Prišli Vianoce, aj keď vlastne ony prichádzajú pomaličky už od jesene. Často vidím, čítam, počujem názory, ako je to zlé a ako niekto na nás niečo tlačí a nás vlastne znásilňuje. Vždy ma pri tom napadne iba vzťah ponuka-dopyt. Verte mi, že ak by ľudia vianočné veci, ozdoby, sladkosti, čokoľvek nekupovali, nezaujímalo by ich to, tak by to nebolo. Ak niekto niečo nechce, nedonútiš ho, ak to nie je vyslovene slabučká povaha. A verím, že väčšina z nás sme plnohodnotní, svojprávni ľudia. A na základe nás, našich preferencií a (aj nákupných) zvykov je to celé tak, ako to je. Ja sa nesťažujem. Nevadia mi ani vianočné reklamy, dekorácie, svetielka. Komu vadí, že je tým v predvianočnom období zaplavený, môže predsa úplne bez problémov TV, počítač predsa nezapnúť, na nákup poslať radšej ocina, alebo ho objednať až domov, dnes sa dá už všeličo. Sťažnosti typu chcel/a by som mať doma rodinnú pohodu bez toho a toho a reklamy a pod... však ale kto tú TV kúpi? Pustí? My televíziu nemáme a vôbec mi nechýba. Vianočné reklamy vidím iba pár sekúnd na youtube, ak púšťam deťom piesne a pod. podľa môjho výberu (a po 5s ich viem vypnť, ak sa mi nepáči, a bola by som schopná aj youtube nepustiť ak by mi to vadilo), a potom vidím tie, ktoré si dobrovoľne vyhľadám, lebo sa mi páčia alebo mi ich niekto odporučil (a potom sa mi páčia) 🙂

Čo sa výzdoby a svetielok týka, mňa vždy zahrejú pri srdci. Moje deti ich tiež milujú. a neprechádza ich to po 2, 10 ani inom počte dní, naopak sa bojím že budú plakať keď konečene stromček (čo my sme si vyzdobili na zač. decembra) dáme po novom roku dole. Každé ráno ma syn budí a prosí ma, aby som svetielka na stromčeku zapla. A menší ho zasa ide skontrolovať, či teda fakt poriadne svieti a je to ten, čo včera. Každé ráno, odkedy ho máme 🙂 Je to krásne a milé, pozerať sa na ich rozsvietené očká. (Potom pokračujú a ukazujú, aby som zapla aj svetielka na oknách, aj keď ja by som ich najradšej zapla až večer 😀). Ak má niekto chuť vyzdobiť si strom neskôr, alebo až na Štedrý deň, alebo si ho hoc aj nechať celý rok, je to predsa jeho voľba. Pretože ja to vidím tak (a aj všetky vianočné piesne, ktoré mi idú hlavou už od novembra), že Vianoce sú o radosti, šťastí, láske. A ak niekomu niečo, čokoľvek, robí radosť, tak prečo nie? Prečo nepočúvať takú peknú radu, ktorá nám je spievaná čím ďalej tým častejšie, čím bližšie sme Vianociam? Prečo by sme mu do toho mali hovoriť? Urobme si tak, ako nám to vyhovuje a nás teší, a on zasa tak, ako to teší jeho.

Nemávame doma Ježiška. Nie sme veriaci tak sa snáď nebudeme na niečo hrať - deti to vycítia. Naopak, keby ste videla ako sa moje deti tešia, ako im každý deň žiaria očká, ako rozumejú Vianociam a rozprávame si o všetkom... U nás je jednou z hlavných zásad pravda a ak v niečo neverím, nebudem si vymýšľať a tváriť sa a hrať sa na niečo. To by nebolo ani trochu vianočné, ani kresťanské, ani nijaké iné pozitívne. A ak neverím v boha ani ježiša ani nič podobné, nebudem snáď presviedčať deti, že nejaký ježiško niečo nosí cez okno. Naopak - u nás je toľko lásky, malý vie že darčeky si dáme lebo sa ľúbime a aj on, keď bude chcieť, nám dá darčeky /nakreslí niečo napr., ale samozrejme nemusí, je to na ňom.../ Ježiško mne osobne nikdy, ani ako dieťaťu, neprišiel ako niečo uveriteľné alebo niečo wau, práveže (pre mňa) to celé bolo mätúce, plus v reklamách mikuláš, ježiško, santa, mne to príde funny, ako tie deti vlastne vedia čo a ako. Holt internacionalizácia - ale to je v poriadku, to je dnešný svet, inak to byť nemôže, keď je internet a všetko okolo. A ja to akceptujem, nemienim bojovať so svetom ako je, my si ho taký predsa robíme a je to úplne ok. Tradície sú rovnako dôležité, ako aj pokrok. Nedá sa to zastaviť. Pre nás sú Ježiško, Santa, Mikuláš rozprávky, čo mu rada hovorím, ale je vždy jasné, že si hovoríme príbeh. A naše Vianoce, náš domov, naša rodina sú realita. Keď som ja ako malá zistila že ježiško nie je (4r.) (verte mi všetky deti to zistia, skôr či neskôr, a to je tiež úplne v poriadku) - nám to povedala učiteľka v škôlke, iným to povie ujo ako som poznala kamošku, alebo hocikto, kamoš to zistil sám ako malé dieťa), bola som akurát zmätená, že prečo taká zbytočnosť, však čo je zlé na darčekoch a láske od rodičov, prečo nejaká postava ktorú som si ani nevedela predstaviť (bábo niečo podáva cez okno? alebo ako?). ALE - je to zasa o ľuďoch a ich radosti a šťastí. Takže ak niekto chce túto ježiškovskú tradíciu mať, je to absolútne na ňom a je to zasa raz v poriadku a správne. Lebo ja verím, že správne je to, čo nikomu neubližuje, ale naopak nosí radosť. Ja som maximálne spokojná s našimi Vianocami a zvykmi, ktoré niektoré preberieme, a iné si prispôsobíme, ďalšie si zasa vytvoríme vlastné - sú nádherné a hlavne deti sa tak tešia, že nič iné tak v roku nie je také žiarivé a radostné, ako naše Vianoce - spolu so svetlami, hudbou, zdobením, pečením, spievaním si, čítaním si... u nás proste "ježiško" nefunguje a ani nám nechýba, nemá prečo - a  ani santa ani iná imaginárna postava, a na iných miestach títo sú zasa nevyhnutní, tak, ako to kto cíti. U nás je radšej ešte viac lásky a tešíme sa, ako pozerám na svojich synov, snáď ešte viac ako iné deti. Ja milujem Vianoce a Flori je v tomto zdá sa úplne po mne (menší ešte uvidíme, predsa len najviac ho zatiaľ teší stromček, lebo to má pred nosom)... my sa len prechádzame po vonku a Flori je celý nadšený, tam sú svetielka, tam je stromček, bude snežiť (to si želá veľmi), nahé opadané stromy (ako padalo lístie si to všimol a každému to rozpráva, že ide zima stromy sú nahé a príde sniežik - a ideme električkou a on na celú električku vykrikuje "Vianoce!" "Svetielka!" "Stromček!" keď ich vonku vidí, a aj zamračení ľudia sa pousmejú...). Vianoce je top časť roka a nemusíme byť veriaci, boli aj pred vierou, a je na nich toľko čara že "čarovný ježiško" je pre nás naviac. To je môj názor a podľa neho sa riadim, tak, ako sa každý má a bude riadiť zasa tým svojím. Že Vianoce majú byť pre každého také, ako mu urobia naviac radosti. A je jedno, či ježiško, či santa, či morská víla s hlavou chobotnice, alebo lietajúci svetielkujúci pes - ak sa z toho tešia deti, ak im žiaria očká, ak aj dospelí sú s tým spokojní, tak kľudne. Peace on earth hlavne, tak, ako to odkazujú aj kresťanské, aj nekresťanské (nielen) vianočné songy.   

Myslite si o tom, čo chcete, no jedna vec, čo nechcem týmto článkom vyvolať, sú hádky. Čo ma totiž dostalo v poslednom čase je napr. aj názor, že neveriaci by nemali vianoce riešiť a nemajú ich čo oslavovať. Prosím, tento názor, ak ho máte (nech sa páči) si nechajte pre seba, lebo nikomu radosť neurobí, akurát hádky a tie sú zbytočné. Tento článok má byť o tom, že Vianoce sú o radosti, šťastí, pohode, pokoji a láske. Preto sa k nemu už viac radšej sa nevyjadrím, iba zopakujem, že stromčeky, darčeky, oslavy boli aj pred kristom, a kresťanské sviatky z nich spravili až postupne a niečo pomenili (v podstate taký starodávny "marketing", aj ten anglický názov christ-mas vznikol až neskôr a je to práve z toho istého "marketingového" kresťanského dôvodu, aby do sviatku tak silno toho Krista zasadili... ale každý, hlavne kresťania, si samozrejme môžu myslieť čo chce ak mu to spraví radosť či sebavedomie...). A hlavne, čokoľvek robíme ako rodičia, si myslím že je pre šťastie svojich detí, pre mňa aj Vianoce (a tiež pre moju radosť ale tá je druhoradá...) a ako vravím, treba hlavne robiť každý, čo mu urobí radosť po jeho, a neriešiť a nezakazovať druhým čo teší ich, nemudrovať do nich, čo majú či nemajú robiť, ale hlavne im nechať ich pokoj, ich radosť, ich dobrú náladu, hlavne ak nikomu neubližuje (sranda, ale hlavne takí tí zarytí kresťania majú potrebu stále niečo zakazovať prikazovať a mudrovať, jasné - je to od človeka k človeku - a chválim tých, čo to nerobia, no ja ako neveriaca osobna nemám potrebu ani moslimovi, ani kresťanovi, ani nikomu inému hovoriť, ako má byť šťastný a čo nemá robiť aj keď mu to radosť robí a iným neubližuje... ale to som ja...). Ak im hoc aj imaginárni bubuláci robia radosť, nech si slávia tých... ako dieťa som do kostola chodila a aj v zbore kostolnom spievala, tak ma netreba poučovať čo ako funguje... aj v kresť. piesňach sa spieva mier,  a preto to tu s toľkou vervou opakujem - lebo to je posolstvo vianoc, prvoradé... nechaj ostatných v pokoji a aj ty buď... 

Ak totiž napíšem, že ten a ten by niečo nemal, vlastne mu to implicitne zakazujem a robím z toho niečo, čo akoby robí "zle". Ja rešpektujem a nemám problem ani negatívny názor na tých, čo v ježiska že nosí dary veria (rovnako santu a vo Francúzsku Pere Noel a tak ďalej) a pritom mi (mne, nevravím iným, každý si to rozhoduje sám) to príde v podstate ako klamstvo - no absolútne ho akceptujem, ak je niekto pre toto rozhodnutý a robí tým radosť, a nikdy by som si nedovolila povedať že by to robiť nemali... lebo nie sú veriaci/alebo Francúzi aj ked vo Fr žijú/ alebo takí či onakí... naopak by som bola rada ze sú radi... nikto nemá predsa patent na dávno slávene sviatky a aj zvyky a rozum tak celkovo... treba jednoducho ostatných a ich zvyky akceptovať alebo sa aspoň do nich nepchať, ak s nimi mám problém  ... "názor", ktorý však ostatných, keby ho počúvli, ich má obmedziť, zbytočne... neviem si predstaviť tak žiť. Skúste aj vy doma tak nežiť a žiť v pokoji a akceptácii a doprajte radosť všetkým, akýmkoľvek spôsobom.

Preto prajem tie najšťastnejšie i najveselšie sviatky vám všetkým, maminy, babiny, tatovia, detičky. Pokoj, všade, doma i inde. A zariaďte sa akokoľvek, len aby ste boli šťastní. Všetci doma. A aj ostatní ako bonus. Ak náhodou nebudú umyté okná, absolútne to nevadí. Ale ak sa nebudete pri večeri usmievať, alebo budete (hlavne maminy) padať únavou, to vadí, tomu sa radšej vyhnite, hm? Nech vás zdobí tá najkrajšia ozdoba, úsmev na tvári, a netreba to s ničím preháňať, max. s pozornosťou deťom, o nich to predsa hlavne je, či? Veselé Vianoce! Užite si ich najviac, ako sa dá! Plné lásky hlavne.