Ako sa u vás prejavuje panická porucha?

Áno postrauma spôsobuje paniku. Dobrá sprava ale je, že sa toho zbavi mozog sám. Panicka porucha je totižto z môjho pohľadu automatizovaný stav mozgu, ktorý funguje u ľudí hneď po narodení. To znamená, že keď si mozog znova overí fakt, že nebezpečenstvo z danej situácie," spúšťača " nehrozí, vyradi tento spúšťač z archívu a vypne automatický strachovy syndrom. Prejavy ? Stres. Zrýchleny tep. Navodenie určiteho stavu ako mimo seba, ale to je len z dôvofu adrenalinu v krvi ""meravenie mozgu""

@complyc upokojili ste ma tým že sa toho zbaví mozog sám. Pekne ste to vysvetlili, zaoberáte sa psychológiou alebo niečim podobným?

Som technický typ a zažil som traumu, niečo blýzko smrti autonehoda. Diagnostikovali mi panickú poruchu. Ono je to vlastne posttraumaticka stresova reakcia. Keď som chodil okolo miesta kde sa mi to stalo, tak sa mi ten stav vracal uplná mimóza. Vedel som však, ze mozog funguje ako PC. Opakovane som sa vracal na to miesto a predstavoval som si to čo sa mi stalo až mozog pochopil, že nehrozí nič, pretože žijem. A to je dôkaz neprekonateľny a nevyvrátiteľný. Ten automatizovaný systém, ktory spúšťa tú poruchu, je vlastne niečo čo dieťaťu bráni spadnúť opakovane zo stoličky alebo z postele. Lebo aj bez toho aby dieťa malo vedomie vyvynute natoľko aby vyhodnotilo riziko neopakuje chybu - pád atd. A presne tento systém, alebo mechanizmus nás chrani. Len reakcia je niekedy neprimerana, mame pamäť a tá nám predlžuje dobu vypnutia tej reakcie ktorá vlastne bez skutočného rizika nema zmysel. O pár rokov sa z tej situacie budete smiat. Trauma je ako niečo čo ked pochopite prečo sa to deje, prestane to existovať. Zaživate vlastne skusenosť s vlastným telom, ktorú zažijete len pri určitych extrémoch. Preto nás aj tá samotna reakcia tela vystraši. Niesme proste zvyknuty nemat všetko pod kontrolou a to už vôbec nie vo vlastnej hlave. Prejav zdravej psychyky je Váš záujem o to čo sa s Vami deje. Prejav chorej by nebola žiadna reakcia.

@complyc u mňa to začalo v apríli tohto roku. Do tej doby zdravý jedinec ktorý vedel racionálne vyhodnotiť, kedy je stres a vypätie zbytočné a zachovať si chladnú hlavu i v situáciách v ktorých iní panikária. U mňa je to skor vzťahového typu. Po 10 rokoch vzťahu sa nám narodilo dieťa. Prišla kríza, v mojich očiach len zlé obdobie. Raz povedal že ide von, že sa vráti. Nevrátil sa. Potajme plánoval odchod. Prvé dva dni to bol šok, veľmi som si to neuvedomovala. Potom to prišlo, asi na tretí deň som nevedela čo moje telo začína robiť, stav podobný infarktu. Odznelo to asi po hodine. Je to pocit ako keď dýchaš ale máš pocit že sa nevieš poriadne nadýchnuť. Od tej doby sa to vracia občasne keď som s ex keď príde za dieťaťom. Nemožno eliminovať kontakt keďže dieťa je malé a musím tam byť. Je to stav ktorý musím predýchať, prečkať. Viem že je to kvôli zrade, že ma nechal s novorodencom. Je to pre mňa donedávna nepoznaný strach. Keď to príde ako keby vo mne začnú svietiť všetky “kontrolky”, mám pocit že som ohrozená na živote vtedy.
Viem že nie ste psychológ ale laicky by ste mi nevedeli poradiť? Vo vašom prípade išlo skor o miesto, v mojom ide o osobu.

Večer Vám napíšem. A uvidite, že Vam nieco vymyslím stratégiu

@complyc dakujem. Ešte upresnim, situácia sa ma tak, že 2 mesiace potom čo odišiel prebehol súd, potom sa začal snažiť a chce sa vrátiť naspäť. Neviem, či keby sa k sebe vrátime tieto panické stavy utíchnu, ale je to natoľko roztrieštené, vzťahy v rodine zničené že mu to neviem odpustiť.

Mávala som také ataky, keď som bola na tom zdravotne zle, ale pomohlo mi keď som si uvedomila, že tým si ešte svoj zdravotný stav zhoršujem, že mi to robí ešte zle, že musím sa z toho dostať. Pomohlo mi vedomé dýchanie a meditácie.