2,5 ročný syn je bitkár. Poradíte?
..pekný den prajem🙂))chcela som sa opýtat na vas nazor maminky..mam 2,5rocneho synceka, je velmi sikovný, ma neuveritelnu pamät, momentalne mame obdobie vzdoru, a poradne ale nemam problem si stat z a svojim a nedovolit mu vsetko...problem je v tom ze je velký bitkar, ci uz capne, pohryzie, momentalne hadze po niekom hracku...a rozmyslam kde sa to vnom berie...skusala som ignorovat, vratit mu to(lenze ma vysoký prah bolesti, a vobec nic ho neboli )snazim sa mu vysvetlovat, my doma sme si uz zvykli ale ked prideme na navstevu, tak taha za vlasy, hryzie, a velmi ma to trapi, lebo mam starsiu dceru a ta nikdy nikoho nezbila, a snazim sa rovnako vychovavat aj synceka, ale neviem akototo zvladat...ci to prejde, ...len niekedy uz nemam chut ist ani na navstevu, lebo ked uz pocujem plac, presne viem zte v tom mal moj maly prsty:(((prosim dajte mi vediet ak ma niekto skusenosti ako ste to zvladli, prosim ale len skusenosti ktore ste sa me prezili nieco podobne, lebo maminy ktore to nezazili maju len teorie, taka som bola aj ja pri dcerke, mylslela som si ze vsetko sa da zvladnut dobrou vychovou, ale teraz vidim innupovahu dietatka, a dava nam to zabrat🙂))dakujemmm
Podla mna bit ho nie je dobre riesenie. Este je maly, pochybujem, ze mu bude v hlave davat nejaku logiku, ze kym on nikoho bit nemoze, jeho mama ho bit moze. Asi by som to riesila nejakym dohovaranim, prip. trestom typu ze sa mu nieco zakaze (ak je to schopny uz pochopit). Ja si myslim, ze ide len o momentalne obdobie, ak to budes riesit s citom, tak to vymizne same. Aj moja dcera mala okolo 2 rokov obdobie, ze mi hocikedy capla od jedu, teraz uz ju to ani len nenapadne.
Toto sme aj my mali doma...dookola som mu vravela ze to nesmie A obcas dostal aj po zadku za to. Felix sa len bil našťastie, nehadzal po inych veci ani nekusal...a casom ho to prešlo. Tiez som neznasala niekam chodiť ☹ no a teraz biju jeho lebo on nesmie, si to zafixoval, a tak sa ani nebrani ☹ len drzi hak hluchy dvere ☹ ani to nie je riesenie no v dvoch rokoch deti nechápu rozdiel.medzi obranou a utokom. Hneva ma len ked ho decko bije a matka nan kuka jak tela a cusi...ak by razne povedala, ze ho bema bit, tak sa na nu usmejem a sucitne piviem ze sme to.mali aj my doma. ..no ked cusi tak mam chut capnut ja jej ...drzim.palce aby ste nasli tu spravnu mieru a nebol.zo synceka boxovaci mech ako u nas ☹ a je to v istom veku u deti tak, ze sa skratka bit začnú, aj ked su vychovane ako z knihy...len to treba podchytit a nejak mu to "vysvetliť"
Môj malý je tiež trochu bitkár, v podobnom veku. Viem približne, kedy začne biť (nemá rád, keď mu niekto berie hračku), ale ak tak sa snažím vysvetliť mu, že sa má brániť inak. Keď robí zle bez dôvodu, ide do kúta a beriem mu hračky. A občas mi prasknú nervy a poriadne ho vycapem :-/ Neviem, či to zaberá, ale podľa mňa nemôžeš čakať, že keď má taký zlozvyk, hneď s tým prestane.
Ale súhlasím s tým, že rodičov nesmie biť, na to sme vždy reagovali veľmi dôrazne a pomalinky sa to lepší, už sa vie ovládnuť, aspoň pri nás.
Skús mu prípadne navrhnúť, že ak sa hnevá, nech bije do vankúša alebo do postele, alebo nech kričí. Nejako tú agresiu musí dostať von, len treba nájsť neškodný spôsob.
Vela som si precitala, aby som pochopila svoju starsiu, lebo najprv som pre jej utocenie nemala ani trochu pochopenia. Jednu zasadnu vec som sa ale naucila - do cca 3 rokov nestaci rozpravat, ci sladko ci prisne. Batoliatka su fyzicke a treba fyzicky zasiahnut - zachytit ruku utocnika pri udere a pozriet sa pohladom vlcej matky, ktora uz len pohladom mlada uzemni. Alebo pevne objat a odniest do kuta, mimo konflikt. A pod.Zasada je FYZICKY KONTAKT. Inak si velmi nevsimne, ze nieco bolo zle. Prisny pohlad do oci je namieste. Uder by som ja nevracala. Problem je, ze takto sa musi zasiahnut hned prvy uder, inak sa to uz bude opakovat a je to beh na dlhe trate, aby sa to zastavilo. Tak nejak po tretom roku zacnu svoje emocie lepsie spracovavat, dovtedy je to skor nauceny reflex, ktory sa proste naucili deticky a oducanie je dlhodoba vec.
Bitie vybijat bitkou nie je dobre riešenie. Viem to podľa mojej malej. Ako máš dieťaťu vysvetlit ze bit sa nemá, ked sama ho udries ( to na margo jedného komentára) U nás po zadku tiež nezaberalo co mi neskôr dalo aj logiku. U nás zabralo to ze som malej zahrala na city. Moje dieta je veľmi empaticke, takze som jej vysvetlila ze to detičky boli, tak ako ju boli ak sa udrie. Nahodila som veľmi smutný a nešťastný vyraz a s veľkou láskou som pomojkala druhé dieta. U nás to na deti zabralo. Bit sa prestala. Potom začala byt ona ta bitá a nevedela ako sa ma brániť kedže udrieť uz nechcela. Tak ju učím ze najprv treba povedať nonono a ked to druhé dieta neprestane potom moze capnut aj ona. Ale co sa týka nás rodičov tam za buchnutie dostáva trest. Tam žiadne vysvetľovanie neprichádza do úvahy. Resp. Upozornim ze sa to nesmie a ked neprestane, nechávam ju v izbe samu, kým sa neukludni a mienim sa jej venovať až po ospravedlnení sa a ukludneni.
Na každé dieta zaberá niečo iné. Na našu zabralo toto. A to sme pred tým chodievali medzi deti s tým, ze komu zasa doskriabe tvar, koho zasa kusne stipne atd. Teraz je to uz super a zmenu ja vidím prave v tom ze sme jej prestali capat po zadku. ( a to som toho nikdy nebola odporcom)
Na moju zabralo to,ze sme z toho miesta sli prec,prip.sedela v kociku. Prosto sa nesmela viac hrat nejaku dobu. Sp strucnym vysvetlenim a pohladkanim a ospravedlnenim sa dietatu. Spravila to asi 3x v rozpati 6.m. Prosto skrabla vzdy asi rocne dietatko a to ona inak babatka zboznuje. Vzdy po tomto rieseni bol na nejaky cas klud,len oni trosku este zabudaju,tak to treba pripominat.
Ak ide capnut nas z dovodu vzdoru,tak jej zastavujem rucicky s doraznym nie alebo nesmies.
Capnutie z mojej strany vyuzivam len v uplne extremnej situacii,ale malokedy to ma nejaky efekt,skor ma utvrdzuje v tom,ze to nema ziadzn vyznam. Jedine fakt,ak by slo o zivot ohrozujicu situaciu.
Takze ja navrhujem izolaciu,cize bude sediet mimo deti. Mozno to nezaberie hned,predsa,je mensi,ako moja,ale malo by po case zabrat.
U nás tiež zaberá " izolácia". Buď odchádzate my z izby alebo odchádza dcéra do prázdnej miestnosti. Ked sa upokojí, môže prísť. Niekedy ju tam musím vrátiť, ale zaberá to.
Mame podobny problem, niektore veci, ktore pomahaju uz boli spomenute. Nam pomohlo aj vela chvalit a sustredit sa na to pozitivne. Ak nahodou nic nevyviedol, tak som ho pochvalila, aky je pekny chlapec, ako sa pekne hral, ze bol poslusny, ze sa pekne spraval. Ak aj nieco vyviedol |ak to nebolo nic strasne| tak som ho nekarhala, len som povedala, ze to sa nerobi, ze to nie je pekne a on je pekny chlapec, tak to uz robit nebude.
Podla mna si deti neuvedomuju dosledky svojho konania, ze to tie druhe deti naozaj boli.
Niekedy mam pocit, ze moj syn sa priam zabava na tom, ako reagujem, ked spravi nieco zle. A fyzicke tresty neodporucam. U nas to nema ziaden efekt.
nuz, treba mu dat najavo, ze to robit nesmie, ale co na konkretne dieta plati, to musite zistit sami. Na niektore plati, ze mama naozaj place, ze ju to boli (musis to zahrat naozaj doveryhodne, ze Ti fakt ublizil), niektore reagovalo na to, ze ak pohryzol, mama ho pohryzla naspat, ine na nejaky trest....kazde dieta je ine. Detsky psycholog tiez nie je na zahodenie. Na mojich dvojcatach vidim, ze kusanie a bitie sa a rypanie do seba je dost normalne pre deti, ale to stale neznamena, ze si mozu dovolovat. A hlavne to potrebuje pocitit, ze existuju dake hranice. Ja tiez niekedy posielam deti do izby, kde ostanu same, kym sa neukludnia.
Dieta si nema co dovolit zdvihnut ruku voci rodicovi,a ani ublizovat druhym detom.treba mu ukazat,co za nasledky to moze mat,ked na Vas zdvihne ruku.ma 2,5 roka ako sa bude spravat,ked bude mat 4 a bude v kolektive???myslim,ze taku kvalitnu po zadku mu treba dat,ked to urobi.na taketo chovanie je dobra vychova prikratka,apekne slovo nestaci