Cítim sa zle psychicky
Babka je už len na kyslíku v nemocnici. Už som bol zmierený že nepríde domov, už som sa odvykol od nej. Chcel som ísť velice za ňou ju vidieť posledný krát. To je strašné ten pohľad na ňu. Otvorené oči, hľadí do blba, nevníma, je v bdelej kóme už 3 dni., a dýcha veľmi hlasno. Ja keď som to videl, musel som vyjsť z tej izby lebo som sa strašne rozplakal. 😢😢.
Cestou domov mi ostalo strašne zle, myslel som že odpadnem. Veľmi ťažko sa mi dýchalo, krútilo sa mi hlava, strašné to bolo. Nemal som ísť za ňou. Doma som sa ešte 3x rozplakal lebo človek takto vidieť ako umiera človek to je strašné. Strašne je to na psychiku. Dávam si magnézium Forte ale to len 2x denne sa dá dať. Čo si mám dať na ukludnenie ešte? Nech už umrie 😢 nech sa nám rodine už uľaví 😢
Nemal som ju ísť pozrieť, mám strašne slabú povahu, psychiku.
Ako to zvládnuť? Neska mi je trošku lepšie, ale je to strašné že aká bola a čo ostala z nej..
Vy ste tiež ťažko brali keď niekto umieral? Až takto ako ja? Ja mám pred sebou ako bola v nemocnici včera. Ja sprostý nemal som ju vidieť keď som taký slabý 😢😢
@motyl321 ďakujem ti veľmi pekne..😢
Mňa to trápi najviac že ona už nevie o sebe o nás nevie že žije len oči otvorené a hrci tak dýcha. To je strašné. Neprajem to nikomu. Takto odchádzať človek.. najradšej by som ju ani nevidel lebo na moju povahu je to strašné.
Bohužiaľ, takto to často je..
Umieranie nie je vždy také ako vo filme, ze človek pokojne odovzdane zaspí s úsmevom na perach.
Často to je tak, ako si to opísal. No nič iné ako zmieriť sa s tým,neexistuje.
Áno, často je aj tak, ze pribuzni už doslova si želajú, aby umierajuci odišiel, aby už netrpel a nič ho nebolelo. A áno, mnohí aj preto radšej "nechcú byť pri tom".
Všetko je to pochopiteľné, každý človek to zvláda inak. Vlastne budem úprimná, bude to také až do chvíle pohrebu. My sme pochovali postupne otca, mamu a babku. A vždy až po pohrebe sa to akoby uzavrelo, uz sme sa začali zmierovat s tým, ze dotyčný odišiel na večnosť.
A potom jedine čas. Znie to ako klišé, ale je to tak
Oni nezabudne sa ba toho človeka, ale ver tomu ze postupne sa rana začne zacelovat, budeš pravdaže spomínať, ale už nie so zialom, ze tu nie je, ale s tým, ze prežila pekný život, ze si s nou toho veľa zažil a ze ste si vzájomne dali lásku. A budeš sa aj usmievať, ci dokonca smiať na veselých zážitkoch, ktoré ste mali.
Na tom treba "stavať" a z toho čerpať útechu
Nie je nic horsie ako vidiet blizkeho cloveka v takomto stave a potom aj umierat. Sama som si tym presla. Nikto nas nenaucil, ako to zvladat, to sa jednoducho ani neda. To cakanie je najhorsie, ale potom uz bude dobre. Aj jej aj Vam. Prajem ti vela sil ♥
Ja neviem, ja mám pocit z tvojho úvodného príspevku a aj ďalšieho, že ľutuješ len seba. Chudáčik. Furt len že nemal si ísť, nemal si ísť. Prečo? Babka si nezaslúži, aby si ju prišiel pozrieť a rozlúčiť? A je jedno či to vníma alebo nie. Proste si neviem predstaviť isť ju nepozrieť.
Ešte sa trošku poľutuj.
@jaskolka ja som z toho hotový ako som ju videl včera. To bolo pre mňa dosť. Už nejdem tam. Nemal som tam ísť
@mirka_a_hrasok ďakujem pekne. Ona už necíti nič.
@martul nelutujem seba len to neviem pochopiť ako sa to môže tak rapídne zhoršovať so dňa na deň. Ešte minulu sobotu a nedeľu sedela ešte na posteli, trošku rozprávala. To ma trápi že takto ju vidieť. Fakt by mala zaspať.
nevieš pochopiť? čo? predpokladám, že už má svoj vek. Niekedy príde smrť nečakane z hodiny na hodinu, niekedy človek trpí a umiera dlhšie. Je to smutné, ale je to fakt. Ja som mala takto babku tiež a bola som veľmi rada a prosila som doktorov aby ma k nej pustili, tiež to bol nie veľmi pekný pohľad, už ma nevnímala a v ten večer zomrela. Bola som vďačná, že som mohla byť pri nej, lebo ma prakticky vychovala. Tak buď rád, že si s ňou mohol byť a nie toto.
@martul ja ťa chápem ale ja mám slabú psychiku. Na mňa to strašne vplýva
Ber to tak, ze si ju videl poslednykrat, rozlucil si sa a proste by sa tu uz trapila... Napriklad mojho brata teraz mrzi, ze ju v nemocnici nebol pozriet... Moju staru mamu mali uz z nemocnice pustit, veci sa skomplikovali a este v ten tyzden nas zial opustila ☹ Babka svoj zivot prezila a Ty musis ten svoj zit dalej... ak si s tym nebudes vediet sam poradit aj casom, skus pripadne navstivit psychologa, mozno Ti pomoze sa so stratou vyrovnat...
@motyl321 hej budem musieť. Najhoršie bude pohreb.
To sú životne lekcie ktorými si každý prejde ak si ju miloval tak si ju zapamätaj len takú a ak to tak strašne prežívaš psychicky už ju nenavstevuj pre tvoje zdravie pretože tá to trápi. Ona vie a cíti že ju máš rád viem je to ťažké ale chce to len čas a vyplakať sa a spomínať v dobrom ,nikto nevieme ako dopadneme.
viem presne, ako sa cítiš, prežila som si to pred 3 mesiacmi s milovaným dedkom :( ... vidieť odchádzať milovanú bytosť je jedna z najťažších vecí v živote človeka, bohužial, musíme si tým prejsť ... som však vďačná za všetky krásne chvíle a myslím naňho každý, každučký deň ... viem, že je teraz na lepšom mieste a že už mu je dobre, už ho nič nebolí, a to ma drží nad vodou ... ja som veriaca, takže som presvedčená, že sa ešte stretneme a už nás nerozdelí nič a nikto ... nebudem klamať, pohreb bol veľmi ťažký, ale musela som to nejako zvládnuť ... dodnes pri každej návšteve jeho hrobu plačem, ale to patrí k tomu, je to len znak tej veľkej lásky k nemu ❤
Napriek tomu by som doporucila ísť tam ešte raz ,chytiť babku za ruku a povedať jej ako veľmi ju ľúbiš a vždy ju lubit budeš .
je to tazke, nieco podobne som si zazila pred par rokmi a teda nebolo to jednoduche, ked odisla starka na druhy svet, tak som si vydychla, ze uz sa aspon netrapi, ale neviem sa s tym vysporiadat po pravde dodnes
Chapem ta, je to strasne, moja babka zomrela v den mojej svadby. este ked som videla ako po nej sestricky a sanitari zjapu a ako skaredo a hnusne s nou robia mam stale v sebe hnev. Musis na to prestat mysliet lebo sa zblaznis.
Tazko sa mi o tom pise, ale toto iste som zazila koncom aprila tento rok, o staru mamu som sa predtym starala, bola som kazdy den s nou, v podstate cely moj zivot, aj sa zrazu sa vsetko zmenilo, kazdy den som ju chodila pozerat do nemocnice a pozerala sa ako "odchadza"... viem, ze to velmi boli, ale je to zial sucast zivota a my sa s tym musime zmierit... prve tyzdne boli tazke, postupne casom sa to zlepsuje, aj ked samozrejme este na to myslim... Prajem Ti vela, vela sil a vsetko dobre...