Diagnóza náročné dieťa - alebo by to všetko mohlo byť inak?
Martinu som spoznala krátko po narodení nášho druhého syna. S rozdielom pár týždňov po nás si tiež z pôrodnice doniesli chlapčeka menom Lukáš. Pamätám sa, že som sa jej prihovorila s tým, ako zvládajú bábatko. Predsa len, bolo ich prvé... "Reve každý večer aj skoro ráno, no za pár dní už má 3 mesiace a všade píšu, že to potom prestane, tak čakáme na tie jeho 3 mesiace" vysypala so seba s úplným presvedčením, že už to bude len lepšie a hlavne, že je to otázka pár dní a tie muky prejdu. Po tom, čo som si prežila s malým, som to až tak optimisticky a hlavne kalendárovo na ukončené 3 mesiace nevidela... kto mal doma kolikové dieťa vie, ako beží čas pri riešení prdíkov, grgov, stravy kojacej matky a kombinácie všetkého možného k úľave bábätka, no čakať odoznenie problému ku dovŕšeniu 3 mesiacov je podľa mňa nonsense. Po tom, čo vyriekla, že bez rektálnej rúrky sa nezaobídu a vymenovala pár ďalších sprievodných javov, som ju rovno odporučila na Coliprev a články o laktózovej intolerancii bábätiek ako príčine dojčenskej koliky. Medzičasom mi tie stránky aj symptómy boli známe.
Kým sa mi podarilo rozlúsknuť problémy nášho syna, prelúskala som kvantá domácich aj zahraničných webov a problém s trávením laktózy mal tiež. Len hučal celé dni, no žiaľ, aj to malo svoj dôvod. Jeho stav bol z hľadiska trávicich problémov o niečo náročnejší, hlavne, keď som sa ho ešte snažila kojiť a len prikrmovať.
Lukáško bol na umeleom mlieku a ako Maťa povedla, zo dňa na deň sa z neho po doplnení enzýmu stalo veselé spokojné bábätko, prospieval a bol oveľa spokojnejší, zmizol aj problém so stolicou.
Mesiace plynuli, s kvapkami sa po pár týždňoch rozlúčili. Asi od pol roka som vnímala, že Lukáško si naozaj vyžaduje dosť pozornosti, zreteľné to bolo hlavne za pár ďalších mesiacov, keď sa rozhýbal. Maťa nemohla nič urobiť, celé dni by najradšej sedel len na nej. Keď sa chcela vzdialiť, mrnčal, fňukal, stále sa dožadoval jej prítomonosti. Aspoň vonku mal nové podnety tak tam sa javil byť spokojneší. Spánok bol tiež bieda, no už to bolo obdobie zúbkov, separačnej úzkosti a spleti argumenov o dráždivom či náročnom dieťati, takže sa uspokojila s tým, že je proste taký... Náročný...
Keď mal niečo vyše roka, vnímala som ešte intenzívnejšie, že majú katastrofálne noci, nevedia ho uspať, stále plače, aj mlieko odmietal. Začal však odmietať aj jedlo cez deň a bol naozaj taký...chudučký. Až po pár týždňoch som si uvedomila, že odkedy mu Maťa zaradila mliečne veci a pochutnával si aspoň na jogurtoch, jej sťažnosti gradovali. Lukáško nebol schopný ani sekundu sa sám zahrať, stále len lozil za ňou, aj podstatnú časť návštevy jej presedel na kolenách. Bol mrnčavý, nespokojný.
Niekoľkokrát mi to vŕtalo hlavou, no chýbal tam zjavný príznak, zjavná spojitosť s niečím. Na štandardnom umelom mlieku bol predsa od malička. Keď mi však povedala, že už ho ozaj nevedia uspať ani v noci, že ho nadránom s mužom na striedačku nosia a ukľudňujú, spomenula som si na naše noci so synom zpred pár mesiacov. Noci, kedy som ho tíšila pri ventilátore v kúpelni, v hojdačke, na rukách, len aby neplakal. Noci, kedy som ho jednoducho nevedela uspať... alebo keď som ho konečne uspala a za pár minút bol zas hore s plačom a slzami stekajúcimi po tvári.
Pamätám si to skoré ráno, kedy mi to trklo... On nemusí mať kyslo zapáchajúcu stolicu, ani problém s kakaním, ale je predsa chudučký... odmieta jedlo, stále mrnčí a nadránom je to peklo - jasné, veď mu trávi večerné a nočné mlieko, respektíve netrávi.
Písala som Mati správu, že to možno je celkom inak, že možno nie je len náročný, že možno má svoj dôvod a musí mu pomôcť - "Vyradiť mliečne, aj skryté a do mlieka zas kvapky. Skús, ale myslím, že tam je šanca, že on nie je mrnčavý len tak".
Maťa kočíkovala behom pár dní usmiate dieťa, po dlhej dobe na návšteve som Lukáška videla so záujmom motkať sa pomedzi hračky. Bol ińý. Bol spokojný a nie ubolený...
Tak čo, ste si aj vy istý, že máte len "náročné" dieťa?
Tento príbeh je skutočný, mená hrdinov však boli zámerne pozmenené🙂
Majte krásny deň
Veronika
Odporúčame
Mne tiez nikto neveril ked som tvrdila ze moja pardnova / parmesacna plnekojena dcerka grcka a place ked JA ZJEM nieco mliecne. Stacilo rozok s maslom a syrom, nakojit malu, a do rana mi dietatko grckalo prudom cez usta a nos! Veeelmi dlho sme sa vyhybali mliecnym. Viem ze nejak pred tym ako dcerka mala rok sme zacali acidkom,a jogurtikmi. Teraz ma dcerka 4.5roka a vzdy ju z mlieka (najma v skolke ho davaju na kvanta) bolieva brusko.
Ja len tolko: NAROCNE DETI PROSTE EXISTUJU a nie je to chyba matiek a mozno ani nicoho, proste take su, samozrejme, ze im treba poskytnut potrebnu podporu a nenechat ich plakat. Ale narocne dieta moze byt pre matku ozaj zahul na rozdiel od pokojnych usmievavych v noci spiacich deti, ktorych matky si matersku dovolenku uzivaju. To pisem ako trojmatka dvoch pokojnych deti so 16mes. rozdielom (pri nich som bola ina hviezda ako som vsetko uzasne zvladala) a tretieho narocneho, ktory v noci nespal a cez den nonstop vyzadoval pozornost, co bolo hrozneeee. A myslim si, ze kazda mamicka hlada sposoby, kadeco studuje a cita, aby situaciu zlepsila, ale niekedy to OZAJ NEJDE. Takze mamicky s narocnymi detmi nie su neschopne, ale su to hrdinky, pretoze musia zvladat castokrat nezvladnutelnu situaciu.
Starsi syn bol "narocny" len rok a pol. Koliky, rektalna rurka a strasny plac min. 16 hod denne. Potom prislo druhe tehotenstvo, co bolo popri praci a synovi nesmierne narocne. Po narodeni mladsieho sa starsi stal este narocnejsim.. ziarlivostne sceny konciace agresiou voci vsetkym detom na zemeguli. Mladsi je pre zmenu aj papierovo "narocny". Polyvalentna potravinova alergia vratane ABKM. Obaja lipnu na mame a vyzaduju 100% pozornosti. Tazko povedat, ci je to choroba alebo povaha. Starsi ma symptomy, mladsi diagnozu. Kazdopadne moj obdiv patri kazdemu, kto sa pokusa vychovavat dieta, pretoze pre kazdeho je narocne nieco ine.
@daisylucky ďakujeme, matka náročného dieťaťa
Nepochybne existuju aj narocne deti, ktore su len "narocne", ci uz je to povahou, nespavostou, pozadovacnostou... pre kazdeho je narocne nieco ine. Prvorodeny syn bol zltackovy, vecne hladny, no neschopny sa zasytit - zaspal na prse pri krmeni, za par minut rev a hlad... dokrmovala som cez cievku, prve mesiace prelezala a stale kojila... povahovo neriadena vsade utekajuca strela, od pol roka v noci 50x hore. Dodnes si pamatam ako som pozerala na hodinky nech uz su aspon 3 hodiny rano. Bol narocny, no v zivote pre mna nebolo nic tak narocne ako hladiet na druheho syna, pretoze som vedela, ze jeho place a krce a slzy kotulajuce sa po licach, ktore trvali mesiace, maju svoju pricinu, no ja ako matka som mu nevedela pomoct. Nic nedavalo zmysel, co fungovalo 1 den v druhy uz nerobilo nic... slzy a plac, navyse mal pruh v slabinach a cakal na operaciu. Nekakal sam, odmietal sa kojit, potom odmietal aj flasu. Tyzdne som si odsavala mlieko, snazila sa ho nakrmit, tisila jeho bolest, uspavala... a vsade som bola len za upatu matku, ved je predsa normalne, ze deti placu a deti boli brusko... syn reaguje na lepok, bkm aj laktozu, preto mi to v tom case nedavalo zmysel. Tych potravinovych intolerancii a alergii je v dnesnej dobe tolko a niekedy ozaj az v neskorom veku sa pride na to, ze dietatko sa dlhy cas trapilo zbytocne... ze nebolo len povahovo narocne. To je posolstvo tohto clanku.
Mne moj maly od zaciatku odmietal mliecne ako sa ma zavadzat v prikrmoch, casom som si vssimla ze ak som mu to mliecne nejakym sposobom prepasovala do stravy v noci sa mrvil a nespal kludne. Nakoniec som ho nenutila a akceptovala som podvedome rozhodnutie tela odmietat to, co mu nerobi dobre. A dobre som urobila, ked mal ist do skolky ako 3 rocny, nechala som ho otestovat a potvrdili mi ze ziadne mlieko nema dostavat. Ja som toho nazoru ze to telo nam vysiela signaly a netreba ich podcenovat
@dussi Dovolím si, pridať sa k debate, ale v školských jedálňach je mliečka dosť. Mlieko sa nachádza aj v pecive, v rôznych jedlách.. Ak vadí mlieko, tak vadí aj malom množstve.
Pred rokom sme riešili potravinovú alergiu nášho syna a vtedy som jedálny lístok z celeho týždňa konzultovala s detskou dr.aj s alergologickou.
@dadka_bb tak takýto jedalnicek máme zriedkakedy, ale uznavam občas vyjde toho mlieka počas týždňa viac, inak ako som už pisala, sme štátna MŠ, mlieka určite menej, no máte pravdu že maslo je všade a denne. Sú deti čo nemôžu len samotné mlieko, ale všetko ostatne a mlieko vo všetkom inom môžu. Ja osobne nie som vôbec zástancom mlieka, nie je to vhodná potravina pre človeka. Ďakujem Z.
@dadka_bb keď si vybavíte povolenie na MM môžete potom aj dieťaťu nosiť náhradu mlieka, ja som 20 rokov vege, pijeme sójové mlieko, varím si ho v mliekovare. Tiež aj ostatnú stravu môžete potom dieťaťu nosiť, ja som mala dievčatko, ktorej mamka nosila jedlo do MŠ. Kuchyňa s tým bola ok. Veľa šťastia, nech sa Vám podarí dieťa ochrániť od škodlivej stravy
Narocne dieta reve kazdy vecer a kazde rano 😀 No tak to je celkom snove miminko. Nase narocne dieta plakalo 13 hodin v jednom kuse - to bol rekord. Bezne preplakal 13 hodin behom jedneho dna. Do 1,5 roka nespal vobec - den noc krik. Do 3r sa budil uz len 4-5x za noc 😅 Bol 2x hospitalizovany kde sa vylucila zdrav. komplikacia. Susedia chodili klopat co s tym dietatom robime, chalan vedla v byte sa chudak odstahoval, bratia od manzela odmietaju deti, potom co videli u nas. Dnes je to zlate, zdrave 7r dieta - ktore nas priviedlo na pokraj psychickych a fyzickych sil.
Začni písať komentár...
To je to, že deti keď niečo bolí, nevedia nám to komunikovať... potom sme nervózne i my matky a dieťa ešte viac naberá z našej nervozity. je super, že sa podarilo Lukáškovi odhaliť problém, ktorý ho trápil.