Som na druhej koľaji

23. aug 2020

Ahojte, nemam tušenia, čo robiť, a uz asi z toho zošaliem...ani žiť ma nebaví. Som vydatá, spolu sme od roku 2012. Šialene som sa zamilovala, no pocas vzťahu mi narobil všelijaké bolesti. Som hodne citlivá a vo vzťahu potrebujem jeho blízkosť, co zjavne jemu netreba...napr bola som chora, musela som ležať a on vpohode bol stale preč... ked som sa s nim chcela porozprávať, nepočúval ma, ignoroval, lebo sa mu nechcelo počúvať. Vkuse som sa citila na druhej kolaji, ze niesom prenho ziadnou prioritou, a uz ked som to cele vzdala, asi zistil, že môže o mňa prísť a teraz je uplne super, ale ja ho uz neviem ľúbiť.... Čo mam robiť?

zuzubb007
23. aug 2020

Odísť?

deti95060810
23. aug 2020

máte deti? ak áno tak sa pokúsiť o citový návrat k manž.
ak deti nemáte tak ja by som sa vykašľala na neho.... svoje šance si už premrhal...😉

autor
23. aug 2020

@zuzubb007 Máme aj 3r dcérku. Co ak sa to da zmenit... zabíja ma to. Na oko vyzerame ako vpohode rodinka. Neviem, či je šanca, ze sa moj vzťah k nemu vie zmeniť. Tie bolesti sa vymazať nedajú. Ale bojim sa...neviem...zo všetkého mam obavy...cítim sa ako blázon. Uz ani myslieť neviem. A ak mam niečo povedať, ani popísať to neviem.

zuzpap
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
majah212
23. aug 2020

skus psychologa - mozno ti pomoze porozumiet tomu, ako sa citis, co potrebujes a pod. skus si medzitym precitat napr. 5 jazykov lasky - mozno ti pomoze nazerat na lasku aj z ineho pohladu ako ju dokaze vnimat, prejavovat iny clovek a preco vznikaju taketo trenice..samozrejme zakladom vztahu je rozpravat sa (konstruktivne, bez vycitiek)

0silvia0
23. aug 2020

nevedel sa k tebe priblizit a ked sa to naucil, uz to/ho nechces... je to cudne, ale zamysli sa aj nad sebou. Chlap dozrel a ty ho uz dozreteho a ustaleneho nechces, potrebujes vo vztahu turbulencie?

gabesz1
23. aug 2020

Ak ho už nedokážeš ľúbiť a nie je to len chvíľkový ošiaľ a nemáte deti, tak buď ho necháš alebo sa pokúsiš o ,, nápravu" a keď to pôjde, tak zostať!

mondolina
23. aug 2020

A čo také zlé urobil? Nechcel možno počúvať fňukanie, chlapov z toho bolí hlava.

autor
23. aug 2020

@deti95060810 mame 3rocnu dcérku. Myslíš, ze je možný "citový návrat"

makova333
23. aug 2020

@0silvia0 to je genialna rada...este ona je zla, ze sa choval ako debil a teraz cela stastna, ze sa zmenil ma zabudnut na to, ze jej ublizoval. Ja sa ani necudujem, ze je tu tolko tyranych zien, ked by mi toto napriklad matka, sestra, kamaratka povedala.

autor
23. aug 2020

@zuzpap myslím, ze nevera by mi menej ublížila. Toto mi dlhodobo trhalo srdce na márne kúsky. Veľa som sa preňho naplakala, co som zúfalo potrebovala sa s ním o nás porozprávať, no my sa porozprávať nevieme.

autor
23. aug 2020

@0silvia0 len kym sa to tych 7 rokov učil, zničil moje city k nemu.

zuzpap
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
mondolina
23. aug 2020

Manželská poradňa, keď chcete rodinu udržať pri sebe.

autor
23. aug 2020

@mondolina napr. popíšem jedno obdobie: mala som rizikové tehotenstvo, musela som zozaciTku ležať s vylozenymi nohami. Robil vo firme kamaráta, zostaval v praci vzdy do "záverečnej", mna išlo samu doma poraziť, Došiel domov, urobil mi rýchlu kremovu polievku, podal tanier do postele a odišiel do "krcmy", ze si potrebuje oddýchnuť. Nijak sa nesnazil spríjemniť mi moju psychickú pohodu....

mondolina
23. aug 2020

Každý deň to robil?

autor
23. aug 2020

@makova333 som rada, ze nie som v tom sama. Si prídem ako riadny blazon z toho, co tu čítam. Neviem, ci dokážem normálne s nim žiť. Ci je to možné z mojej strany. A to moje zufalstvo cíti aj malá...je taká, ze vkuse by bola u iných, domov nechce chodievať...mozno je to obdobie, ale ja sa skôr obávam, že doma necíti pohodu...

mondolina
23. aug 2020

Pohoda je stav mysle, a nie prostredia. Daj sa do kľudu, a napísať že sa ti nechce žiť je podľa mňa cez čiaru.

anita6666
23. aug 2020

Nemusíš ho ľúbiť,no ešte stále ste rodičia vášho dieťaťa a môžte byť ďalej kamaráti. Keď ho neľúbiš,tam nie je čo riešiť,si dohodnite rodicovsko-kamaratske spolužitie a hotovo. Rešpektujte sa ako spolubyvajuci a žite si kazdy svoje. Určite lepšie,ako sa hrať a pretvarovat.

makova333
23. aug 2020

Smer dobry psycholog/psychoterapeut. Teraz sa nerozhoduj, nie si na to psychicky najlepsie, najskor treba dat do poriadku psychiku a potom sa budes na vsetko okolo vztahu pozerat realnejsie. Ak zistis, ze neostali ani zbytky citu, odid, ak sa na tom da pracovat a ty budes chciet, zapracuj. Kazdopadne, co najskor vyhladaj pomoc a uvidis, ze sa potom spravne rozhodnes 🙂 Drzim palce.

zuzpap
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
makova333
23. aug 2020

@anita6666 jasne a dieta je uplne sproste a nevidi, ze otec s mamou sa nemaju radi, nikdy si nedaju pusu atd.

anita6666
23. aug 2020

@makova333 nie,dieťa nie je sprosté a vo vhodnom veku sa mu situácia vysvetli a niečo pochopí aj samo. Ani deti nie sú voly,aby vyrastali v ružovej bubline,ktorá aj tak raz praskne lebo väčší blud ako manželstvo ja ozaj nepoznám a preto nebudem dieťaťu rozprávať a ukazovať,ako to super je a vedome z neho robiť vola. Wtf? A nech sa dieťa samo rozhodne,ako so sebou naloží v dospelosti.

sonnenshein
23. aug 2020

Odporucam knihu od Brandon Bays: Cesta. Je velka sanca, ze Ti pomoze porozumiet svojim vlastnym emociam, popisat co Ta trapi a mozno aj to preco Ta to trapi.

asia83
23. aug 2020

Vymýšľate, zunovali ste ho. Prepáčte, ale správate sa ako rozmaznané decko. Žiadny vzťah nebude časom ako na začiatku. Treba robiť kompromisy a myslieť na to, prečo ste spolu tak dlho, prečo ste sa do neho zamilovali.

mimka11111
23. aug 2020

Prepáč,ale tiež som bola na rizikovom a musela
som ležať s vyloženými nohami. No aj napriek tomu by som od chlapa nežiadala,aby mi navaril. Lekár mi vyslovene povedal,že môžem ísť na wc a uvariť si "na týždeň". Ináč len ležať. Keby ma mal chlap v kuse obskakovať,nevyzili by sme. A to som ešte pracovala aj ja. Pc na "bruchu" a robila som. Do pôrodu. Akonáhle som prišla z pôrodnice, pracovala som už na ďalší deň. Niektoré baby mi tu naozaj pripadajú,akoby boli z cukru.

moonlight1210
23. aug 2020

Najprv sa sialene zamilujes, potom sialene trpis, srdce mas roztrhane na miliony kuskov, nevies ci odpustis, zabudnes take utrpenie...

Vyzera to, ze si privelmi citlivo zamerana na seba. Vsetko okolo seba velmi riesis, pripustas, pitves.

Zo sklamania robis nezboritelnu prekazku. Ukladas do pamati len to zle.

Privela si slubujes a ocakavas od emocii.

Myslim, zeby ti pomohlo byt viac realistka. Menej ocakavani, viac samostatnosti. Viac sa naucit zit sama so sebou.
Predstav si pusty ostrov - vydrzala by si sama so sebou rok? Alebo sa po mesiaci v zufalstve zo samoty zavesila na prvu palmu?

Ak uz aj tvoje vlastne dieta je radsej inde, ako doma, uz si to svoje zufanie potiahla do sebestrednosti.
Nech sa ti uz stalo cokolvek, uz to prehanas.
Brzdi. Inak ti zivot da par faciek, pri ktorych tieto sklamania budu vyzerat ako trapenie s “nevernymi” kamoskami na ZS.

Nas muza, co o teba stoji.
Zamysli sa, ci naozaj tie minule sklamania maju taku velku hodnotu, aby si ich nevedela nechat v minulosti. A prestala ich stale so sebou vlacit ako batoh povinnej vybavy.

Nebud ako ema bovaryova.

0silvia0
23. aug 2020

@makova333 niekde pisala, ze ju tyral? Obaja mali ine ocakavania, ktore si navzajom neplnili. Teraz sa spamatal a ona ho uz nelubi... takze dame klasicku radu manzelska poradna alebo klasicku radu vykasli sa na neho?
Pozri, ci sa ti to paci alebo nie, na vztah su vzdy dvaja a vacsinou obaja maju svoj podiel na nezhodach...
Mam vo svojom okoli kopu parov, ktore mali rozne problemy a rozne fazy a niekedy dost brutalne nepekne. Ale poviem ti jedno, vztahom dozrievali, aj ked to idealne nebolo, a zostali spolu, vela sa za ten cas navzajom naucili a ludsky dozreli. Ak su deti v rodine, je skoda zahodit vztah len preto, ze ho uz nelubim....

mondolina
23. aug 2020

@moonlight1210
Ako vždy napísané top👍

0silvia0
23. aug 2020

vies co, autorka, moja mama toto vycitala mojmu otcovi cely zivot, ze nevnimal jej potreby, ze sa nevedel porozpravat ako ona chcela, ze nebol ochotny zdielat jej citove vylevy a poryvy. Takze ja tieto zalezitosti beriem s rezervou. Je to jednoducho len vzajomne nepochopenie a nesulad dusi. Pritom ja mojho otca vnimam ako najlepsieho cloveka na svete a poviem ti, ze po desiatkach rokov sa akosi spolu naucili zit vo vzajomnej symbioze a pohode...
Cize na vztahu treba pracovat. Obaja musia pracovat a nielen ocakavat nieco...