšie reflexy, okamžite zaregistrovala kľúčové slovo: KÁVA. Musela som sa zapojiť. Matne si pamätám môj mentálny výplach o tom, ako veľmi by som sa chcela zúčastniť. A podarilo sa. Vybrali ma, kávu sme precízne a s nadšením otestovali. Napísala som moju skúsenosť a… A pred Vianocami mi píše Koník znovu, že ma vybrali na baristický kurz. 

No veď dobre, niečo už o tom viem, najmä po tom, čo sme vymenili automatický kapsulový automat za pákový manuálny kávovar (po prvé z ekologického, a po druhé z finančného hľadiska). Ale aj tak som do kaviarne išla s malou dušičkou, že ma vysmejú. Situácii nepomohlo to, že bola sobota, kaviareň bola pri mojom príchode ešte zatvorená, naokolo ticho prázdnych kancelárií štátnej správy. Než som stihla začať panikáriť, už mi otváral šarmantný pán majiteľ, Michal Štefanovič, a uviedol ma dnu. Onedlho dorazili aj reprezentantky z Koníka a mohlo sa začať. 

A ako zhodnotil kurz a moju šikovnosť Modrý koník? Prečítajte si ich dojmy v tomto článku 🙂

Podozvedali sme sa o tom, ako vôbec káva vznikla (pro tip: nepaste kozy vedľa kávovníka, budú vám utekať), o tom, aký je medzi rôznymi kávami rozdiel a aj o tom, prečo môj kávovník vyzerá ako ja po silvestrovskej noci v 2011 (= uplne na šrot). Ako rôzne stupne praženia kávy menia jej chuť, ako na ňu vplýva mletie a následná príprava. Je to skrátka alchýmia. Niekedy si s nostalgiou zaspomínam na stredoškolské - jednoduchšie - časy, kedy som si ráno zaliala Nescafe 3v1 a išla som spokojne na autobus. 

Po tejto teoretickej časti ma zapriahli do roboty. Ahoj, ja som Miška, tu stoj, toto chyť, toto stlač. Už sú tu zákazníci, tak šup šup! Nebola som síce na vojne, ale Miška by jednoducho zastala pozíciu kapitána. Profesionálny kaviarenský kafe-robot je veľmi veľká a veľmi horúca mašina. V podstate sú na nej tri gombíky: odpustenie vody, malá a veľká káva. To je všetko. Celkom jednoduché, nie? Nie. Postup je asi nasledovný: odmerka - káva - mlynček - filter - oklepať - odpustiť vodu - založiť filter - hneď stlačiť gombík - vložiť šálku - čakať na nápoj. A popritom nič nerozbiť, alebo nevysypať. V hlave už mám akýsi plánik - graf, ak chcete, môžem vám ho zakresliť. Doma si zapnem mašinu… Kým sa zohreje, idem si umyť zuby…. Niekedy o hodinu si spomeniem, že som si chcela spraviť espresso… Tu? Tu je v prvom rade dôležitá precíznosť a rýchlosť. Pri prvých dvoch pokusoch som si ani nevedela prísť na meno. Na konci kurzu mi to už išlo automaticky (plus-mínus). 

Veci, ktoré som brala ako samozrejmosť: objem kávy vo filtri. Ak je kávy príliš málo, káva pekne nepretečie, ale začne cikať ako ten chlapček v Bruseli. Vtedy sa ani nevytvorí dobrá crema. Ak je jej, naopak, príliš veľa, nepretečie skoro nič, a kávostroj začne vydávať prapodivné pazvuky. 

Takisto som si oprášila vedomosti o rôznych druhoch pripravovaných nápojov. Doma je to jasné: espresso s mliekom, ak idem medzi ľudí, moja voľba je cappuccino. Tak poďme poporade: 

Espresso (nie EXpresso, ani pexeso), je klasická malá káva, 7 g pripravených pretlakom horúcej vody v objeme 30 ml. Taký taliansky štamperlík na ráno.

Lungo je espresso, do ktorého si prilejete horúcu vodu (do 100 ml). To je pre takých ľudí, ktorí majú viac času.

Americano je ešte väčšie lungo.

Potom sú tu mliečne nápoje. Moja láska: cappuccino. To je espresso so 100 ml napeneného mlieka (k tomu sa hneď dostanem). 

Latte je espresso so 150 ml napeneného mlieka. A latte macchiato je to isté, len sa káva vlieva do mlieka. Kto to vymyslel? Asi rovnaký idealista ako ten, čo vymyslel cronut (pamätá si niekto? 2012? Nie…? Nevadí…). 

Takže, keď prišlo na rad penenie mlieka, s malou dušičkou som pristúpila k mašine. Krok 1: mlieko musí byť studené a 3,5-percentné, najlepšie také to špeciálne kaviarenské. Ale dá sa speniť aj rastlinné. Krok 2: uistite sa, že trysku chytáte za ochranný gumený prstienok, nie za kov. Krok 3: ošetrite si popáleninu pod prúdom studenej vody. Ok, žartujem, tak zlé to nebolo. V podstate ponoríte trysku do džbániku s mliekom a dúfate v nebeské sily, že vám to mlieko spení. Nesmie bublať. A povrch musí byť pekne lesklý. A nádoba nie príliš horúca. Opäť - alchýmia. Keď vypeníte - teda dopeníte - mlieko, začnete ním krútiť a búchať a spievať si rituálne piesne, aby sa pena spojila s mliekom a vytvorila tak tú správnu konzistenciu pre lahodný nápoj. Od minulého týždňa doma pilne trénujem na našej malej mašinke, a poviem vám, nie je to žiadna sranda. Kamarátka má automat, tá stlačí gombík a voilá - cappuccino. Ja si vytopím pol kuchyne, obarím si prsty horúcou parou a mám čosi. 

Každopádne ma na konci kurzu v Barzzuze pochválili, zákazníci sa nesťažovali a ja som bola nadšená, že som vyskúšala niečo nové. A ktovie, možno sa moja kariéra po deťoch začne uberať kaviarenským smerom. Preto sa chcem ešte raz poďakovať tímu Modrého koníka a Barzzuzu za túto jedinečnú príležitosť. Na zdravie! 

P.S. Dostali ste po tomto článku chuť na šálku dobrej kávy? Nezúfajte, aj v tomto izolovanom čase si môžete dopriať dúšok tohto zázračného nápoja. Zo širokej škály káv Barzzuz si viete vybrať a objednať na kafe.sk.    

----------

Tento článok vyšiel s podporou Barzzuz