Tetánia - strach

m22ab23
5. mar 2023

Dobrý deň! Už dva roky mám tetaniu. Dlhé mesiace som mala ataky a fyzické symptómy,jeden striedal druhý a vďaka ktorým som si vybudovaná iracionálne strachy, že by som mohla mat potenciálne choroby. Npr : bolesti na hrudi = infarkt, rozmazane videnie, ktoré trvalo mesiac = glaukom. Po návšteve lekára a vyšetrení, ktoré sa ukázalo negatívne mi príznaky ako zázrakom zmizli. Vďaka tomu viem, že to vďaka mojej mysli mám fyzické prejavy a ptm i strachy. Teraz mám strach, že by som SŠ mohla zblázniť, stratiť kontrolu alebo mat nejakú vážnu psychickú chorobu ako je schizofrénia… viem že je to iracionálne ale i tak to vo mne vyvoláva úzkosť a strach. Preto sa chcem spýtať či niektorá z vás nemá podobnú skúsenosť a nevedela poradiť čo s tým. Ďakujem!

ninka297
5. mar 2023

@m22ab23 zrejme mas obsesivne myslienky, cize nutkave myslienky..ich potlacanie je kontraproduktivne, kedze sa ti budu znovu a znovu vytvarat..vobec si ich nevsimaj, nechaj ich plynut..ty sama vies, ze je to hlupost.

gemerka17
5. mar 2023

@m22ab23 smer psycholog, psychoterapie treba začať čím skôr. Ak bude treba potom aj psychiater a lieky. Toto je čistá psychika, treba si ju dat do poriadku.

zabka79
5. mar 2023

@m22ab23 nieco podobne som si zazila. Sama som si v podstate vyrabala "stavy". Ako na povel. Bola som v skole a zrazu som si pomyslela ze co ak teraz odpadnem. No a uz sa mi zle dychalo mala som rychly tep mala som pocit ze odpadnem. Nebolo to casto no vracalo sa to aj po rokoch. Potom som sa stala matkou a prepadlo ma to obcas ked som bola so synom vonku a sama.. predstavovala som si ako odpadnem /umrem/ a syn tam zostane na ulici sam co nevedel ani chodit a hovorit. Nastastie to nebolo na dennom poriadku. Ak manzel isiel na sluzobku znova som riesila moje strachy. Neliecila som to. Syna som casto poucovala co ma robit ked sa maminke "nieco stane". Ako maleho som ho naucila zavolat tatovi, trenoval to. Kupovala som si magnezium a volne predajne lieky na uzkost. Uz som nemala asi rok - dva. Urcite chod k lekarovi nenechaj to prerast do velkej a pravidelnej uzkosti.