Tajomstvo spokojného života – nemať prehnané očakávania

Poznáte to, niečo vás naštve a už to ide...jedno sa kopí na druhé a vy máte zrazu pocit, že sa celý svet spriahol proti vám. Chlap si vás nevšíma, v robote vás všetci štvú, deti neposlúchajú a aby toho nebolo málo, práve sa vám vyhodil herpes veľký ako svet a to máte ísť pozajtra na svadbu svojej sestry za družičku. Čo ešte?! Každý z nás má občas takéto chvíle. Niekedy trvajú „len“ jeden blbý deň, inokedy oveľa dlhšie. No je vždy naozaj všetko také čierne ako sa zdá?

Áno, niekedy je naozaj všetko čierne, veľmi čierne, bohužiaľ... no i takéto situácie sú súčasťou života. Pozrime sa však na bežné dni. Na tie, ktoré možno nie sú až také zlé, no my z nich robíme hotovú katastrofu a dávkujeme si štedrú porciu utápania sa a smútku.

Môj chlap si ma nevšíma, nič už nie je ako na začiatku

Prečo mi už nevoláš 100x za deň ako kedysi. Vôbec ma nepochváliš. Každú pusu si musím vypýtať, lebo teba to ani nenapadne prísť za mnou a trochu ma pomojkať... Priznám sa, nie som iná, aj ja zo seba občas vychŕlim tieto výčitky. Vydala som sa za taliana, takže samozrejme som dúfala v nádherný, vášnivý vzťah ako z telenovely, no dnes viem, že je jedno, či mám taliana. Chlap je proste chlap. Každý vzťah má svoje fázy, a tie napredujú. Nebude vždy všetko ako „na začiatku“ ani on ani ja. Ja ho tiež nečakám každý deň doma nastajlovaná a namaľovaná ako kraslica v sexi prádle. Popravde som rada, že ho čakám namaľovaná v jeho teplákoch a mikine, keďže som tehotná a všetko mi je malé. Dôležité je naučiť sa vidieť lásku aj v bežných situáciach.

Možno mi dnes nenapísal ako ma miluje, no večer ma čakal pred centrom, aby ma vyzdvihol z jogy a nemusela som ísť domov peši. Pred pár dňami bol môj makarón na služobke, raz v noci mi prišlo od neho zaujímavé video. Na ceruzku natočil akýsi papier, na ktorý mi napísal zaľúbený list. Ako točil ceruzkou, ten list sa sám odvíjal. Bolo to krásne a nečakáne a ja som sa na chvíľu cítila ako opäť v našich začiatkoch. Nevadí, že som si to video potom priblížila a zistila som, že ho napísal na záchodový papier. (vraj sa žiaden papier tak dobre nenatáča na ceruzku)

Myslím si, že my ženy by sme si mali uvedomiť, že chlapi nefungujú ako v telenovelách (rovnako muži by si mali uvedomiť, že sex nefunguje ako v porne) a mali by sme sa pozerať triezvejšie na každodennú realitu v našich vzťahoch. Chlap nás neľúbi len vtedy, keď nám donesie kvety, ale aj vtedy, keď nás nechá v sobotu pospať, keď občas sám od seba uprace, vyzdvihne nás z práce, nakúpi, alebo nám pošle list na hajzlovom papieri...

Ach tá práca...

Keď som sa presťahovala do Talianska, trvalo mi mesiac kým som si našla prácu. Bol to dlhý a depresívny mesiac, kedy by som šla robiť aj smetiarku, len aby som sa dostala medzi ľudí. Mala som šťastie, vzali ma do 5* hotela na súkromnom benátskom ostrove. Myslela som, že to bude ako „vždy“ v mojom živote. Myslela som si, že budem určite v nejakom super kolektíve, že si nájdem kopec kamošiek a že proste začnem žiť.

Nuž, nestalo sa. Vzťahy v mojej práci boli hrozné. Cítila som sa tam spočiatku strašne osamelá. Žiaden náznak priateľstva od nikoho. Okolo seba som mala len intrigy a ohováračky medzi ,,akože kamarátmi“ Po čase som pochopila, že je možno lepšie byť mimo tejto mafie. Práca ma bavila a po 3 rokoch som sa tu celkom vypracovala, no riadila som sa jednym heslo: Odrob si svoje ako najlepšie vieš a choď domov, do práce nechodíš, kvôli kamarátstvam, chodiš tam kvôli peniazom. Prestala som dúfať v úžasné priateľstvá, keďže som videla ako tu vzťahy fungujú. Samozrejme, nebola som vlk samotár celý čas, spoznala som pár úžasných ľudí, no bolo ich naozaj len pár. Hoci som očakávala, že nová práca mi nájde priateľov, mýlila som sa, no našla som samú seba. Pochopila som, že najlepšie čo môžem urobiť je byť nestranná a nemiešať sa do toho do čoho ma nič nie je.

Iné to je samozrejme ak je aj práca na nič a aj kolektív. Vtedy to proste zabalte a choďte o dom ďalej. V takom prípade je totiž namieste mať vyššie očakávania.

Čo je skutočne dôležité?

V živote je skutočne dôležitých len pár vecí. Zdravie, rodina a láska. Snažme sa vážiť si to čo máme a buďme s tým spokojní. Nikdy nič nebude stopercentné. Vždy bude na všetkom nejaký fľiačik, ale nezameriavajme sa len naň. Snažme sa vidieť aj tie pozitíva, ktoré nám život každodenne servíruje.

Pamätajme, že mnoho z toho čo dnes máme bol kedysi náš sen a neberme všetko za samozrejmosť. Žijeme vo veľmi uponáhlanej dobe a ak sa niekedy cítime zanedbávané, alebo že život nebeží podľa našich očakávaní. Zamyslíme sa či to tak naozaj je a či nie sme my tie, ktoré by mali začať zmenou a spraviť prvý krok.

Pokoj začína tam, kde končia prehnané očakávania.

Blondínka v Benátkach