Predpôrodna panika, alebo ako som nevedela ani rozdeliť oblečenie podľa veľkosti. (manuál prvorodičky 2.časť)

Vždy som si myslela, že ma chytí skôr tá popôrodna panika. Tá z toho, že budem nonstop unavená, nevyspatá,  malá bude plakať a ja nebudem vedieť ako ju utíšiť, alebo, že oplešatiem z tých rozhádzaných hormónov a vrátia sa mi späť tie odporné vyrážky na čele.

No dnes ma chytil iný druh stresu, taký ten predpôrodný, kedy mám pocit, že som mala už dávno študovať materské príručky a odpozerať každý dostupný dokument ako sa pripraviť na materstvo, výchovu a v neposlednom rade aj na pôrod. (To s tým pôrodom ruším, videla som na nete pár videii, no bolo mi ľahšie na duši pred tým ako som ich objavila.) Som v 8. mesiaci a akosi mám pocit,že  „mám ešte čas“ zrazu neplatí.

Dnes som sa rozhodla roztriediť oblečenie pre malú podľa veľkosti. Taká banalita... Dostala som kopec vecí od švagrinej, niečo som kupila ja, niečo svokra a niečo naši, no koniec koncov je to taký všehomix. Myslela som si, že to bude hračka, no buď som ozaj blond, alebo neviem... Pozerala som na všetky tie vnútorné štítky a zrazu som sa na chvíľu opäť cítila ako na gympli cez hodiny matematiky. Nejak takto :

Všetky tie 0-3m a samozrejme 50cm a 56cm a 6-12m a 3-6m a samozrejme 82, 74, 62, no a nezabudnime ani na britske miery niečo ako 7,5lb a podobne. Môj plán bolo  spraviť si systém od narodenia, po prvý, druhý, tretí mesiac a tak ďalej, no chytila ma panika, že ani neviem koľko centimetrov má mať dieťa v ktorom mesiaci. Uvedomila som si, že tým pádom neviem ani čo drobcovi zabaliť do pôrodnice, pretože doteraz som veci delila na malé, stredne malé a maličké. Čo ak jej zabalím niečo čo bude príliš veľké, alebo príliš malé a sestričky budu na mňa pozerať štýlom, že čo som to akože doniesla.

Ach....nádych-výdych, povedala som si a vygúglila som si zázračnú tabuľku, ktorá mi všetko ozrejmila. Pre istotu ju sem dám :

Popravde, táto tabuľka ma síce na chvíľu zachránila, no nezbavila ma pocitu, že proste nie som na ten zázrak pripravená. Cítim sa akoby som čosi zanedbala a stále rozmýšlam nad tým, čo by som si mala ešte naštudovať, aby som bola proste 100%-nou... V tomto mixe výčitiek som si otvorila mentolovú Milku a zavolala som svojej dobrej kamarátke, ktorá je mimochodom mamičkou už takmer ročnej Zuzky. Celá takmer uplakaná som jej rozpovedala svoj dnešný príbeh o tom aká som neschopná a nepripravená. A čo ona na to?

Nič, zasmiala sa a s kľudom angličana, ktorý si tým už prešiel mi akurát povedala, že sa mám totálne vykašlať na všetky tabuľky a mierky, pretože:

• Neviem ani zďaleka aká veľká bude moja malá, keď sa narodí. Ak bude mať 4 kilá, možem rovno zahodiť všetký tie nádherne body-čka veľkosti 50-52.
• Neviem ani to ako rýchlo bude môj poklad rásť. Jej malá, ktorá o týždeň oslávi rok, údajne nosí veci 86-92.
• Každé dieťa je individuálne a to správaním, rastom, aj schopnosťami....proste všetkým.

Viem, že mnohé z vás si pravdepodobne povedia, že som teda „objavila Ameriku“ a že toto už dávno viete, no možno je medzi vami taká ako ja, ktorá proste panikári aj na veciach, ktoré sú možno banálne a pre niekoho samozrejmé.

Čo z toho teda nakoniec vyplýva? Ak niečo neviem, vygúglim si to, no je lepšie si dodatočne otvoriť Milku a zároveň zavolať skúsenej kamarátke. Ja osobne som sa trochu upokojila. Dožula som v kľude svoju Milku, no tak či tak som si otvorila knihu „Naše dieťa“ viete....len tak pre istotu.

Blondínka v Benátkach