Človek mieni, dieťa zmení...

Čas ma občas núti viac bilancovať svoj život. Obzerám sa, rátam (ne)naplnené túžby. Ja sa dnes už vopred zriekam akýchkoľvek predsavzatí, pretože sú u mňa už od začiatku odsúdené na zdarný neúspech. Mojou jedinou istotou je milovať svoje dieťa. A muža tiež. Dnes už aj to 😀... no o tom - potom. Odkedy som matkou, nelietam v oblakoch. Nesnažím sa všetkých nesklamať, každému vyhovieť a naplniť ICH predstavy o MOJOM živote. Ó, áno, a tiež som zaradila do svojho slovníka čarovné slovo NIE! Aj keď robím mojej milovanej Paulínke 24-hodinový full all inclusive servis, ona jediná mi ho opláca čistou a úprimnou láskou. Keď mi kedysi niekto z radov POMAMENÝCH žien vravel o obrovskej námahe, nezištnej obete a prebdených nociach, nechápavo som iba vrtela hlavou a vravela si, hm..., ako mi je dobre. Ako môže dieťa nespať, nechcieť jesť alebo si len tak robiť, čo chce?!

Nuž, karma je zdarma. Áno, opäť životná lekcia formou "zážitkovej materskej dovolenky". Moje dieťa v noci nechce spať, nechce poriadne jesť a tiež to občas vyzerá, že si robí, čo chce. Ale naučilo ma to neporovnávať seba ani ju, nepočúvať "radodajky" a keď súdia, radšej čušať. Napriek všetkému, čo naše nádherné mamičkovské povinnosti obnášajú, ju nekonečne a z celého srdca ľúbim, presne tak ako každá z vás miluje svoje dieťa. Paulínka pre mňa totiž robí veci, na ktoré si dovtedy nikto okrem mojej zlatej maminy ani len netrúfol. Učí ma maličkostiam. Učí ma, že DOBRE je viac než len priemer. Úprimne hľadí do očí a dáva mi odpoveď, že som sa v živote rozhodla správne... Rozhodla som sa pre teba, láska moja. Dostala som to, čo som možno neplánovala, no život vedel lepšie ako ja, čo naozaj potrebujem.

Pred tým, než sa to celé udialo a skôr než som našla svoje životné šťastie, som bola iná. Bola som mysľou a prioritami inde (oh, už nikdy viac, prosím...). Moje emócie boli uväznené vo veľmi ubolenom, zranenom, tvrdom, neochotnom a opustenom srdci. Bola som emocionálne vyprahnutá. Mala som kabelky, lipla som na materiálnych veciach, ktoré som vôbec nepotrebovala. Za namyslenosťou a neprístupnosťou sa skrývala iba moja slabosť. A bolesť. Smútok a hnev. Nemala som dieťa, ktoré by som mohla milovať celým svojím bytím. Nemala som muža, ktorému by som sa ukryla pred svetom do náručia, aj keď som ho stále milovala. No VTEDY sme museli ísť každý svojou vlastnou cestou, aby sme sa opäť mohli stretnúť. Prečo? Pretože sme si vo svojej pýche nedokázali odpustiť.

Po našom rozchode mnou mnohí dobrí ľudia v mojom okolí manipulovali a snažili sa ma presvedčiť, že moje rozhodnutie bolo správne. No bolo to iba moje rozhodnutie a bolo vôbec dobré? Kto každý do toho prilial kúsok svojej viny, už dnes nie je podstatné. Dôležité je, že som pochopila, že JA musím prijímať SVOJE rozhodnutia a žiť SVOJ život s mužom, ktorého ľúbim. Môj strach a samota nado mnou viseli ako démon a chceli vyhrať nad mojou skrytou túžbou. Mala som iba veľa práce, veľké ambície a prázdny, uprataný byt plný zbytočností a handier, ktorými by som si vtedy najradšej obkrútila krk. Vtedy som si myslela, že mám všetko. Dnes už viem, že som nemala vôbec nič!

Potom sa to stalo. Jediné slovo, to silné prepáč, pod vianočným imelom roztopil vo mne obrovskú ľadovú kryhu a ja som prijala najdôležitejšie odpustenie môjho života. Odpustila som sebe zato, že som bola taká hlupaňa. A odpustila som jemu. Do môjho života sa vrátil ten, ktorý do neho vždy patril, komu patrilo moje srdce. O pol roka sme sa postavili pred oltár a povedali si ÁNO. Vzala som si ho za muža a dnes viem, že to bolo DOBRÉ rozhodnutie. Láska na seba nenechala pridlho čakať, a tak sa nám narodila naša Pauly.

To, čo mám dnes, je moje životné šťastie, najkrajšie emócie, môj 9-zubček, moja malá žena, veľká životná radosť, úprimná duša, ohňostroj nehy a nezištnej lásky. Keď zaspáva v mojom náručí, bozkávam jej rúčky a dýcham jej vôňu. Keď jej do očí vravím, ako som mohla žiť doteraz bez nej a či vie, ako veľmi zmenila môj svet. Vniesla do nášho života toľko radosti a nehy. Zbavila ma nielen zbytočných kávičiek, ale aj nepodstatných starostí a nudných dní. Celý môj život vďaka nej dostal nový rozmer. Otvorila moje srdce pre ten najkrajší cit a emóciu, akú môže vesmír darovať žene. A to dar milovať svoje dieťa. Lebo len táto láska je večná.

Dnes už viem, že pre mňa nič nie je viac, ako byť mamou. Všetko môže pominúť, ale ja už navždy budem tvoja mama. Paulínka, ty si môj najkrajší životný zázrak. Navždy ťa budem ľúbiť, lebo až teraz viem, aké to je konať srdcom a nielen rozumom. Ďakujem ti, dcéra moja, že si vo mne v správnej chvíli prebudila človeka. Áno, nikto nevravel, že byť mamou je ľahké, ale každý by mal rozprávať o tom, aké je to krásne ♥.