Ročné dieťa nelozí ani nechodí pri nabýtku. Čo robiť?

ahoj, aj ja som sa bala ked mal maly 9 mesiacov a nesedel, nelozil, dokonca ani otocit sa nevedel ani na brusko ani na chrbatik. Zijem v zahranici, tu sa nikto preto nestresuje. Chyba bola v tom, ze som musela spat do prace ked mal 5 mesiacov, nemala som tolko na maleho casu a staral sa o neho jeho otec asi tak ze ho priviazal do lehatka a on sedel za pc. Potom som nasla malemu aupair a pomaly zacal napredovat. Viem ze chyba bola v nedostatocnej starostlivosti a doteraz si to vycitam. Ale drobcek velmi rychlo napredoval, zacal sa otacat, lozit, sediet a mesiac po prvych narodeninach zacal chodit. Myslim ze mu pomohlo aj choditko, to som kupila ked mal 10 mesiacov a dost v nom spevnel, musim povedat ze predtym som bola zasadne proti. Teraz je uz z neho riadny nezbednik, ma pomaly 15 mesiacov a strasne ho zlosti ze si este nevie sam otvorit dvere 😉 ostatne uz zvlada lavou zadnou, len ma mrzia tie modriny, denne aspon jedna. Myslim, ze kazde dieta potrebuje cas, kazde napreduje vlastnou rychlostou.

Vodenie za ruky ani choditko nie su veru ono, to je sposob, ako dospely donuti dieta chodit, ak by to dieta robilo samo, robi to inak a hlavne postupne. Hlavne pozitivna motivacia, byt co najviac na tvrdej podlozke na zemi a ponukat predmety, ktore ho zaujimaju, hracky, kuchynske riady, lopty. Skusat vankuse, prevalovanie zboka nabok, sedenie naboku, gulanie, jednoducho celkova ohybnost, aby si vyskusal, co jeho telo dokaze a ze sa nanho moze spolahnut. A hlavne, nezacat od chodenia, skor motivovat to lozenie, sedenie, dvihanie sa na kolienkach najprv a pod... chodenie pride potom...

ahoj..náš synček tiež v roku ešte nič nerobil..mali sme diagnozu lahka hypotomia..cvičili sme asi od 5 mesiacov vojtovku..museli sme ho všetko naučiť..pretáčať sa, posadiť sa, dať sa na kolienka, postaviť sa..teraz v marci bude mať 2 ročky a začal sa asi pred 3 mesiacmi plaziť a teraz trochu laškuje ale nieje bojovník a ked sa mu nedarí tak sa rychlo vzda..je hrozne lenivy...pol roka sme necvičili vojtovku pretože už bol taky zvyknutý na cviky ze nechcel vobec cvicit len sa mi smial ..ale teraz sme boli zasa po nove cviky na laškovanie..učili sme ho chodiť za ruky a ide mu to vyborne ale rehab. doktorka nám to zakázala.. kupili sme mu hopsadlo a to mu velmi pomohlo uvedomil si že má nožicky a začal ich používať..a tiež mu to posiluje nožky..rehabka nám ho dovolila do neho dávať ale nie na dlho..ja by som ti odporucila ísť na rehabilitáciu a poctivo doma cvičiť..pozri si toto video nám tieto cviky velmi pomohli vdaka nim sa začal posadzovať a davať na styri a laškovať..držím vám palce

Moj začal chodiť v 17. mesiacoch. Ale vedel loziť, postaviť sa, chodil okolo nábytku. Určite treba navštíviť odborníka, ten Ti poradí čo a ako ďalej.
Zatiaľ ho treba motivovať. Možeš vyskúšať aj fit.loptu, jednoducho mu spevňovať svalstvo. Skor ako chodítko by bolo lepšie takéto niečo
http://www.bombahracky.sk/choditka-a-odrazadla/...
http://www.veba.sk/choditka-pre-babatka/5721-pl...

ahojte, my máme 3 ročnú dcérku, od malého bábätka patrila medzi veľmi veľmi šikovné deti, štvornožkovala, chodila nemala ešte ani rok, v 10 mesiacoch vedela napodobniť všetky možné zvieratká a aj ich rozoznala v knižkách, ešte nemala ani rok a už ukladala komín z kociek a krúžky na tyč a tiež rýchlo začala hovoriť, proste vo všetkom bola velmi šikovná. Máme aj synčeka, ktorý ma 1rok aj mesiac, ten je úplný opak, len pred týždňom sa prvý krát postavil v postielke, sám začal sediet ako 10 mesačný, nevie poriadne ani zaťapkať, jediné čo vie tak ukázať aký bude veliký, ako sa má, urobí nie nie nie alebo ano ano ano 😵 a zatancuje, rozpráva iba mama, nič iné neblaboce. Nevie sa plaziť, nevie štvornožkovať. Nemôžem ho dať ani na dlážku, lebo ked sedí a chce sa pohnúť ďalej, tak sa prekotí na bruško a vždy zaryje nosom do zeme a ublíži si, ale nepoučí sa, ublíži si znova a znova. A ked sa na bruško prevalí, tak nevie čo ďalej a začne sa jedovat a neskôr plakať. Keď ho postavím ku gauču, tak sa pridržiava a kusok prejde, len zvyčajne sa mu nožičky zamotajú a padne, lenže nevie padať a padne ako poleno, že si ublíži. Keď sa mu podarí prejsť pozdĺž celého gauču, tak sa vyberie normálne ďalej do priestoru, lenže zasa škaredo padne, a nepoučí sa a nepoučí. V pavúku už nechce byť, chce chodiť sám, lenže musím byť pri ňom a takto fungujeme už vyše mesiaca a pokrok žiaden. Kríže mám zničené, uvažujem že si kúpim to vodítko na deti 😀 Keby aspon vedel štvornožkovat, žeby sa dostal kam potrebuje, lenže on sadí a jeduje sa a kričí, kým ho nepostavím a nezačnem s ním behať. A postaviť sa sám dokáže len v postielke,aj to sa mu vždy nepodarí. A vobec ho nezanedbávam, venujem mu viac času, než som venovala dcére keď bola v jeho veku, tej som niečo raz ukázala a hned to skúšala napodobniť. Dokonca svokra ku nám chodieva 3 krát do týždňa a stále sa mu venuje ale on aj tak je strašne pozadu od ostatných detí v jeho veku. Som z neho nešťastná, budúci týždeň idem s ním na poradňu, tak uvidím čo povie MUDr., dokonca ani fontanela sa mu nezrastá, ani v noci dobre nespáva, plače alebo sa jeduje aj 20 krát za noc.Akurát cez deň je stále vysmiaty, len s ním musím chodiť, inak zasa chytí nerva ☹ A myslím, že chodítko nie je zlá vec, dieťa v ňom aspň spevnie, pretože nie každé je také šikovné. Dcérka behala v chodítku od 7 mesiacov a nemala ani rok a už vedela sama behať a ešte pred tým štvornožkovať. A naopak syn má tiež pavúka, má 1 rok a nebehá ani neštvornožkuje. Ale myslím, že mu aspoň spevneli nožičky.

My mame zasa iny problem. Mam takmer 12 mesacnu dcerku, ktora sa sama stavia, chodi v postielke (cca 4 kroky), chodi okolo nabytku, gauča. Dokonca sama stoji bez opory. Nechce sa však postaviť, keď ju chytím za ruky. Nechce so mnou urobiť ani krok, horkoťažko sa so mnou postaví. Samej to ide skvele, so mnou takmer vobec. Dokonca sa so mnou nechce postaviť ani zo sedu. Neviete mi niekto poradit, preco??? Prosim o radu. Vopred vdaka za kazdu odpoved.

veru, lekárka má pravdu- žiadne pomáhanie- tým jej akurát škodíš. Jamám syna narodeného v 30. týždni- potom Vojtova metóda a pri každej návšteve na rehabilitačnom mi reh. sestra prizvukovala- len mu preboha nepomáhajte a chodítko už vôbec nie. Mala pravdu. Chodiť začal až v 1,5 roku, ale chrbátik má vystretý, došľapuje na celé chodidlo.
Každé dieťa, ktoré má na ti predpoklady, sa naučí chodiť samé!!! niektoré v roku, iné až v dvoch, neboj nič. Človek (aj iné živočíchy) má v mozgu zakódované tzv. Pohybové vzorce- a tie nepustia- čiže postupne prevalenie na bruško, dvíhanie sa na ručičky, štvornožkovanie (u nášho asi 5 mesiacov), postavenie sa a chodenie popri opore a samostatné chodenie. Ver tomu (čo niektoré maminy ťažko znášajú) dieťa ťa pri učení sa chodiť absolútne nepotrebuje- teda fyzickú pomoc. Je pre neho dôležité, aby vedelo, že si tam ako najmä psychická podpora. Je mi ľúto detičiek, ktoré sa narodia zdravé a snaživé maminy mú pokašlú jeho vlastné úsilie tým, že vravia: moje dieťa nechce loziť, musím ho držať, lebo už chodí!!! Bože, aká kravina! hej, chodí, ale AKO- po špičkách s čudne vykrúteným telíčkom a (prepáč za výraz) pribrzdená mamina sa nafukuje, aké má vyspelé dieťa- že akože strááášne popredu- aby sa mohla chváliť pred ostatnými 😠
Takže VER VLASTNÉMU DIEŤAŤU, že ono samo to dokáže, odmenou Ti bude zdravý pohybový aparát a budeš na neho aj na seba hrdá, že ste to dokázali. Inak tie rehabilitácie sú užitočné, mnohé veci Ti tam vysvetlia. Držte sa (ale každý sám)- inak duševne spolu,pa

Do ničoho by som dieťa nenútila. ono má svoje vlastné tempo v učení sa...

ani my sme malu nenutili, hlavu drzala ako 4tyzdnova, pretacala sa na brusko ani nie trojmesacna, od tri a pol mesiaca chodime plavat az doteraz- ma 13mesiacov... na brusko a naspat sa pretacala ako 5 mesacna, ako 6 mesacna sa plazila, 7 mesacna sa posadila, ako 8 mesacna sa zacala stavat v postielke, pri nabytku, vo vani atd. ako 8,5 mesacna zacala stvornozkovat. nenutili sme ju absolutnme k nicomu...akurat ked sa postavila, kupili sme spravne topanky, ortopedicke, na odporucanie lekara...aby si nekrivila nozky. to ze zacala stvornozkovat pomerne neskoro, aj ortoped odobril, s tym, ze 30% skor chodi nez stvornorkuje....tak sme ju nechavali. dva dni pred 1.narodeninami sa rozbehla, urobila prve kroky, ale je pravda ze predtym uz dlho obchadzala nabytok a skusala prebehovat pomedzi kusy nabytku co boli blizko seba. podla mna nutenie deti k chodeniu ani k ziadnemu napredovaniu v psychomotorickom vyvoji nic neriesi, ak mate podozrenie ze nieco s dietatkom nie je ok, navstivte svojho pediatra, ten predsa vie co je a co nie je v poriadku. a psychomotoricky vyvoj sa preto tak vola, lebo je to nielen o motorike ale aj o psychike, musi byt zrele vykonavat ten pohyb, musi ho chciet, musi vediet ze mu to nieco prinasa. a hlavne: NEPOROVNAVAJTE SVOJE DIETA so ziadnym inym, kazde je jedinecne.

Môj názor nie je žiadnym spôsobom jednostranný, takteiž si nemyslím, že môj názor je ten jediný správny...ale niektoré rady, čo tu odzneli sú fakt des! Zo skutočnosti, že si založila otázku vyplýva, že ťa to trápi a chceš s tým niečo robiť. Stačí ti upokojenie, že každé dieťa je iné a že každé má svoje tempo? Ale táto veta v sebe obsahuje aj to, že aj dieťa s detskou mozgovou obrnou má svoje tempo a to neznamená, že to to OK. Prepáč, nechcem ťa vystrašiť, len chcem poukázať na to, že minimálne pre čisté svedomie by si nemala dopustiť, že sa k svojmu dieťaťu budeš chovať ľahostajne či možno až nezodpovedne. Ja by som na tvojom mieste určite navštívila neurologa, rehabilitačného lekára a začala by som chodiť s dieťaťom pravidelne plávať (aj 2x do týždňa). Ak je skutočne tvoje dieťa len ukážka lenivšieho človiečika, tak tým nič nepokazíš. Ale ak by tento oneskorený motoricky vývoj bol znakom nejakej patologie, tak tvoja pasivita môže spôsobiť, že niečo skutočne dôležité zanedbáš. A ak neveríš ničomu, tak toto snáď znie logicky - tvoje dieťa nechodí a nelozí, lebo na to nemá dostatočne silné svaly (alebo ide o centrálnu koordinačnú poruchu - nemusí to byť nič dramatické) a preto akákoľvek aktivita, kde ho nútiš chodiť je nevhodná, len mu ublíži, lebo ak sval, ktorý obaluje kosť či chrticu nie je silný, zaťažuje sa tým chrbtica a síce sa tvoje dieťa naučí chodiť, ale bude mať zlé držanie tela, ktoré ti v piatich rokoch jeho veku ani nepríde divné, ale v dospelosti a hlavne v starobe bude mať problémy, môže ho z toho už aj v detstve bolievať hlava (kvoli chrbtici),môže mať ploché nohy, dokonca deti s nedostatočne vyvinutými svalmi, ktoré si pomáhajú inými nie na to určenými svalmi (vytvoria si tzv. náhradný pohybový vzorec) trpia viac na ochorenia dýchacích ciest, lebo na dýchanie viac používajú bránicu a tým že nesprávne dýchajú, tak sa im priedušky skor zahlieňujú....všetko so všetkým súvisí...takže nenúť ho chodiť, tým, že ho dáš do chodítka či ho vodíš za ruky. môžeš ho motivovať, ale nie nútiť. Nenos ho veľa na rukách, aby si mu nerobila prehliadku bytu a okolitého sveta ty a aby sám chcel sa niekam dostať a niečo pre to urobil... a HLAVNE navštív odborníkov, lebo toto čo ti tu my všetci popíšeme a ty si vyberieš čo ti vyhovuje...može byť fakt zlé riešenie. Držím prsty a verím, že sa rozhodneš správne.

Ja by som urcite sla k neurologovi. ja som bola s malou ked mala 4mes. Lebo nedvihala sa na brusku a poslala nas cvicit.tam nam ukazali cviky na doma. Ked mala 7mes sme boli na poslednej kontrole kedze sa uz stavala na nohy. Kazde dieta je ine. Mozno sa tvojmu nechce,ale pre pokoj duse by som to urcite riesila.

nasa tretia dcera zacala chodit samostatne az ked mala 15,5 mesiaca.Dovtedy nic nemala.zaujem.A nakoniev ked sa.rozhodla chodit tak zo dna.na.den a pevne.Vecer sme.ju viezli na veceru na dovolenke v kociku a na ranajky uz sla.sama.Keby som to nezazila.neuverim.Pri.druhej.dcere nam.pomohlo pri cviveni chodenia ked sa niecoho drzala.Zacali sme s vareskou pokracovali s hrackou a nakoniec sa drzala.piskotky.Potrebovala.istotu,ze sa niecoho drzi.

Ja som sa hnevala, ked mi ho rodicia ci svokra "vlacili" za ruky. Som im hovorila, ze ja som leniva mater a ja to s nim robit nebudem. Ked som s nim bola sama, sups ho na deku. Hneval sa, ze sa s nim nic nedeje, no ja som mu ukazovala knizky, hrala sa s nim, no bol to on, co sa musel sam potrapit. Staci spravna motivacia. Tiez som ho ako siska takmer 7 mesiacov mala v lehatku, no potom ma cosi primälo zmeniť to a zacala som maleho" trenovat" na zemi. 1x sa sam otocil koncom 7.mesiaca. 8.-9. mesiac sa len pechoril na brusku, tahal sa, no ziadne zdvihnutie sa na styri. 10-11 mesiac uz bol na styroch, dlhsie mu trvalo zacat sa na styroch aj hybat. Mal takmer rok, ked sa pri nabytku sam postavil a pekne stvorznozkoval. Medzitym ho sem-tam stari rodicia vodili sa ruky a po roku a tyzdni sa odvazil uz aj sam prejst. Napr. moja mama sa hnevala, ze ho necham lozit po zemi, ze je to nehygienicke a maly bude spinavy. My sme so segrou nikdy nelozili, vieme preco ... 😝

@monikapalo netreba zaspat ako my...treba aby pomohli odbornici, žial na slovensku hradi poistovna len pobyt v D.Lužnej a musi ta osporučit neurolog myslim my sme boli min. rok a boli sme už aj v košiciach a pieštanoch ale to si plati pacient sam kuk foto na
www.alexaerikvesely.estranky.sk

ahojte nemáte niektorá z vás taku skusenost s dietatom, že ked dieta tahaju za ručičky do sedu, tak dvíha zadok a nie hlavu, moja dcera ma 9 mesiacov, korigovaný vek 7, a ešte nesedí, nedvíha hlavku z lahu do sedu, zatial sa iba pretača z chrbta na brucho..

Môj mladší syn, dosť dlho. Akoby sa pýtal radšej na ruky, než by sa mal snažiť. Je to určite dočasné. Vydrž, skúšaj, ono to príde.
Prešlo ho to, ale nepamätám, koľko to trvalo. No trápilo ma to dlho a ktosi mi povedal, že ak majú väčšiu a ťažšiu hlavičku, tak sa ťahajú neskôr.

jednoznacne na neurologicke vysetrenie, nasledne vas poslu za rehabilitacnou sestrou cvicit..cvicenie este nikomu neublizilo...my civicime tiez a vidim pokroky!!!!!!!!... ak je to vec oneskorenia,tak to cvicenie len urychli a ak by tam bolo nieco v neporiadku,tak mu to velmi pomoze!!!!!!