Kto je Vám oporou v nefungujúcom partnerstve?

Myslíš milenca?, to je cesta do pekla.Ak niečo nefunguje,tak sa snažím to sfunkčniť nakolko sa len dá.Ale mne je celý život oporou hlavne psychickou môj otec,ďakujem Bohu,že ho ešte stále mám.S ním sa radím,nie s manželom,ten ako opora nestojí za veľa.

v sebe. v kamoske. v mame. v sestre

@lilitela ak niečo nefunguje, tak to nebudem “živiť” a plakať niekomu na pleci, že to nefunguje. Buď to opravím alebo keď sa nedá, tak sa toho zbavím.

@lilitela Ak hladas oporu tak mozem aj ja. Tak ta oprem ze az 😈
Nie vazne. baby maju pravdu. Ak je moznost napravy vztahu tak napravit. Ak nie tak od seba. Obom sa ulavi.

@17juraj17 keby to bolo jednoduché ...ako píšu môjho by som kopla do zadnej časti tela hneď

@lilitela si dospelá, máš aj deti? Ak áno skôr by som sa opýtala pre koho som oporou ja. Tak si nejak uvedomiť, že ty si ten o koho sa opierajú tvoje deti a rodina. Aj ja som bola taká že som sa mojej mame zo všetkým žalovala aj s blbosťami, teraz sa tak hanbím. Otec dostal rakovinu, je v liečbe a ona sa zosypala a moji súrodenci napriek tomu čakajú oporu v nej nie naopak. Niekedy riešime kraviny ale na to prídeme až vtedy keď príde skutočný problém.

@hisinfernalmajesty a co je na tom zlozite?

@hisinfernalmajesty zmeny sú vždy ťažké ....

@moonlight1210 asi všetko keď mám 3 deti a niet kam ísť

@hisinfernalmajesty Nevravim ze je to lahke. No mame 50 percentnu rozvodovost, takze asi to nebude ani nic nemozne.

Skor som to myslela tak, ze kazdy sa obcas potrebuje postazovat, nalozit "na chvilu niekomu na pecia svoju tarchu", poradit sa, odpocinut si, alebo ked mam nejaky napad, tak komu sa zdoverit, kto ma v nom podpori, a nesprdne, a tak. To nefungujuce partnerstvo som myslela tak, ze ak nefunguje ako ma, tak jednoducho tam nie je opora v partnerovi, co predpokladam by mala byt ta hlavna opora, kedze zdielaju spolu zivot, deti, domacnost. Takze ked nie je opora v partnerovi, tak na koho sa da spolahnut, mate kazda z vas niekoho? Ako tu bolo spomenute, sestra, mama, otec, kamoska?
Ste tu aj take, kto nemate viac menej nikoho? Ze mate kopec vztahov, blizkych aj vzdialenych, ale vlastne v nikom oporu?

@lenadka Som rada ze si to dala z druhej strany, pretoze som si iba viac uvedomila, ze mame aj bratovi som bola velkou oporou, a ze z dietata si rodic nema robit oporu. Bohuzial, ked som bola uz vycerpana a chcela si zit svoj zivot, a teda "nemali sa o koho opriet" a museli sa postavit na vlastne nohy, boli nespokojoni a stale su a davaju mi to pocitit. Naopak, v tazkych chvilach som si uvedomila, ze ja nemam oporu, pretoze som zila vlastne iba v tomto kruhu. Dve kamosky co som mala, jedna sa odstahovala do zahranicia, druha sa mi neozyva, ma evidentne svoj zivot a nove hlboke priatelstva sa mi proste nepodarilo vytvorit, lebo som bola pohltena tymi problemami okolo mna.

lilitela keď som otehotnela a začali sa mi kopiť naozaj vážne problémy, tiež som zistila, že nemám vlastne nikoho... Nikto ma nechápal, nepodporil. Áno, manžel sa mi snažil pomôcť, ale tak, že chcel zmeniť mňa... Rovnako aj mama. Nenašla som nikoho, kto by videl problémy z mojej strany a pomáhal mi riešiť ich z mojej strany. Iba ma podporovali v tom, že sa musím zmeniť, aj keď nechcem...
Akú-takú podporu som mala v pani psychologičke. Ona ma aspoň nezvozila, že čo to trepem.

@hisinfernalmajesty si si ista, ze sa nic neda?
a co by si urobila, keby si prisla o byvanie teraz? ostala len tak na ulici? lebo vsak nic ine sa neda?

@lilitela neviem čo konkrétne ťa trápi, ale ja to vidím takto, že je zbytočné robiť si starosti. Lebo ak si ich robíš zmení to situáciu??? Nie. Skús sa pozrieť na to čo máš, za čo môžeš byť vďačná, je toho tak veľa. Stále v globále celého sveta patríš medzi najbohatších a najšťastnejších ľudí na svete.

Presne @lenadka. Treba sa skúsiť na to pozrieť z iného uhla pohľadu. Lebo často nám uniká to, čo máme. Z čoho môžeme mať radosť. A skôr sa zameriavame na to čo nám chýba. Je to chybou.

@lienka21211 A ako si to riesila? Ako si na tom v sucasnosti? Zmenilo sa nieco?

@lenadka baby, ide trosku o nieco ine, ja som tento stav brala som ako je. Je tu osoba "zvonka", ktora sa v tom vrta, a riesi to, ake mam mat vztahy s rodinou, co mam robit, hoci ta osoba vie, ze vztahy s rodinou su ake su. Nemyslim si, ze by sme sa niekedy mohli dopracovat do toho stadia, ze by mohol byt niekto z nich oporou mne.

Potrebovala som len zistit, ako velmi je to bezne, taka opora. Vzdy som to brala skor tak, ze dospely clovek sa ma spoliehat hlavne na seba (asi prave kvoli podmienkam ako som vyrastala), a ak opora, tak v partnerovi. je fajn mat tu oporu niekde, zivot je lahsi.

Ja poviem narovinu, nechcem sa na niekoho spoliehat, verit niekomu a sklamat sa. Ako sa vyrovnavate s tymto druhom sklamani?

lilitela tak ja som musela svoje problémy potlačiť, neriešiť ich, lebo dcérka bola maličká a nemala som možnosť riešiť to... Ale je to o držku, ak je malá šanca riešiť to, tak to netreba odsúvať, ťažko sa mi s tým žije.
Veľmi pekná kniha je Najděte svého marťana, ktorá sa o.i. venuje sebarozvoju a sebapoznaniu. Odporúčam si prečítať.

@lilitela presne toto pociťujem aj ja. A stále dúfam, že "objavím" raz človeka, čo mi tou oporou bude. Môže to byť hocikto.....Cítim sa, akoby som bola sama na svete niekedy.

@janinah manžel nieje oporou?ako si ho potom môžeš vážiť?pochybujem,ze si mu to niekedy povedala,asi by si už nebola vydatou😏.