Dieťa nechce v škôlke rozprávať

To mi uplne pripomina môjho syna, cely prvy rok viac-menej nerozpraval, Zozaciatku sa aj radsej vonku pocikal, ale od ucitelky sa nechcel vypytat. Rozmyslala som nad psychológom, ale rozhodla som sa, ze pockam a od dalsieho sk.roku t.z. od 4rokov sa to rozbehlo. Ale: on je celkovo taky typ, ze toho az tak moc nenarozprava a tazko si zvyka na zmenu prostredia. Teraz ma 10rokov. Ked sa na to pozrem spatne, bola to prenho velikanska zmena, asi som mala este rok pockat a dat ho do skolky az od 4rokov.
Dolezite je, ci komunikuje s detmi mimo skolky atd. aby si vylucila ten Aspergerov syndrom - pozri na nete - lahka forma autizmu.

@daniela4321 Moj syn mal 3 a doma nerozpraval Ked nieco chcel ukazal mi alebo jednoducho pouzil len kratke slovo napr.pit ham ja nie proste vety nic chodil k nam synovec bol starsi a pocul ako to preberame so svokrou a on nam zacal tvrdit ze Stevko (syn) s nim normalne rozprava synovec mal 6no velmi sme mu neverili tak sme isli pit kavu synovec sa mu prihovoril ze pojde k lekarke lebo nevie rozpravat syn sa dalej hral ako by ho ani nepocul no potom sa otocil a povedal ze on sa nepotrebuje rozpravat spadla nam sanka nechapali sme ako je to mozne ze vydrzi bit ticho ale Ked siel do skolky a ja som bola este na MD s dcerou zacal az privelmi kecat bolo to super no u vas je to opacne mozno ho to casom prejde ak nie skus psychologicku a komunikuje ak mas navstevu s inymi ludmi?

Ahoj ja som ako dieťa nerozpravala v skolke, mamu strasili, ze mi nieco je. Ani neviem za,aky cas sa to upravilo. Ake teraz mam 30-a vsetci spominaju na to, ze som kedysi bola tiche dieťa. Teraz sa mi totiz huba nezastaví cely deň.

Doma rozprava vo velkom,aj s detmi co sa tyka ked sme na navsteve u niekoho,sesternice a bratranci ale vsimli sme si ze ked sme niekde napr:kutik tak sa tam zahra aj s inym chlapcom a nieco sa pyta,mozno to predsa pride neskor ked si zvykne na skolku,ako dieta som ja i moj priatel boli tichsi a hravali sa sami tak neviem ci to ma po nas 🙂 alebo si len robim zbytocne starosti ale precitam si aj o tom Aspergerov syndrom.Dakujem vam za vase rady mamicky

@daniela4321 hovori sa tomu elektivny mutizmus. Dieta nerozpava v urcitych situaciach, na urc.miestach alebo s niektorymi ludmi a dosledne to dodrziava. Je pravda ze to postupne vymizne a v skole to zrejme bude uz v poriadku, ale nikdy nebude prilis vyrecny. Riesi sa to s detskymi psychologmi, lahsie to tak tie deti spracuju

@daniela4321 súhlas so @sissmiss - je to elektívny mutizmus. Naša najstaršia dcéra nerozprávala v škôlke prvých 9 mesiacov absolútne s nikým - ani s deťmi, ani s učiteľkami. Akonáhle vyšla zo škôlky, pusa sa jej nezatvorila. Na prednáškach jazykovej gramotnosti som o tom hovorila s vysokoškolskou vyučujúcou, jej dcéra robila to isté. Vraj sa to stáva hlavne u nadpriemerne inteligentných detí 😀 Ale jasné, že to neplatí na 100%. Jedna moja kámoška skonštatovala, že jej asi v tej škôlke nestoja za reč, preto s nimi nehovorí... Ak mimo škôlky nemá s komunikáciou problém, tak to nemusíš nejako výnimočne riešiť....

Myslim ze ten vyraz pouzila aj pani ucitelka vo skolke ked sa rozpravala o nom so mnou,elektivny mutizmus.On bol pri nas a pocuval co o nom rozprava a pritom sa potmehucky usmieval 🙂
A pani ucitelka povedala ze taketo usmevy hadze ked vymysla huncuctva ked su vonku alebo tak nejak,je to bystry chlapec ale ked sa niekedy zatne tak aj stado volol neda radi tak jak ja niekedy 😀

Ja mam dve deti s elekt.mutizmom. Treba to riesit ak to uz presiahne hranicu unosnosti. Tieto deti byvaju dost uzkostne a je dost mozne ze mutizmus je len obranny mechanizmus inej poruchy. Ak sa ti nieco nezda vyhladaj klinickeho psychologa,radsej zbytocne ako neskoro.

Dcérka nerozprávala v škôlke s deťmi rok, s učiteľkami len potichu. Druhý rok sa to zlepšilo v tom že začala občasne potichu aj s deťmi hovoriť, resp. im odpovedať, ale až v treťom ročníku to už je v norme. Nám pomohli pani učiteľky, vedeli "ako na ňu", takže sme to ustáli. Tiež rozhovor s kamoškou - psychologičkou mi pomohol. V každom prípade, smerodajné pre nás bolo aj to, že napriek tomu do škôlky chodila rada, chcela tam chodiť a cítila sa tam dobre.
Ale pravda je, že dcérka bola dokonca ešte v tom období dosť hanblivá, doteraz má trochu problém v tomto, že jej trvá dlhšie, kým si niekoho "pripustí k telu" a dá sa do reči najmä čo sa rovesníkov týka. Všeobecne necíti moc potrebu komunikácie a interakcie s cudzími deťmi (napr. na ihrisku). Ale to už pripisujem skôr povahe, manžel je podobná nátura v tomto, tiež necíti potrebu nejakej komunikácie s cudzími ľuďmi.