So dedkovej smrti je to s babkou strašné

Normalne psycholog, nech poriesi depresie, uzkosti, da jej iny pohlad na zivot. Nasa babka ku koncu tiez lieky a bolo to potom podstatne lepsie. Utrpela velku stratu, ma pravo sa takto citit. Ona potrebuje vidiet, ze ma este perspektivu do zivota. Aj keby si ma kupit zahradu a psa a sliepky ale proste rezim a o "niekoho" sa starat.

Ono to chce cas .. neviem koľko ma babka rokov, aka je vitalna, ale nasmu dedkovi velmi pomohol klub dochodcov, kam začal chodiť.. a teda u neho este konkrétne kostol.. je to normálne ze sa lutuje, je smutna, boli spolu (predpokladam) desaťročia.. moji starí rodicia boli spolu 70 rokov, a zrazu bum, dedko ostal sám.. no hotový bol, a stále je, ale teda na druhej strane nemu ako tak pomaha viera.. ale uz sa za nou tiez chysta, stale hovori ze sa modli aby sa rano uz nezobudil 🤷 preziva, berie den za dnom ako pride, ale uz tu nechce bez nej byť..

Možno sa potrebuje len vyrozprávať, žiadnu inú pomoc nepotrebuje... Ideálne by bola tá psychologička, atď., tá vie dobre nasmerovať človeka, že sa trochu zbadá... ak to nejde, tak skús sa od toho odosobniť, proste si vnútri povedz, že jej robíš len bútľavú vŕbu, ale to je všetko. Je to JEJ život, JEJ myslenie, JEJ nastavenie, nie tvoje... Berte ju von, vymyslite jej nenáročnú fyzickú aktivitu. Neviem, kedy dedko zomrel a ako bola na neho naviazaná. Ak je to krátko, tak dovoľte jej mať čierne myšlienky a vyrozprávať sa. Ak je to dlho, tak potom sa v tom babka s radosťou čvácha, každopádne, ani v jednom ani v druhom prípade to neznamená, že jej musíš nejak pomôcť tie myšlienky zvládnuť. Navrhnite jej odborníka (pokojne aj opakovane) a ak nechce, je to len a len jej rozhodnutie.

Treba sa s nou porozpravat, dovolit jej nech svoj smutok prezije, nech sa vyplace, postazuje, polutuje... A potom jej treba najst "zabavu". Vnucata nech opatruje, upratat s nou dom, dat jej moznost rozlucit sa s dedkovimi vecami, to tiez pomaha. Ak boli spolu desatrocia, tak je jasne, ze je to pre nu zmena, s ktorou sa tazko vyrovnava.

Koľko má rokov?

Moja babka a dedko boli spolu 60 rokov..ked babka zomrela.. dedko sa straašne spustil.. mali sme teror každý deň... stále sa ľutoval..hovoril že by chcel odísť za nou..a že to mal byť on a tak dalej a tak dalej... spustil sa až tak.. že sa mu spustili všemožné zdravotné problémy..a bolo to len a len horšie... avšak..musíte to nejak vydržať.. smútok je veľmi silná vec a hlavne po dlhých rokoch... vyjadrite empatiu..askúste ju nejako zamestnať.. podstatné je..aby bola zamestnaná niečím... aby mala nejaké aktivity.. pri ktorých nebude božekovať a veľmi rozmýšlať nad vecami.. časom to prejde

Vsetky co radite psychologa-tiez som riesila pre mamu a rovno mi bolo povedane,ze starsim ludom uz terapie nerobia,lebo s nimi sa uz velmi tazko pracuje a vacsinou da nechcu ani rozpravat,nie to este otvorit.Ale drzim palce,nech najdete,inu radu zial nemam

@danculka25 nie je to pravda, ja som platila kvazi 80 rocnej mame par terapii cez koronu,doteraz mi dakuje!

je to strašne klišé ale treba čas, ak má naozaj až takéto myšlienky treba jej skúsiť ponúknuť psychológa, vysvetlite jej že sa tam bude s ním “iba” rozprávať. Aj keď nebude chcieť určite sa jej uľaví. Držím palce, moja babka tiež po smrti dedka veľa smútila, ľúbili sa, boli to parťáci a boli spolu cely život. Dôležité je s nou dennodenne komunikovat aby vedela že vás má a nebude sama. Byť jej oporou. Toto robím ja stále aby sa necítila že zostala sama aby vedela že aj keď nemá jeho má nás.

@teleskop co konkretne nie je pravda? Napisala som svoju skusenost