Cieľom tohto článku je aspoň trocha priblížiť/vysvetliť prečo je dôležité dodržiavať odporúčania na vek, od ktorého je vhodné zaraďovať do príkrmov určité druhy zeleniny.

Chcem upozorniť hlavne na červenú repu – cviklu a špenát. Veľa mamičiek ich zaraďuje hneď medzi prvou zeleninou. Odporúčajú sa najskôr od 10. mesiaca.

Prečo je tomu tak, popisujem nižšie.

    Dusičnany sú v rastlinách prirodzenou zložkou a nie sú sami o sebe toxické. Dusičnany sa stávajú problémom vtedy, keď sú redukované na dusitany. Nadmerný obsah dusičnanov v potravinách môže znamenať pre človeka riziko, najmä pre novorodencov a malé deti.

Rozdelenie zeleniny z pohľadu akumulácie dusičnanov:

• Vysoký obsah – hlávkový šalát, špenát, červená repa, reďkovka, kaleráb
• Stredný obsah – kapusta, karfiol, mrkva, tekvica, cesnak, zemiaky
• Najnižší obsah – cibuľa, paradajky, paprika, hrach, uhorky, kukurica

Pre tie, ktoré preferujú čísla :

• Vysoký obsah  NO3 - predstavuje hodnotu nad 1000 mg na kg čerstvej hmoty
• Stredný obsah  NO3 - predstavuje hodnotu 250 mg až 1000 mg na kg čerstvej hmoty
• Nízky obsah NO3 - predstavuje hodnotu pod 250 mg na kg čerstvej hmoty

Faktory  zvyšujúce obsah dusičnanov
Obsah dusičnanov v rastlinách ovplyvňujú všetky zdroje dusíka, ktoré rastlina prijíma z pôdy, z hnojív, dažďa, závlahovej vody a emisií vo vzduchu. Značný vplyv na proces hromadenia dusičnanov v zelenine má každoročne sa meniaci hydrometeorologický faktor, najmä vlaha, teplota a slnečný svit. Problémová je skleníková a rýchlená jarná zelenina, ktorá obsahuje až niekoľkonásobne vyššie množstvo dusičnanov ako poľná či záhradná zelenina.

    Najvyššia koncentrácia dusičnanov sa nachádza v žilách listov, stopkách, stonkách a hlúboch. Najnižšia v listových čepeliach a plodoch. V šupkách a povrchových vrstvách plodov býva koncentrácia vyššia, ako v dužine. Preto je dôležité, ktoré časti rastliny sú určené na konzum.

    Dusičnany v nízkych koncentráciách nie sú pre zdravého a dospelého človeka škodlivé. Súvisí to s ich pomerne rýchlou likvidáciou v obličkách. A tu prichádza to povestné ALE. Ako vieme, obličky malých detí dozrievajú – vyvíjajú sa, niekde sa uvádza že do roka, niekde do troch. Ďalší dôležitý fakt je, že dusičnany sa chemickým procesom redukujú na dusitany, ktoré vyvolávajú methemoglobinémiu. V  skratke, dusitany sa naviažú na henoglobín a ten už nie je schopný prenášať kyslík = dojčatá sa dusia. Vonkajšími prejavmi je sivomodrá alebo modrofialová farba slizníc a pokožky na periférii.

Kto má rád skoro hororové čítanie, prečíta si niečo o viazaní sa dusitanov na amíny.

Ďalej dusičnany vo vyšších koncentráciách môžu ovplyvňovať imunitný systém, enzýmy v tráviacich orgánoch, vstrebávanie živín, metabolizmus vitamínu A a funkciu štítnej žľazy.

Pár rád na záver:

• pozor na kombináciu potravín s vysokým obsahom dusičnanov
• varom sa znižuje obsah dusičnanov v zelenine
• pozor na skladovanie zeleninových príkrmov - špenát rýchlo schladiť a nikdy NEOHRIEVAŤ /pri izbovej teplote a ohrevom sa dusičnany rýchlo menia na dusitany/
• dojčatám pri príprave mrkvového odvaru treba odstrániť stredovú časť mrkvy
• zemiaky a ostatnú zeleninu variť bez šupky
• cviklu varte ošúpanú a odrežte vrchnú časť buľvy pod listami a špičku
• pri konzumácii surového špenátu odstráňte zvyšky stopiek a rapíky listov

ZDROJE:

http://zahradaweb.cz/dusicnany-v-zelenine/

https://babetko.rodinka.sk/vyziva/zaciname-papat/zaciname-papat-dojcene-deti/

http://zahradaweb.cz/o-dusicnanoch-v-zelenine/

https://primar.sme.sk/c/1626764/dusicnany-v-zelenine-uz-nemusia-byt-strasiakom.html