Kedysi som bola veľká puntičkárka a to v práci aj doma. Všetko muselo byť tip-top. Ak tak nebolo, úplne ma zožierala nervozita a celý deň som myslela na bordel, ktorý ma čaká doma. Keď som mala voľno, strávila som pol dňa cibrením našej domácnosti len aby platilo "čo ak k nám niekto príde, alebo čo ak sa zastaví svokra" a v neposlednom rade som chcela, aby si môj muž vždy povedal, aká som šikovná. Chcela som, aby videl tú snahu, to teplé jedlo na stole, tie vyžehlené košele, blískajúcu sa podlahu, vydrhnutú vaňu... Lenže on to nevidel a taktiež si to nevšimol nik iný, pretože som z toho vytvorila štandart. Zabila som kopec času robením dojmu na ostatných... Nevadilo mi to, pretože mi vždy ešte ostal nejaký čas pre seba...no potom prišli deti!
Mať dve malé deti a snažiť sa mať vždy všetko na 100% je mission (im) possible. Ak sa vám to aj podarí, padáte večer na hubu a deväť hodín večer je vašou novou polnocou. Obe moje deti spia zle. Cez deň u nás platí pravidlo magických 30-minútoviek, cez ktoré som vždy lietala po byte s handrou ako blesk. V hlave som si opakovala, aby som bola rýchlejšia, lebo iba tak stihnem vypiť kávu... Väčšinou som to však nestihla. Všetok "voľný" čas som minula na to, aby som vytvárala dojem, že mám dokonalú domácnosť. Večer som bola tak unavená, že som pravidelne zaspávala so svojími deťmi a ráno som sa budila s pocitom úplného prázdna. Cítila som sa ako stroj bez duše. Svoje deti milujem nadovšetko, ale nebola som šťastná. Chýbali mi knihy, hudba, plátno, seriály a stovky ďalších záľub, ktoré sadali prachom... až som si povedala dosť! Zrazu som si začala kradnúť trochu času pre seba.
Keď deti zaspali, zavrela som kuchyňu a vytiahla knihu, zapla online kurz, pustila podcast... Tých 30minút raz-dvakrát do dňa zo mňa spravilo nedokonalú, ale oveľa šťastnejšiu ženu. Prestala som sa snažiť byť perfektná a tá robota si ma aj tak počkala, no čas pre seba bol len tu a teraz. Ber, alebo sa tráp. Zrazu som sa naučila vnímať veci inak. Uvedomila som si, že záleží aj na mne. Moja rodina je u mňa na prvom mieste, to však neznamená, že ja budem na tom poslednom. Onedlho sa pustil do práce aj môj makarón. Zrazu si vedel oprať a tiež vyložiť riady, no a moja psychická pohoda sa stala novým štandartom.
Blondínka v Benátkach
Suhlasim a taktiez praktizujem 🙂🙏🏻
Kiezby som to dokazala, u mna poriadok v domacnosti velmi ovplyvnuje moju naladu. Ked mam neporiadok, som nervozna ako pes, nesvoja....ked mam upratane, som upnle zlaticko 😀 Aj priatel mi uz vela krat povedal, aby som sa na to vykaslala, ale nejde to aj ked som skusala 🙄
@gerrwie_girl môj mi povie aby som sa nato vykašľala a potom chodi jak besný pes a mindžuje že je všade bordel 🥲😂
take ludske,paci sa mi to🙂
@gerrwie_girl ja som na tom úplne rovnako s tou náladou 🤦🤷😁
@gerrwie_girl uplne to iste boze
Krasne napisane, a nepomohla by vam signora di pulizie? Odkedy chodi k nam 1x tyzdenne, nebalansujem kazdy den nad vyhorenim. Ale zdaleka este nie som tam, ze si vypijem v klude kavu. Ale aspon moj den uz moze mat len 24 hod bez toho, aby som sa zdvojila 🙂 Drzim Ti paste
@biela_sova to by u nas musela byvat a upratovat cely den 😋
@lentilka2021 Hahaaa, aj my sme rozmyslali, ci jej nanavrhneme, ze sa k nam prestahuje 🙂 ale teda aby sme sa uskromnili, na taku generalku 1x tyzdenne staci, plus bezna nasa rezia. Co ona spravi za 3 hodiny, nam trva cely den. To za tych 30 eur stoji <3
Mate byt / dom
Začni písať komentár...
Pekne a trefne napisane🙂)