Nemilujem svojho manžela

Presne viem ocom hovoris tiez mam taky problem ale nastastie este bez zavazkov bez svadby ci deti. Sme spolu tiez piaty rok ale ziadna zmena. Uz aj ta laska vyprchala posledny rok. Tiez si myslim ze to nema zmysel silit za kazdu cenu.

Ja zasnem... ked sa ta tvoje deti z nekompletnej rodiny raz spytaju, preco s nimi ocko nebyva, ty im povies len... ocko sa neumyval 5x za den a po case sa mi zunoval... tak som ho proste zrusila... gratulujem. Uzasne dospele a inteligentne riesenie.

Mam taky problem,nemilujem svojho manzela mame spolu tri deti ,starsi chlapcek a dvojcata dievcatka,vsetko mi na nom vadi a strasne tuzim po tom aby som sa oslobodila z toho vazenia,zijem bez lasky,ktora mi strasne chyba vsetku energiu davam detom ,deti zboznujem,ale keby som mala len toho starsieho uteciem hned z toho vztahu,sprava sa ku mne chladno som doma len ako sluska a pani pre domacnost,neviem dokedy to vydrzim.

Každa rada tažka...poskytla si nam svoj akutálny pohlad na terajsiu situáciu, urcite by to stalo za hlbkovú analýzu prečo ste sa dostali tam kde momentálne ste...mate 3 deti, rodinu, lahke je ujst pred problémami a vsetko zahodit a znicit. ja by som to riešila cez partnersku poradnu a hlavne sa treba zacat rozpravat... komunikacia je zaklad

Ako hovotis komunikacia je zaklad,ale my sa uz nevieme rozpravat,len zvysovat na seba hlas,ja to uz viem ze s nim nechcem ostat do konca zivota,je to ine spolu zit a bolo to inr ked sme spolu len chodili,viem ze ho nechcem a neutekam z problemov,je to realita a tazka zivotna skusenost,mam velku rodinu,ale citim sa sama,lebo zijem bez lasky..

rovno vsetko stavias do pozicie že nechcem, nebudem, odmietam...tam sa vela poradit neda...myslim že dennodenný kolotoč, rutina, stereotyp,problemy vas dvoch dohnalo to terajsieho stavu a tým že ste si to nevedeli a stale neviete spolu vykomunikovať sa ten problem a vasa situácia stava stale tažšou a neunosnejšou. avšak niečo vas dvoch spolu spojilo, mate 3 deti, kvôli niečomu ste sa lubili, tešili na seba, smiali sa, boli blázniví...toto sa neda hodit za hlavu, stale to tam niekde vo vas musi byt a nemali by ste sa vzdavat...samozrejme do vztahu dvoch ludi sa tažko radi, lebo do neho nikto iný nevidi, a ak to nebolo dobre už zo zaciatku ale napriek tomu sa jeden "obetoval" kvôli peniazom/krase/pohodlnemu životu alebo kvôli comukolvek to je neudržatelné a speje to do zaniku. ak tam ale bola laska, stale tam niekde urcite je, je potlačena dennodenými problémami ktore sa na vas valia a pri neriešení nabaluju a ty už zrejme nemas chut čokolvek riešiť, ale skusila by som to (ja sama som s mužom už 14 rokov a tiež to nebola obcas prechadzka ružovou záhradou, ale stale nas vidim ako na zaciatku a to mi pomaha)...mate 3 deti a ste rodina, nemala by si to zahodit kvôli tomu že sa neviete už ani porozpravat, na vzťahu treba pracovat. dajte si poradit u odbornika

este pises že citis sa sama lebo žiješ bez lasky, to je ten problem vsetkeho toho čo sa deje, citis sa nemilovana, nechcena, podcenovana, využívana...vyustilo to do jednej katastrofy...treba patrat po tom prečo sa to stalo

To pochopi len ten kto zije v takom vztahu ako ja,na vsetko musia byt dvaja aj vo vztahu,vo vsetkom,ja sa nebudem radid s odbornikmi,on mi tam ani nesiel,ukaze cas co bude dalej,len ci este budem mat silu cakat na to co bude a ci bude.

@konstanze19 ahoj, vidim ze prispevok je z roku 2011, tak ako to dopadlo??? Ste spolu? Alebo si odisla? Zamilovala si sa znova do neho?ALebo do ineho? Zaujima ma to, ako to dopadlo, co je s vami teraz. papa

@kasaki ok, nerad sa, nic nerob, vsetko nechaj ako to je a o rok-dva mas vredy, budes znicena a unavena zivotom, zatrpknuta. Takto si predstavujes svoj zivot? A co tie deti, co budu vidiet, aky model rodiny??? tak si sa aspon vyrozpravala, ano mas pravdu ze na vsetko maju byt dvaja, ale niekto musi zacat... mala by si to zacat nejak riesit

Neviem preco mi tu pises o nejakych vredoch,ja som sa nevyrozpravala,chcela som si vymenit skusenost s niekym kto je mozno na tom ako ja a nie s tebou co mas zivot v pohode nemozes ani len tusit co je zit takto ak mas vsetko doma o.k.neposudzuj ma ak ma nepoznas,ja som skusala uz vsetko ale ked sa neda tak sa neda,mozno sa to u nas zmeni k lepsiemu a sama budem prekvapena deti su pre nas vsetko a tie nas aj vo vsetkom spajaju,niekedy treba mozno aj cas a trpezlivost,ale u mna je to zatial tak ze manzela som prestala lubit,nikdy som nechcela,aby sme dospeli k niecomu takemu a nezelam to nikomu..........

Ahojte, našla som príspevky... Tiež mám problémy s manželom. Sme zobratí 19.rokov. 8 rokov sme bývali u jeho rodičov. Čistá psychiatria. Manžel s nimi a so svojimi sestrami raňajkovali, obedovali, chodili spolu na návštevy. Celá ich 5 členná rodinka. Ja nie, pretože ja sa nezmestím za stôl. boli by sme vraj natlačení. na návštevu ja nie, lebo je plné auto. Na Vianoce darčeky pre moje deti vybaľoval on so svojimi sestričkami a mamičkou... No príšerné. Môj manžel do dnešného dňa nepochopil, že sa oženil, že má ženu a 2 deti. Bývame 11 rokov sami a každý deň z roboty beží ku maminke a ku sestričkám. je to celé choré. už neviem ako mu to vysvetliť. Ďalší príklad, mala som dovolenku a zrovna vtedy, keď ja si ju ledva,ledva vybavím, tak sestrička a maminka chcú moje deti zobrať do wellnes. a môj manžel.??? Prečo by nemohli?? To, že mám dovolenku a mali sme naplánované, že pôjdeme s našimi deťmi my ako rodina, to zase nepochopil. Ja som s ním ostala doma a oni mi vzali deti. Čo je vraj normálne a ja preháňam... Lebo oni doma nezamestnané inokedy nemohli, iba vtedy, keď ja mám dovolenku. Do konca prázdnin ich už nevzali nikde ani raz... A to je tu stále. Čo chcem ja, nikdy nie...!!! Lebo no nie. Ale čo povie maminka a sestrička to áno... Rokmi som sa dostala do stavu, že sa naňho nemôžem už ani pozrieť. Doslova ho nenávidím, nikdy som nevedela, čo je to za pocit. Už viem a pekne ma to rozožiera zaživa... A je to čím ďalej tým horšie. Psychický teror už prešiel do fyzického.Keď niekto povie, že je s manželom kôli deťom, tak až teraz som pochopila, ako to je. Manžel dobre zarobí a deťom nič nechýba.Mne síce peniaze nedáva, lebo však načo sú mi. No nie???( je to myslené ironicky.) Ja pochádzam z rozvedenej rodiny, a nechcem dopadnúť ako moja mama, že chodila z roboty do roboty, aby nás uživila... a takto si tu žijeme....

@marsek mozem sa spytat jednu vec?

tvrdis, ze prve roky manzelstva ste fungoali u svokry... a uz si nieco zazila, preco si sa s tym clovekom rozhodla mat dve deti?

@marsek Tak to je iná pecka. Dúfam, že si žiješ aspoň aktívny svoj život tak ako aj on.

@mima4 Ja si dovolím Ti odpovedať: Lebo si zamilovaná a slepá a nevidíš dobre. Lebo stále veríš toto sa zmení. Lebo keď si na začiatku sa Ti zdá strašne zlatý keď spí, ale po 20 tich rokoch neznesieš, že furt drichme.

@marsek ako to vnimaju tvoje deti ? lebo to ze si sa rozhodla trapit cely zivot ty je tvoja volba...ale ver, ze aj tvoje deti to vnimaju...moji svokrovci su rovnako cely zivot spolu "kvoli detom" aj ked moj manzel stale hovori ze sa mali radsej rozviest ako takto spolu zit v nenavisti...

@marsek uz pri takomto chovani by som sa zbalila a odišla a nie to trpela toľké roky ved tá za celú dobu mali za nic ja tiez žijem so svokrou ale vždy jeme za stolom spoločne a to máme 3 deti a 3 dospelý s tym autom sa muz mal otočiť este raz a nenechať sa takto odbit.uz by som bola dávno rozvedens a nie takýto teror zszivst ved aj deti ťa musís mať za nic ked to vidia.tak sa schop a začni si vážit samu seba a daj mu na javo takto toto nie.a nie sklopit hlavu do piesku.

@natalym
dik za odpoved.
ale idem teda dalej - ved vidis, aky ma vztah s rodinou, a s prepacenim ak si nesadas s nou za jeden stol, ci do auta kvôli miestam... ako toto je podla mna velmi ponizujuce a trapne a dehonestujuce.... OK berem, ze este clvoek "dufa", ze sa to zmeni....vsak nikto normalny nechce sa rozvadzat kvôli koninam...ale aspon s detmi pockat..... a ak sa to po dajme tomu 4 rokoch nemeni...tak asi to nema zmysel...

@mima4 Ženy prehliadajú toho strašne veľa............... Ako ktoré samozrejme. 🙂

Ahoj, ja mam podobny problem. S priatelom sme splu styri roky. Zo zaciatku to bolo pekne, lubila som ho. Teaz som na materskej, mame rocneho synceka. Mam pocit, ze mu je dolezitejsia praca, lebp treba dobre zarobit. Nezaujima ho ako sa mame, ako vsetko zvladam /mam este dve deti s prveho manzelstva/.A to nema problem ma nechat aj dva dni samu, ked jeden den je do vecera v robote a druhy den ide zas rodicom pomahat okolo domu. A ked pride, ani sa len neopyta, ako sme sa mali. Ak nahodou nieco poviem, hned sa vadime. Mna to uz nebavi, mam pocit, ze sa laska vytratila.Keby som mala kde, odidem od neho....mozno by si to ani nevsimol.