Keď si deti robia zle

presne aj ja mojej vysvetlujem ze aby sa nedala. pozicat to ano ale nechat si trhat hracky z ruk to nie. Ale to bitie to je uz ine to sa riesi tazko to by mali riesit hlavne rodicia tych deti co to robia a skor ako niekomu ublizia

To je v tomto veku dost tazke. Sama to vidim na detoch. Aj teraz ked bola u nas rodina, maju skoro 2r. chlapceka tak sa spraval presne tak ako pises. Bral mojim hracky rovno z ruky, sacal ich. A vraj taky doma vobec nebol. V takychto pripadoch musi zakrocit jedine rodic. Pokial to nie je tvoje dieta tak asi vela nevyriesis. Ale samozrejme treba upozornit a dat veci na spravnu mieru. Mne sa uz stalo, ze som aj nakricala ked jeden chlapec kopol do dcery aby sa smykla (bola na smykalke). Svoje deti si otlkat nenecham, ale takisto nedovolim aby oni robili zle inym.

Samozrejme to nie je riešenie...ale ja som s malym chodila velmi malo do kolektivu rovnako starych deeti...vačšinou to dopadlo tak ako pišeš...jeden druheho bili, čo sa nedalo nijako ovplyvnit... par krat som sa tiež až prelakla...hodili mu kamen, padol zo schodov z vysokej šmyklavky,...lebo sa handrkovali kto pojde prvy...kriticke obdobie bolo medzi 2-3rokom... chodili sme samozrejme...ale nie dennodenne... Maly si vyhladaval staršich kamaratov a radšej sme sa stretavali tak...tí mali rozum a viedli ho spravnym smerom.... Pišeš a žiadaš o radu..moja rada znie zmenit koletiv...vyhladat staršie deti trebarz na inom ihrisku, maly si tam najde rychlo kamaratov alebo nejake materske centrum... My sme vela času travili aj s babkami...

je to styl vychovy vela rodin na sk., deti bit, vrieskat, nadavat im, a oni to potom na ihrisku opakuju, Rodicia sa potom tvaria ze nevidia alebo je to normalne.

diki baby za reakcie,presne ako pisete aj ja si myslim ze je to o vychove,viem ze by vtedy mal zasiahnut rodic,kamaratka samozrejme zasiahla ale asi nie dost,len sa opytala ci je v poriadku?v poriadku?nie nie je v poriadku ked ine dieta saca a zhadzuje z vysky....odisla s nim potom domov za trest,ale to uz sa stalo niekolko krat,proste s nimi asi nebudem na cas chodit von kym si ho neprevychova,ihriska striedame,ale uz sme taky kolektiv bab co chodievame spolu,tak mi je to teraz luto,nas maly tiez vyhladava starsie deti,ktore su rozumnejsie a hlavne rozpravaju,krajsie sa vie s niekym zahrat ked su dvaja,ak ich je uz viac tak je zle,maly vacsinou od nich odide a je niekde sam a nechce ist za nimi,asi uz viem preco,robia mu zle tak je radsej niekde sam,chodime samozrejme aj sami na prechadzky do obchodu atd.nie stale na ihriska,aj bicyklovat,k babkam,len toto uz ma vazne vytaca preco si vzdy najdu za objekt jeho,pretoze je dobry a zlaty a pekne sa hra?uz som velakrat zasahovala aj usmernovala deti inych,vzdy som vysvetlila ze toto sa nerobi,ci uz islo o hracky ci predbiehanie na smyklavku,raz bol na ihrisku len nas maly a jeden starsi chlapec,ktory mu neustale robil zle,kam sa moj pohol on hned za nim,vsetko mu bral,kam sa moj pohol hned za nim aby ho predbehol a sadol si tam kam chce on,uz som mala vazne nervy a vynadala som mu,kedze jeho otec sxa rozpraval s kamaratom a nevsimal si co sa deje,tak som ho pekne spacifikovala,preco to robi,preco sa predbieha,ze nemoze robit zle mensim detom atd.presne ako pises bambinkaa,za dobrotu na zobrotu aj medzi detmi

@ewka0012 no ja som musela tieto ihriskové "kamaratčáky" odignorovať ani nie kvôli besným deťom, ale ja som zasa nezniesla tie ženské klebetenie a taľafatky, ktoré sa riešili 😒

Keď pozeram spatne na ihriskove dni, tak moje deti nikdy neboli bitkari, nerobili zle, možno nejake jednorazove incidenty boli. Mala som kamaratky, ktorych deti sa vyrazne na ihrisku prejavovali, vytvarali mnohé nebezpecne situacie aj pre ostatne deti. Keď na to pozeram spatne, z tychto deti nevyrasta nic zle, su to aktivne, šikovné deti s mnozstvom zaujmov. Takze pausalizovat, že keď sa dieta nejako sprava ako dvojrocne, že je to dosledok zlej výchovy je nespravne. Vychova sa ukáže až neskor, este ani ja si netrufam povedat, že mám dobre vychovane deti, počkám si na vlastnu sebareflexiu až do dospelosti mojich deti. Ja som koli sintrom na ihrisku nestratila kamaratky, ale bola som aktivne s detmi a neprijemnym situaciam som predisla, neriesila som inu výchovu ale len svoje deti. Pre mna bola bezpecnost deti na prvom mieste. Niekedy to bolo aj tazke, odchadzala som unavená z ihriska, ale na ihrisko som si nechodila oddychnut ale vyplnit čas detom a učit ich fungovat v kolektive, aby zvladli nástup do skolky a neskor skoly.
Mamicka, keď dieta odviedla z hry, spravila dobre, ale nemozno ocakavat, že 2r. dieta si to hned uvedomi a začne sa spravat podla predstav dospelych.

vzdy je potrebne si syna zastat. aj na ukor inych deti. teda, ze tym inym detom, ak ked sa to ich matkam nebude pacit, vysvetlis, co robia zle. nam sa to tiez stava...

@ewka0012 presne toto zazivame uz 10 rokov. Nasa je anjel bez kridiel, neublizi nikomu, aj pavuka vylozi na balkon! Ma 10 rokov, odmalicka jej robili zle, len plakala a utioahla sa. Myslim ze to je typ povahy, ajked som ju ucila, aby zakrocila, nepomohlo to. Takychto dobrakov si ty zly hned najdu, vycitia to z nich, ze sa im da ublizit. Bohuzial, hocijak sa snazime, nevie bytz priebojnejsia, vsade trpi ona a ti nevychovanci maju navrch :(

zabudla som dodat, bohuzial, bude trpiet aj v dospelosti, v skole, vsade. Nasa krstna dcera , je ozaj dobrak od kosti, svagrinka riesi tieto veci denno denne, vytypuju si chuderu vzdy a vsade a potom trpi aj jej dusicka. Ani neviem, ako poradit, same sme bezradne.... Svet je zly, deti su krute a nevychovane

My mame podobny "problem". Napriek tomu, ze nas maly je vzrastom celkom velky chlapec v porovnani s rovesnikmi aj starsimi detmi, tak v kolektive je skor v ustrani, pri nejakej aktivite deticiek sa necha odstrcit, udriet. Dokonca kamoskin syn, o polroka starsi, ho uplne bez hanby sace, bije, mlati, no a to nase dieta sa vobec nebrani. Kamoska spravanie svojho syna velmi intenzivne riesi, ale vysledky sa zatial nedostavili.
Tiez velakrat neviem, ako zakrocit...ci z toho deti vyrastu a aj to nase sa trosku v kolektive "otrka"...trochu sa ale obavam, ze to bude povahou nasho syna. My sme s muzom skor introverti, muz sa priebojnosti naucil v praci, ja dodnes nie som priebojna v kolektive, skor naopak. Ma to isto po nas... :(
Lektorka na cviceni babatiek uci tieto otlkane deti, aby tym, co ich otlkaju, ukazovali ruckou NO NO NO, ze sa to nesmie. Neuci ich uder vratit, ale riesit situaciu verbalne. Sama som zvedava, ako sa to vyvinie dalej, ked budu starsi...

Ja si tiež myslím, že tu ide o povahu tých detí, je to proste v nich a my to len ťažko zmeníme. Moja staršia má teraz 6 rokov, od malička bola skôr utiahnutejšia, nikdy jej nenapadlo urobiť druhému dieťaťu zle. Keď sa k nej nejaké dieťa priblížilo, tak od neho cúvla. Veľmi ťažko som znášala, keď jej niekto urobil zle, sotil ju alebo udrel, lebo ona z toho bola vždy šoknutá, v tej malej hlavičke tomu nerozumela, prečo jej to ten dotyčný urobil. V týchto situáciách mi jej bolo strašne ľúto a mala som veľkú zlosť na toho druhého. Dcéra je introvert, nepriebojná a ústupčivá. Od mala mám obavy, ako sa bude presadzovať v kolektíve. V škôlke sme to ešte mali trochu uľahčené tým, že tam pracuje moja mama, takže to mohla mať pod kontrolou a trochu jej v tom presadzovaní sa pomáhať, takže momentálne je to možno o trošíčku lepšie. Teraz už ale ide do školy a tam už mám obavy, ako to bude ďalej. Pretože povaha je povaha a len tak ľahko sa nedá zmeniť, Keď ju tak niekedy z úzadia pozorujem, ako sa zapája do kolektívu, vidím, že sa nevie doň jednoducho "vryť" a získať si autoritu ako iné deti.
Čo sa týka tých bitkárov, u tých si tiež myslím, že to často už majú v sebe. Predvčerom sme boli v IKEI a moju mladšiu 2-ročnú dcéru tam jedno cudzie dievča tak pohrýzlo do ruky, že tam má modrinu. Bola som fest naštvaná, že čo to v tých niektorých deťoch je, takto robiť druhým zle. Moja mladšia je úplný opak staršej, je priebojná, nemá problém sa vryť aj medzi cudzie deti a zapojiť sa do hry, neobsedí a stále vymýšľa ako nezbedník, ale ešte nikdy ju len tak nenapadlo niekoho uhryznúť alebo sotiť či udrieť. No bola som v tej IKEI taká naštvaná, že to aj tá druhá mamička na mne asi videla a veľmi sa mi ospravedlňovala, bolo vidieť, že ju to mrzí. Nebolo to prvý krát, čo niekoho pohrýzla a myslím, že ani posledný. A myslím, že u nich to tiež nie je výchovou, jednoducho to v tej malej takto je a nemôžu ju to odnaučiť.
Našťastie pri mladšej dcére sa tak nemusím obávať, že bude utláčaná a pod., ona sa len tak nedá. O ňu v tomto teda strach nemám. Len pri nej sa zasa obávam toho, že keď sa pár krát stane, že ju niekto pohryzie alebo udrie, aby to nezačala robiť aj ona. To by ma teda veľmi mrzelo, lebo viem, že v jej povahe to nie je, tak dúfam, že to neodkuká.