Náš príbeh (1. časť) vrátane TIPS&TRICKS na boľavé bruško

Som matkou 2 detí a materstvo ma naučilo 2 základné rovnice:

šťastná mama = šťastné dieťa a

spokojné bruško = spokojné bábätko.

Prvý synček koliky nepoznal a jeho plač bol podmienený hladom a únavou. Isto je viacerým z Vás známy bludný kruh dieťatka, ktoré samozrejme nemá cumlík na upokojenie, nepozná fľašu, je dokrmované cievkou v zmysle všetkých trendov a odporúčaní, avšak nevie zaspať samo, nosíte ho, tíšite, konečne sa ukľudní na prsníku, pocucká však len pár hltov a zaspí na prsníku od únavy. Plače, lebo je hladné, unavené, stále ho prikladáte, no nevie sa zasýtiť. Také boli moje prvé mesiace s prvorodeným synčekom. To je ale na iný príbeh.

Avšak moje poučenie bolo, že základom je novorodeniatko zasýtiť, potom už aj spánok dieťaťa nemusí prichádzať tak ťažko... S týmto odhodlaním som šla do pôrodnice a aj tam som videla, že naozaj bábätká, ktorých maminky mali dostatok mliečka, v podstate prvé dni len spali, papali, maximálne kakali, a to celé dokola.

Začiatky sa našim druhým synom niesli presne v tomto zmysle, s mliečkom taký problém nebol, keď, tak som ho dokŕmila a on spokojne odfukoval. Lenže po 2 týždňoch sa náš malý uzlík zmenil zo spavého spokojného bábätka na plačlivé ubolené klbko.

Nechápala som, že prakticky po každom kojení dvíhal nepokojne nôžky, napriek odgrgnutiu a polohovaniu sa pučil, zadúšal plačom a ronil krokodílie slzy. V priebehu ďalších pár týždňov postupne odmietal kojenie cez deň a neskôr i v noci. Odsávala som si mliečko a dokrmovala ho najskôr cez cievku a potom aj z fľašky. Jediným upokojením bolo nosenie v šatke.

Akokoľvek som nasadila probiotiká, všetky možné kvapky na prdíky, vymenila vigantol, menila polohy pri kojení, po papaní dôsledne nechávala odgrgávať, masírovala bruško pri každom prebaľovaní, plakal a plakal. Mal svojich pár kľudných minút, kedy bol ako anjelik a potom to behom pár minút po jedle zas prišlo. Nezostávalo mi nič iné len ho stále šatkovať.

Nakŕmiť ho bol neskutočný boj. Zatiaľ čo podľa tabuliek už mal dávno piť aspoň 120 ml mliečka, horko-ťažko som doňho za spevného a tanečného doprovodu natlačila 60 ml mlieka – v tom čase už umelého zmiešaného s mojim odsatým s nádejou, že aspoň hodinku snáď bude sýty a zaspí aj inak ako v šatke. Keď sme boli vonku, všetci ho obdivovali, aký je pokojný a ako si sladko spokojne spinká. Čo bolo doma nemal nikto ani tušenie. V niektoré dni, keď som zas a znova už snáď ôsmy krát viazala to malé uplakané ubolené klbko do šatky, bolo do plaču aj mne, a to som typ, čo znesie veľa.

Odvnímala som len to, že náš syn je hladný no niečo mu bráni papať a zasýtiť sa – mať spokojné bruško. Keď mu v 5 týždňoch vybehol pruh v slabinách, dočasný vinník nespokojnosti bol jasný – predsa len, pruh mu vybiehal celkom pravidelne a isto ho to bolí. Materský inštinkt mi však stále nahováral, že v neporiadku je toho viac.

Jeho stolica bola nepravidelná, kyslo páchnuca, často zelená, kakal v podstate len s rektálnou rúrkou, a to sa z neho celý obsah čriev len vylial alebo doslova vystrelil. V stolici boli zrazeniny, aj voda.... Ešte v tom čase som si stále odsávala aj dokrmovala. Pediatrička na poradni ma viac-menej odbila s tým, že všetko býva, deti plačú, deti bolieva bruško.... Okúsil fľašu, nechce prso, má ten pruh k tomu, priberať priberá.... a bola som vybavená...

Naše dni boli čoraz monotánnejšie, v podstate som sa stále snažila prinútiť ho aspoň niečo spapať, nosila ho v šatke a podľa odporúčania chirurgov robila všetko preto, aby neplakal a pruh mu nevybiehal. Pátrala som v strave, snažila sa obmedziť okrem štandardne problematických potravín pri kojení aj čerstvé pečivo, ktoré som nahradila dvojdňovým, mliečne výrobky bezlaktózovými, vylúčila všetko, čo by len teoreticky mohlo nadúvať, pila rôzne čajíky a tie zarábala i synovi. Niečo sa stalo, zaznamenala som aspoň nejaký malý pokrok. Niečo mi vravelo, že na tie mliečne veci sa musím pozrieť bližšie.

V tom čase som naozaj nemala predstavu o tom, že bezlaktózové výrobky sú aj tak mliečne, lebo obsahujú bkm. Všetko možné som načítala a okrem iného ma to naviedlo v prvom kroku na laktózovú intoleranciu, ktorá, ako som sa dočítala, je veľmi častou príčinou detských kolík. Jedná sa o stav, kedy bábätkám spravidla niekoľko týždňov po narodení dochádza v tele enzým laktáza zodpovedný za štiepenie mliečneho cukru – laktózy. Zvyčajne sa jeho tvorba znovu naštartuje okolo 3 až 4 mesiaca. Práve vtedy v podstate zo dňa na deň kolika zmizne.

V tejto súvislosti som sa dočítala o kvapkách Coliprev, ktoré tento enzým vedia bábätkám doplniť. Dovtedy som si myslela, že sa jedná len o ďalšie kvapky na prdíky, navyše dvojnásobne drahé... žiaľ, táto moja nevedomosť bola v prípade syna priam fatálna.

Čítala som aj o bkm, štiepených bielkoviných, špeciálnych umelých mliekach, no jeho problémy mi v tom čase najviac evokovali práve chýbajúci enzým (kyslá stolica, zadržiavanie obsahu). Podujala som sa na pokus, kedy som dovtedy používané UM nahradila hypoalergénnym a synovi kvapkala Coliprev do každej kvapky mlieka. V priebehu pár hodín pookrial a bolesti bruška ako som ich poznala u neho dovtedy, jednoducho zmizli.

Podobných prípadov detí s týmto problémom mám v širokom okolí množstvo. Väčšine detí sa tvorba enzýmu naozaj naštartovala okolo 4-tého mesiaca. Náš syn bol na dvojkombinácii Hipp HA a Coliprev aj v 6 mesiaci, po operácii pruhu konečne kakal sám bez väčších ťažkostí. Ráno sa budil pokakaný a s úsmevom.

Až neskôr sa ukázalo, ž sa Coliprevu nevieme zbaviť a tak isto prechod na bezlaktózové mlieko nebol úspešný, syn reagoval na bkm v týchto preparátoch a medzičasom aj na lepok, o tom už ale až v ďalšej časti nášho príbehu.

Na záver pár TIPS&TRICKS na boľavé bruško

Predtým, ako sa uzrozumíte s tým, že Vaše bábätko má určite koliku či iné bolesti bruška, skúste vylúčiť tie úplne najjednoduchšie príčiny plaču bábatka – únavu a hlad.

(obozretné by ste mali byť hlavne vtedy, ak je Vaše 3-týždňové dieťatko hore 2 či 3 hodiny, to je už totiž dávno „prepálené“ a utíšiť a uspať ho je vtedy naozaj veľmi obtiažne – na druhej strane, neuspateľnosť dieťaťa môže byť tiež podmienená práve bolesťou; pokiaľ sa týka hladu, to by mali spozornieť hlavne kojace maminy, ktoré nemajú kontrolu nad tým, koľko bábätka vytiahnu, často sa len mojkajú, prípadne len hasia smäd a nie hlad, preto sa môžu prsníka dožadovať často a keď im je odopieraný sú plačlivé – preváženie u pediatra prípadne zakúpenie novorodeneckej váhy nie je na škodu hlavne pri bábätkách s nižšou pôrodnou hmotnosťou či žltačkou, ktoré bývajú spavejšie a ťažšie zasýtiteľné)

Ak máte za to, že príčinu ste stále nenašli a bude zrejem v brušku, posvietiť by ste si mali na:

• Mechanizmus kŕmenia

-    hlavne prvorodičky sú v očiach pediatrov hysterky práve preto, že nevedia svoje dieťa správne nakŕmiť. Kojenie je na začiatku fakt veda, kedy a ako často dať, ako nechať odgrgnúť, ako polohovať po kŕmení (verím, že skúsené, zdôrazňujem skúsené laktačné poradkyne ozaj môžu pomôcť) 

-    mamičky majú často tendenciu ponúknuť dieťaťu prsník pri sebemenšom zaplakaní. Sú deti, čo sa len ukľudnia na prsníku namiesto cumlíka, sú deti, ktoré sajú vždy a riadne. Samozrejme keď sa nacucajú do prasknutia po hodinke a ešte ak si ani neodgrgnú, plačú a ide to z nich von (žiadna kolika, žiaden reflux, jednoducho nenažranosť) 

-    s tým súvisí aj prúd mliečka, ktoré dieťa papá. Niektoré pijú veľmi hltavo, či už kvôli nevhodnej fľaške či polohe (to platí aj pre kojené deti) a nahlcú sa aj veľa vzduchu, ktorý opäť spôsobuje bolesť bruška 

•         Posilnenie črevnej mikroflóry

-    skúste sa pozrieť na probiotiká, my sme skúšali viaceré, pokrok som zaznamenala len pri Bioprone, v každom prípade nečakajte zázrak na počkanie, vybudovanie prostredia v črevách bábätka nie je 1ový záležitosť 

-    pozor však, ako som sa sama poučila, niektoré preparáty určené už najmenším detičkám môžu paradoxne stav zhoršiť vtedy, ak je príčinou koliky laktózová intolerancia (ak Vaše bábätko má teda zlú reakciu na probiotiká, konzultujte s lekárnikom iný druh vhodný aj pre takýchto problémoch – za skúšku to určite stojí) 

• Prdíky

-    samostatná kapitola súvisiaca s nezrelosťou

-    bábätká nie sú schopné vylúčiť plynu vznikajúce pri trávení mliečka, preto im treba pomôcť

-    na trhu je množstvo preparátov typu Infacol, Sab simplex, Espumissan ci Baby Calm (niektoré z nich majú podobnú účinnú látku simeticon, tak je na úvahu, či je potrebné skúšať viacero preparátov s rovnakou účinnou látkou) – Baby Calm je napríklad iné prírodné liečivo

-    samozrejmosťou by mala byť masáž bruška, ideálne pri každom prebaľovaní, na youtube je množstvo inštruktážnych videí, materskú si však môžete spríjemniť aj absolvovaním kurzu s profesionálom. Verím, že pravidelná masáž je naozaj kľúčová a môže prispieť s spokojnosti Vášho bábätka v podstatnej miere

-    aj čajíky  na boľavé brušká stoja za zmienenie, u nás mal úspech fenyklový od Teekane a to sme teda skúšali celú radu, aj z lekárne 

• Laktózová intolerancia
• ako som už spomínala, na truhu sú kvapky, ktoré detičkám vedia nahradiť chýbajúci enzým, určite stoja na vyskúšanie (u nás to bol Coliprev, neviem pre bábätká o inom preparáte)
• pokiaľ je dieťatko nastavené na vhodnom UM, nemal by byť problém vyskúšať ich
• v prípade kojenia ide do mliečka všetko, čo matka prijme a ak dieťa okrem laktózy má aj iný problém – lepok či bkm ako môj syn, kvapky zázrak neurobia
•         v tom prípade je na úvahu aj eliminačná diéta na všetky základné alerény, kde by mal byť ale podporou matky v prvom rade pediater.
• Vigantol

Viaceré maminky udávajú ústup bolestí po zmene D vitamínu na iný preparát, určite je na úvahu aj to, aj keď myslím, že Vigantol je niekedy zbytočne stigmatizovaný.

Ak máte pocit, že ste už skúsili všetko, no žiaden pokrok nenastal, môže Vaše bábätko mať vážnejšie problémy ako prdíky a intoleranciu, vyšetrenie stolice pediatrom na vylúčenie zápalov by malo byť samozrejmosťou.

Ak Vás čokoľvek z týchto riadkov nasmeruje na riešenie problému Vášho bábätka, budem šťastná a rovnako vopred ďakujem všetkým, ktorí majú záujem pridať aj svoju skúsenosť či pokrok do komentárov k tejto téme.

PS: Doma máme stále akútny chorobný stav, tak sa k Vám vrátim, keď si na Vás ušklbnem zas troška času🙂

Všetkým pekný deň

Veronika 

V priebehu prvých týždňov po narodení vytúženého bábätka sa asi každá mama stretne so situáciou, kedy jej malé klbko neutíšiteľne plače a nech robí čokoľvek, plač neustáva a trvá aj celé hodiny. Stáva sa to večer alebo nadránom, často vnímame stonanie a pučenie bábätiek, ich nepokoj, a rána s milovaným malým človiečikom tak začínajú vo veľmi skorých hodinách a vôbec nie príjemne...

Matka – hlavne prvorodička - zúfalo googli a je konfrontovaná s kvantom informácií o dojčenskej kolike a o tom, že je to bežný jav, spôsobený predovšetkým nezrelosťou tráviaceho traktu a v podstate z väčšiny informácií jej zarezonuje, že to treba len pretrpieť, nanajvýš skúsiť nejaké z komerčne dostupných kvapiek, olejov, probiotík....

Na poradni pediater pravdepodobne v obdobnom zmysle sucho skonštatuje, že to býva, že deti bolí bruško, deti plačú a že je normálne, keď nespia dlhšie ako 35 minút. A vy si možno v istý moment poviete, že ste zrejme len ďalšia precitlivená hysterka.... nie je to vylúčené, no môj príbeh, ktorý som sa s Vami rozhodla prostredníctvom týchto článkov zdieľať, je práve o tom, že v spleti všetkých detí s ubolenými bruškami je možno nádej, že toto obdobie nie je nevyhnutne potrebné len pretrpieť, ale že vo veľa prípadoch sa dá bábätkám pomôcť a nájsť riešenie pre podstatné zlepšenie tohto stavu. Niekedy stačí načúvať viac materský inštinkt a zo strany lekárov rešpektovať a počúvať aj mamičky, pretože si dovolím povedať, že empatický lekár by mal vedieť matku za použitia elementárnej logiky nasmerovať na riešenie problémov bábätka bez väčších ťažkostí prakticky okamžite. Žiaľ, nedeje sa tak, aspoň zväčša.

V dnešnej dobe čoraz viac zapĺňajú bábätká čakárne gastro- a alergo ambulancií s diagnózami potravinových alergií a intolerancií, ktoré sa prvýkrát objavujú už po pár dňoch života bábätka. Je teda možné, že aj keď pretrpíte prvé 3 mesiace života svojho bábätka v nádeji, že sú to 3-mesačné koliky, ktoré treba len vydržať, ani 4. či 5. mesiac života Vášho uzlíka nemusí problémy s bruškom zázračne vyriešiť. Žiaľ, až po tomto období bude už pediatra nejaký ten diskomfort bábätka zaujímať a keď budete v ruke s nádejou na zmenu stavu držať lístok na odborné vyšetrenie zistíte, že sa na rad dostanete tak najskôr o 3 mesiace... To, že vy máte doma utrápené uplakané klbko nikoho nezaujíma, také sú tam na dennom poradí.

Ak sa ani vy nechcete zmieriť s tým, že s Vašim dieťatkom je všetko v poriadku, lebo cítite, že to tak nie je a Vaše bábätko potrebuje naozaj pomoc, možno bude môj príbeh pre Vás inšpiráciou. Ak čo i len 1 z matiek vďaka týmto riadkom začne hľadať príčinu nepokoja svojho bábätka a nájde spôsob, ako mu pomôcť, tak články, ktoré budem postupne uverejňovať v mojom profile majú zmysel.

Viem totiž, koľkokrát som sa pozerala do očí môjho plačúceho dieťatka s tým, že som vedela, že jeho bolesť má príčinu, no nevedela som ju nájsť a pomôcť mu. Stabilizovať sa mi ho podarilo v 4 mesiacoch prakticky zo dňa na deň po nasadení správnych kvapiek a umelého hypoalergénneho mlieka. O svoje mlieko som, žiaľ, prišla, no po 4 mesiacoch som končene videla na jeho tvári úľavu, spokojnosť a úsmev a už som na neho nemusela hľadieť s prosíkom, aby neplakal...

Vaša Veronika