Sebapoškodovanie 5 ročnej dcérky

@cicimotinka ☹
@darzneba áno, to by mohlo byť vysvetlenie 😒
keď mám pravdu povedať, mne je ľúto ale AJ tých detičiek, ktoré sa tak správajú... detičky prídu na tento svet čisté a nevinné a v tak malom veku sa ani neodvážim tvrdiť, že sú zákerné.... iste, viem, že sa tak dokážu správať, ale oni skrátka kopírujú správanie svojho okolia, rodičov najčastejšie 😔 oni, žiaľ netušia, či je to správne, alebo nie.... ak to dennodenne vidia, počujú doma, automaticky preberajú zažité...
neľutuj svoju výchovu! ja sa tiež tak snažím deti vychovať... treba do toho všetkého naučiť ich ešte asertivite, a ver tomu, že sa v živote nestratia 😉

@darzneba @dejnas nenazvala by som to zákernosť... Češi majú pekný výraz - vychcanosť... dieťa nerozmýšľa zákerne, ale je od prírody sebecké... je to niečo, čo mu musí byť dané, aby prežilo čas, kedy sa o seba nedokáže postarať... rodičia sú na to, aby túto sebeckosť korigovali, žiaľ niektorí v mylnej predstave akejsi samostatnosti a úžasnosti dieťaťa je ešte podporujú... deti sa to naučia využívať a hlavne zneužívať... a potom vyzerajú ako malé zákerné bytosti... ☹

@darzneba ta zakernost nemusi pramenit z toho dietata ... zazili sme sikanu v prvom rocniku na ZS a nakoniec sa ukazalo, ze jedna mamicka tak zavidela (mne a este dalsej mamine), ze stvala svoju malu dceru proti nasim detom ... nechapem, ako toto moze jedna matka dopustit, ale bohuzial, aj take su 😝

@dejnas
nesúhlasím s tvojím názorom, deti neprichádzajú na tento svet čisté a nevinné a nekopírujú len správanie svojho okolia, najčastejšie svojich rodičov, to určite nie. Dieťa sa narodí do rodiny so svojou vlastnou dušou, ktorú rodina nejakým spôsobom ovplyvňuje, ale to vlastné ja rodina nikdy nepretvorí. Koľko detí existuje na tomto svete, ktoré dostali rovnakú výchovu a predsa z jedneho vyrastie napríklad úspešný človek, z iného zasa hoci aj kriminálnik... Mám už deti v puberte a vidím že syn k nám prišiel z "iného sveta" 😀 Absolútne je iný ako my, povahovo vôbec nezapadá do našej rodiny, je to rodený extrovert, rebel a voľnomyšlienkár, už od malička sa takto prejavoval, vždy som mala pocit, že je to silná, sebavedomá osobnosť. Naopak mladšia dcéra je veľmi podobného razenia ako my s manželom a veľmi dobre sa nám s ňou vychádza, komunikuje, pretože jej oveľa lepšie rozumieme, keďže je ako my. Neviem čomu veríš, niekto povie, že povahové črty, spracovávanie situácií má na svedomí genetika, niekto verí v reinkarnáciu a verí, že duša má už niečo za sebou a nesie si svoje traumy aj radosti z minulých životov, aby ich mohla aspoň čiastočne v tomto živote poriešiť atď.
Nech je to akokoľvek, určite citlivá duša horšie reaguje na vplyvy svojho prostredia a treba to riešiť, je nutné vcítiť sa do citlivej detskej dušičky, snažiť sa ju počúvať, reagovať na to, čo hovorí. Mne sa s deťmi osvedčilo pred spaním ležať s nimi v posteli a nechať plynúť myšlienky... vtedy sa mi deti najviac otvorili a dostávali zo seba, čo ich najviac trápi a ja som mohla reagovať, tiež sme si všeličo preskákali a prežili, ale zatiaľ vždy všetko dobre dopadlo.

@0silvia0 ja mám 2 deti, sú adoptované, takže každý je iný, z inej rodiny... už teraz vidím, že nebudem môcť praktizovať rovnaký štýl výchovy, čo mi teda dobre robí vrásky na čele... prečítala som toho veľa o výchove, práve kvôli určitým problémom ado detí a sú niektorí odborníci, ktorí sa zhodujú v tom, že práve vychovávať deti rovnako vedie k tomu, že jeden je úspešný a druhý kriminálnik... 😒 že výchova má byť na mieru konkrétnemu dieťaťu, deti sa nemajú porovnávať a tobôž nie rovnako vychovávať... tak som zvedavá, čo mne z toho vylezie... lebo zatiaľ sú malí, tak sa veľa vecí dá iba autoritou, ale časom, keď chytia svoje rozumy... 😠

@cicimotinka súhlasím... ale zákernosť (taká vedomá, úmyselná) je pre tak malé dieťa pri silné slovo...(mám na mysli fakt tie najmenšie detičky, predškolského veku)
prefíkanosť, sebeckosť, či "vychcanosť - áno....
@0silvia0 ok, tvoj názor, ja si stojím za tým, že tak malinké dieťa nie je zákerné a výchovou sa dá veľa vecí ovplyvniť, korigovať 😉

@cicimotinka
to je určite obrovská pravda, čo si napísala. Aj ja mám častokrát pocit, že môj syn je adoptovaný 🙂 hoci som ho porodila, koľkokrát som sa pýtala odkiaľ preboha toto dieťa k nám prišlo? 😀 Je to taký povahový mix, čo sa v ňom skrýva, že porozumieť mu je skutočné umenie. Ale našťastie som ja sama bola veľmi precitlivelý jedinec už ako dieťa a moja mama bola naladená na inej vlnovej dĺžke, takže viem ako to je keď to v rodine po duševnej stránke neklape (po ostatných stránkach som mala dokonalých rodičov). A viem, že hoci to mnohí vnímajú inak, pre mňa je duševné prepojenie medzi dieťaťom a rodičom veľmi dôležité. Viem, že môj syn mi bol dopriaty pre to, aby som sa učila tolerovať inakosť a snažila sa pochopiť aj ľudí, ktorí sú naladení inak. Príklad: vždy ma vytáčali ľudia, ktorí nedodržali slovo a boli nezodpovední. Môj syn je stelesnením lajdáckosti, nezodpovednosti, pre neho je svet gombička a z ničoho si nerobí ťažkú hlavu. Výsledok: predýchavam, učím sa, vidím, že výchova s týmto nemá nič spoločné, je to jeho osobnostná črta, ktorú sa snažím korigovať, ale na druhej strane aj čiastočne pochopiť. A je toho oveľa viac...
Takže 90 percent výchovy smeruje k synovi, dcéra sa vychováva sama, ona žiadne budovanie vnútorných mantinelov nepotrebuje, ona sa s vnútornými mantinelmi už narodila 😀, čím mi ona veľmi uľahčuje situáciu. Takže máš v tomto úplnú pravdu, každé dieťa musí byť vychovávané výchovou na mieru. A som presvedčená že u teba tá výchova bude super ušitá, pretože tvoje príspevky sú vyzreté, múdre, každé dieťa by chcelo takú chápavú mamu ako si ty 🙂

@zuzkaanicka ja si tiež myslím, že veľa robí výchova a obkukavanie detí od rodičov... A sebavedomie je podľa mňa z veľkej časti povahnová vec, ja som nikdy nebola extra schválená, skôr naopak a je zo mňa silny človek. Možno sa mýlim

@dejnas
určite sa dá výchovou veľa vecí korigovať, len som chcela naznačiť, že podstatu človeka ani výchova neovplyvní. Syn má jedneho kamaráta, od malička klamal až sa mu z uší parilo 😀 , veci si prekrúcal podľa toho, ako mu to vyhovovalo a niekedy sa do tých prekrútených vecí tak zamotal, že už ani nevedel čo je pravda. Vždy sa kamarátil s tým, z koho mal nejaký profit, jeho heslo bolo zatĺkať, zatĺkať... a je taký doteraz (má 12 rokov), sama som zvedavá, ako mu táto jeho vychcanosť raz pomôže v živote, pretože pochybujem, že sa jej raz zbaví.

@0silvia0 musí, lebo klamstvo nie je dobrý radca. Ja mám takéto manžela. Len on má klamstvo zakódované od detstva. Neviem, kedy to zacalo ale asi problémami. Tam sa neriešia problémy kľudne s rozvahou, ale krikom. Tak môj manžel klamal, len aby bolo dobre. A mamička sa čuduje. Že syn nemá svoj názor, lebo vždy všetko vedela lepšie ona a kričala, nariekala... V rodine neni žiadne povzbudenie ani dôvera . Ja manžela už 9rokov učím , že nieje žiaden problém taký, aby potreboval klamstvo, že potom to je ešte horšie. Že sa o všetkom dá dohodnúť. Aj keď mám niekedy tendenciu kričať aj ja. Ale zháčim sa, a pomaly je z manžela iný človek . Občas je to ten starý klamár, ako by mu chýbali staré časy.. Ja vidím na ňom, ako mooc má z rodičov...

@nelinka79 nechcem sa nejak dotknut ale ak by to nebol nahodou niekto v skolke,aj ked si myslim,ze tam asi bude problem,napadlo mi prepac,ale nemohol by jej to hovorit nahodou jej otec alebo niekto z rodiny?Kto po nu chodi do skolky?Lebo podla tvojho prispevku mi to prislo,ze jej to musel alebo musi hovorit nejaky blizsi clovek od ktoreho si to tak vzala k srdcu,bud niekto koho ma rada alebo je jej vzorom.Mozu sa jej ale posmievat aj spoluziacky.Urcite to nenechajte tak,mozno by nebolo zle ak by ste zmenili skolku.. Ked bolla kamarat u nas na navsteve,hovoril ze sa ich malemu deti vysmievali,ze nic nevie ani rozpravat ani pocitat atd.Maly jeho vraj sice naratal pred deckami ale potom hlavka dole.Mala by si ju velmi strazit pre istotu albo skusit ju zobrat niekde na vikend mozno ti povie na vylete nieco.