Óda na spoločné spanie
Poznáte to... Krásna postieľka s novým matracom, hypoalergénne periny, nádherné farebné návliečky, nadýchaný baldachýn, mäkké hniezdo po celom obvode postieľky, kolotoč, ktorý svieti a hrá upokojujúce uspávanky a samozrejme strážca v podobe plyšáka, u niektorých nechýba ani vysielačka a monitor dychu.. Hotovo, s kľudným svedomím môžeme dieťa uložiť tam "kam patrí".
A vyberať ho... Zas a znova. Hore, dolu, hore, dolu. Nakojíte, zaspí vám v náručí, opatrne položíte do postieľky.. "Uáááá!", kričí dieťa sfarbené do bordovo-fialova, už je to tu zase... Na druhý deň sa sťažujete priateľke, že ste nič nepospali, len okolo toho krikľúňa ste behali, veď už nevládzete, prečo vás ten drobček nenechá spať... Aké je to únavné, vstať z postele, ísť ho vybrať, tretí raz už sa vám v noci aj kolená podlomili a ste sa báli, že vám spadne, ako ste nevládali... Nehovoriac o tom, že sa vám práve snívalo, že ste boli na opustenom ostrove a o vašu priazeň sa bili Brad Pitt s Antoniom Banderasom...
Nuž veru, zažívala som si chvíľu takéto lahôdky aj ja. Našťastie to bolo len chvľu, kým som sa na to, odborne povedané, nevyprdla. Moja mama zalamovala rukami, že sa rútim do katastrofy, keď si dieťa do manželskej postele dobrovoľne vlečiem. A skús dudlík dať, aj do medu namočiť, aj tebe som také dávala a bol kľud (a zuby si potom neskôr mala pokazené a čierne...). A vydrž to, ono to prejde, zvykne si na postieľku. A režim sa bude meniť, nebude už toľko papať v noci... Jednoducho - postieľka stála na piedestále, akoby dieťa v nej ticho ležiace predstavovalo najdokonalejší prejav autonómie nášho potomstva v tak vyspelej kultúrnej spoločnosti. Ale našťastie som sa na to teda vyprdla.
Nejdem rýpať do mamičiek, ktoré si detskú postieľku nevedia vynachváliť. Konieckoncov, každá máme iné podmienky, iné dieťa, iné potreby. Skôr by som rada oslovila tie mamičky, ktoré majú akýsi neopísateľný vnútorný pocit, že chcú spať po boku svojho dieťaťa a ešte stále ich hryzie svedomie, či nerobia fatálnu chybu, keď tak učinia. Odpoveď znie - nie, nerobia.
Milé mamičky, počúvajte svoj vnútorný hlas. Počúvajte hlas svojho dieťaťa. Je to materinský inštinkt, dar od Matky Prírody, ktorému sa nikdy, NIKDY nevyrovná žiadna marketingová habaďúra, ktorá vás bude presviedčať, že vaše dieťa bude šťastné jedine vtedy, keď si kúpite to či ono, a tak to má byť, lebo ŽIJEME V MODERNEJ DOBE. Trt makový, žiadna moderná doba NEMôŽE udupať našu prapodstatu - to, že sme sa stali matkami a že teraz cítime a vnímame a reagujeme úplne inak. Modernej dobe je jedno, aký vplyv bude mať to či ono na nás a naše deti. Hlavne, že su v obehu neskutočné peniaze.
Ani neviem, kedy vznikla tá móda, že dieťa má mať vlastnú posteľ už od narodenia a mali by sme sa usilovať vypratať ho zo spálne do jeho vlastnej izbičky čo najskôr. Vždy si tak predstavím, ako matka medvedica pritúli v brlohu svoje medvieďatá, ako i tie otravné holuby, o ktorých som nikdy nemala vysokú mienku (keďže nám obs...vali balkón), schovajú malé upípané zobáčiky pod svoje krídla... A Bambi, Bambi sa vždy schúlil k svojej maminke a tá mu nikdy nepovedala "vieš čo, choď tam do druhého kríku, ja sa potrebujem tuná poriadne rozvaliť a vyspať, a láskavo si nezvykaj, že ma budeš s niečím obťažovať ešte aj v noci..."
Dieťa jednoducho patrí k matke. Je s vami spojené už naveky. Keď ho od seba odtláčate, keď ho separujete, nechávate, nech si "zvyká byť osamote", dupete po sebe samej, lebo potláčate niečo, čo je prirodzene vo vás a bojujete nielen sama so sebou, ale čo je horšie, aj so svojím dieťaťom, ktoré ešte nie je pripravené, aby vyletelo z hniezda. Veď sa sotva predralo von na tento svet...
Milujem, opakujem, úplne vážne MILUJEM spoločné spanie s našimi deťmi. Sú ešte maličké, je jasné, že nebudú spať s nami naveky, božechráň :-P ... ale práve preto, že sú maličké a toto obdobie raz pominie, je pre mňa dôležité, čo sa deje tu a teraz. Večer, nech už bol deň akýkoľvek, nech ma starší nasrdil a mladší vyčerpal do nemoty, nech som hoc celý deň preklínala materskú kvázidovolenku - vždy, keď si idem ľahnúť na to naše "letisko", zaleje ma pocit nekonečnej lásky a radosti - pohladím prvého po jeho strapatých vlasoch, po odrenine, ktorú si vyslúžil pri svojom šialenom štýle bicyklovania... a pritúlim si mladšieho k sebe, keď povzdychne, i prs ponúknem, a on spokojne cucká a spí... občas uchopí môj prst a je schopný ma zaň držať hoc celú noc. Niekedy ich v prítmí nočnej lampičky pozorujem a som neskonale šťastná, že som matkou... Nič by som za tento pocit nevymenila.
Zaujíma vás praktická stránka celej tejto veci? Momentálne máme vedľa našej manželskej postele prisunutú váľandu - v prípade túžby po samostatnom spaní nie je problém presťahovať ju preč... Pri stene spí náš najmenší, ja vedľa neho, keďže kojím, vedľa mňa manžel, keďže nie som len matka, ale i žena 🙂 - a vedľa manžela náš druhý podklad. Takto je zabezpečená dostatočná vzdialenosť našich dvoch synov od seba, keďže prvorodený občas po posteli cestuje a druhorodený sa ešte nevie brániť. Spanie vedľa malinkého je výborné hlavne pre kojace maminky, ja doteraz nie som schopná povedať, koľkokrát v noci sa malý budí a ja ho kojím, pretože sa to všetko deje tak nejak počas spánku. Ako som sa nedávno dočítala, počas kojenia sa vylučujú nejaké uspávacie hormóny, takže zaspí nielen dieťa ale aj jeho matka - preto sa vlastne budím odpočinutá. Vždy si len matne spomeniem, že som sa pár krát, keď si malý nejak povzdychol, otočila a dala prsník a potom ďalej už si nič nepamätám... 🙂 Ad cestovanie staršieho syna po posteli. Áno, začal to robiť okolo 18 mesiacov, ale vždy sa v tej posteli nejak ukočírujeme... Pokiaľ vás to vyslovene neobťažuje, nie je problém. Pokiaľ je vaše dieťa neznesiteľné, že celú noc oka kvôli nemu nezažmúrite, potom isto budete na spoločné spanie (právom) nazerať inak. To sa však podľa môjho názoru týka len starších detí. Dôležité sú potreby všetkých zúčastnených.
Čo by som dodala na záver? Vždy, keď sa rozhodnem počúvnuť svoj vnútorný hlas, zisťujem, že som šťastná. Hoc to niekedy znamená plávať osamote proti prúdu. Preto kašlite na to, čo si o tom kto pomyslí. Keď vy cítite, že je to tak správne, choďte za tým. A táto rada sa samozrejme netýka len spoločného spania.
Tak a ja končím, letisko ma čaká 🙂
Odporúčame
no, ja mam presne tento neopisatelny pocit spat so svojim dietatom v posteli, ale ked som ho potlacila v sebe hned na zaciatku, moj maly mi uz vo velkej posteli nezaspi a budi sa, kym ho neprelozim do jeho postielky 🙂
zuzi ale velmi pekne a pravdivo si to napisala. ja si kolkokrat hovorim, ze mala som to tak robit, ked bol maly. ale teraz je tiez spokojny, nejako extra si to nevyzadoval, medzi 2.a 3. mesiacom prespal uz celu noc vo svojej postielke. od 3. mesiaca je to ale ovela horsie. budi sa casto, 4-5 krat, trva to doteraz. len uz nechce spat s nami v posteli - vynimka je kojenie, ked mi zaspi pri prsniku. lenze keby som ho chcela polozit vedla seba, nie je spokojny. az v postielke. no co uz-. takto lietam celu noc od postele k postielke.
po dlhom čase super článok....🙂
trefne, uplny suhlas dik za to ze si to napisala
inak existuju aj take pikosky ako cumel do alkoholu /nielen do medu/ a tak...
super, vyborny clanok 🙂 tiez by sme s mm nemenili, lubime spolocne spanie 🙂
kraasne si to napisala, ;) a uplne pravdivo, nas syn sice spava sam vo svojej izbe ale mame obdobia / rast zubkov, choroba..pripadne zle zny/ ze pride k nam a spime vsetci traja.Nikdy by som ho neodmietla a neposlala spat k "sebe" len predo ze ma vlastnu postel a je to uzasny pocit ked si ho vezmem a on sa prituli okolo krku a zaspinka, vtedy zabudnem na vsetky "hovadiny" co za den povymysla a len by som si ho mojkala.
skvely clanok! Ja som pred porodom nasej prvej dcerky nevedela, kde je sever, pod vplyvom "starsej generacie" presvedcena, ze babo patri do svojej postielky, ze je to normalne. Ale po porode sme mali problem s dojcenim a laktacna poradkyna odporucila spolocne spanie a maximalny mozny kontakt.. V tej chvili som pochopila, co je "normalne". teda prirodzene a malinka spava pekne s nami. Neviem si to vynachvalit, presne ako pises, ze na dojcenie sa obe len tak trochu preberieme a inak krasne spime cele noci. Takze aj manzel je spokojny, celu noc ho nic nezobudi a do prace nechodi rozbity ako mnohi jeho kolegovia, co maju male deticky, ktore v noci placu a vyzaduju si pozornost. A ten pocit, ako sa babatko k vam cele prituli a objime si vas tymi drobnymi rucickami, no nadhera...
aj my spinkame vsetco spolu.. bala so sa toho ci dietatko v noci neprilahneme, ci nebudeme cely cas v strehu a vobec sa nevyspime ci to ci hento...a odkedy sa maly narodil nespal inde ako pri mne 🙂 uz v porodnici.. bolo to tak prirodzene a samozrejme 🙂 postielka sluzi ako skladisko cisteho pradla 😀
Presne... Starsi dceru jsme terorizovali v postylce - rikaly to prece vsechny nase babicky a doporucovaly vsechny nase kamaradky... A my jsme nevedeli, ktera bije. Mladsi syn uz spal od malinka s nami. Narozdil od sestry je to stastna povaha, vysmate slunicko. Nekolikrat jsme si rikali, ze je to TREBA zrovna tim, ze jsme ho nicim nestresovali a meli ho porad u sebe... Dneska spime jak kocovnici na obrovske matraci na zemi a nikdy jsme se vecer "do postele" netesili tak jako ted...
dodala by som ze postielky pouzivali uz veeelmi davno v starovekom egypte, grecku..... :-/ nie je to len vplyv modernej doby, je to proste v ludoch, co si zvolia
tymto clankom si ma povzbudila, ze sa da spat aj s dvomi detickami pohodlne, lebo nad tym stale uvazujem, ak by som uz cakala dalsie, ale co tehotenstvo??
... nádherné, úžasné, perfektne napísané 🙂 ...
🙂 my síce používame postieľku, ale kým som kojila, spinkali sme tiež spolu a bolo to prekrásne 🙂 veľmi príjemný pocit. Museli sme sa toho vzdať, lebo ked sa prevrátila prvý krát na bruško, už sa nedalo 🙂 bebina cestuje po celej posteli a ja som nespala, kedže som ju neustále strážila, aby nespadla. Prechod na postieľku bol bezproblémový, kedže bola spojená s našou posteľou. Ale dodnes po rannom mliečku ide ku mne do postele, lebo si jednoducho neviem pomôcť 😀 Dobrý článok, pekne napísaný a neuráža mamičky, ktoré majú možno iný názor, tak palec hore 🙂
Dakujem vam vsetkym, som rada, ze vas clanok oslovil... a ze sa najdu podobne zmyslajuci ludkovia, lebo ked pocuvam o "rozmaznavani" svojich deti tak mi uz vlasy dupkom letia, naopak si myslim ze ked sa najmä v prvom roku vytvori pevna väzba (ale nemusi to byt len spolocnym spanim, mozete aj nosit v satke alebo skratka mat dietatko pri sebe, aby vas videlo,poculo, prihovarat sa mu...), tak je to PREVENCIA rozmaznania, lebo dieta nema potrebu putat pozornost, je pevne ukotvene, nepotrebuje si nic kompenzovat...
hovoris mi z duse 🙂 presne rovnako to citim aj ja a aj to tak robime🙂 neviem si ani predstavit spat bez nasej lasky v posteli 🙂 uzasny clanok!!!
nádherné a pravdivé, proste mrazivo úžasne napísané 🙂 moje dve kočky spia s nami a je to nádhera 🙂
skvely clanok... 😀 aj moja mala spinkala stale s nami,az do momentu, ked som po nociach zacala zo spanku strkat do mm, ze ju prilahol...a to nehovorim o tom ked som mu riadnu facla☹ museli sme malu naucit na postielku...☹ velmi mi to chyba...
Super a pravdivy clanok🙂
Aj ja sa pridávam k mamičkám s deťmi v posteli...tiež som sa sprvu stresovala že to "nie je vhodné" ,ale teraz kašlem nato....keďže stále kojím, tak v noci je to presne tak že ani neviem koľko krát..nejako sa deje tak v polospánku...keď som ju dávala po kojení v noci do postieľky tak som práveže nemohla zaspať lebo malá sa tam metala a stále sa odkopávala a keďže v spálni máme "čerstvo" tak som sa bála že prechladne, a tak som počúvala a pozerala som sa na ňu a aj hoďku som bola hore čo som sa prebrala a bolo po spánku a teraz fakt super. Ja ešte dodám že vždy si pomyslím že tieto chvíle čoskoro pominú je to v podstate len krátky okamih ..a väčšiu časť života naše deti spať s nami v posteli nebudú (či???)...A chcem ešte dodať že u nás sa tam niekde pri nohách motá ešte náš malý čivaviak...🙂).. no a pohoršujte sa!!!!!!!!! 🙂)))). Ale ako sa hovorí: Nikto by nechcel za mňa zomrieť, tak nech mi nikto nehovorí ako mám žiť... (...Tak asi by sa tento výrok dal použiť aj v takom "mikroživote" ako je nočný spánok 🙂))))))))
aj my sa pridávame k spoločnému spaniu, staršia dcérka s nami spinká preto sme si kúpili väčšiu posteľ a sme pripravení pritúliť si aj mladšiu ak si to bude vyžadovať 🙂 a úplne s tebou zdieľam názor 🙂 krásne napísané až mi slzičky vyšli 🙂
A tiež si to neskutočne užívam, milujem svoje deti, svoju rodinu 🙂
aj my spolu spinkame a je to to najkrajsie - spanie plne lasky, milujuca rodina 🙂
Sme takto vsetci velmi spokojni 🙂
krasny clanok, moja mladsia spava zasadne len s nami v posteli, ak ju aj dam do postielky tak sa budi kazdu hodninu aj skor,ale ked je so mnou v posteli pri prse, tak klud, ani neviem rano ci sa mi to snivalo,alebo naozaj v noci cuckala🙂Starsi vsak uz mrcal ked sa mala v noci budi tak ten uz ma svoju postel v detskej izbe,ale obcas ked je manzel na sluzhobke bravam si aj jeho do postele.Niekde som citala ze deti ktore spavaju bez rodicov tak sa im vylucuje nejaky hormon do mozgu co nieje moc priaznivy pre vyvoj a ze ked deti spavaju s rodicmi je toho hormonu menej.U nas kocik a postielka sluzia na odkladanie veci 🙂cez den satkujeme,skoda ze toho starsieho uz neuviazem 🙂
super článok!!!
Moje deti spali od mala v postieľke, ale tá bola prisunutá k našej posteli a bočnica bola dole, čiže spali akoby vedľa mňa. Ak sme zaspali pri kojení, tak sme spali spolu, len ja potrebujem priestor na spánok, takže ak som sa zobudila, že mi je nepohodlne, tak som malého len posunula do jeho postieľky. Keď sa narodil mladší syn, tak staršiemu sa prisunula posteľ k tatinovi, takže sme spali presne ako to popisuješ ty, len každý mal vlastnú posteľ. Teraz majú synovia necelý týždeň vlastnú izbu a zatiaľ si nesťažujú, ale ráno sa samozrejme prídu potuľkať k nám a zohrievame ich pod paplónom 🙂
Perfektny clanok, suhlasim "vsemi deseti"! Aj my spinkame spolu, mame postielku bez bocnice prisunutu k nasej posteli a je to najlepsie, ked sa vsetci spolu tulkame 🙂 A planujeme si do tohto spolocneho pelecha zakomponovat aj pripadneho surodenca 🙂 Kto to vlastne vymyslel, ze dieta ma uz byt od narodenia odlozene do svojej izby? Uz teraz mi je luto, ked si predstavim, ze za chvilu vyrastie a uz nebude s nami chciet spat.
Veru, detičky nám dávajú energiu k životným problémom...treba to využiť a vychutnávať čo naďalej, preto súhlasím s ódou..Treba sa nasýtiť ich vôňou, dýchaním....Ďakujem
nečítala som článok ale už sa chystám, ale podla názvu tuším o čo ide. my sme spolu spali ked som dojčila a teraz malý niekedy chce spať sám a niekedy nie. a to už nedojčím ale aj tak je to krásny pocit🙂
Krásny článok, súhlasím. Máme to isté, síce babuľa zaspáva sama v postieľke, vždy sa v noci vypýta ku mne, a je to mrganí, po všetkom zrazu spinká kľudne a krásne. Manžel je dočasne vysťahovaný v detskej izbe, nakoľko ráno vstáva a my baby jedny chceme predsa buckať 🙂
🙂 my sme mali postielku kupenu, bala som sa ze malinkemu by som v noci ja alebo mm ublizili keby spal s nami v posteli. no ked mal patko 8mesiacov,jeho otec od nas odisiel a odvtedy je patko nastahovany v mojej posteli. kazdy mame svoj paplon aj vankus, svoju polovicu, ale patko velmi rad tu "hranicu" prekracuje a spava vyborne. v noci sa nebudi odkedy spi so mnou, samozrejme s vynimkou choroby. a hoci ja sa zobudim aj 10krat, tak len preto,aby som skontrolovala ci je dobre prikryty, alebo ci mu nie je horuco.
krasne napisane....citim to rovnako 🙂
postielka je skvela vec! 😀 nielenze sa do nej zmesti kopec veci, ale este tvori aj skvelu zabranu proti spadnutiu z velkej postele 😀
my sme už postielku zložili pred rokom a uložili na poval🙂)))))namiesto toho sme kupili novú manž.postel s rozmermy 200x200 a spíme od narodenia všetci spolu, vyspatý, oddýchnutý a aj miesta máme 🙂))))
Začni písať komentár...
dávam 100 bodov !!! úžasne napísané, presne takto to cítim aj ja ... spali sme donedávna mm + starší vo veľkej posteli a mama + mladší vedľa v detskej na menšej a teraz mama + deťúrence na veľkej a mm načas na malej v detskej, aby ho mimi nebudilo ... a už sa teším na časy, keď budeme pekne komplet večer zaspávať 🙂