Som zlá dcéra?
Baby, nemenim si nick, uz som tu dlhsie a vlastne som uz v inej teme spomenula, ze nemam s mamou dobry vztah..ak ste tu uz starsie, tiez maminy dospelých dcer, tak mi povedzte, co je toto..
Co mi pamat siaha, ja si nepamatm, ze by ma mama pochvalila,alebo mi povedala nieco pekne..vzdy boli surodenci prednejsi,ja som najstarsia...vzdy som dostala za nich, nazyvala ma k...vou, nikdy nemala cas," lebo pracovala, aby sme mali co jest"..nikdy sa so mnou nehrala, vlastne ani so surodencami....nasi sa rozviedli,ked som mala 10..odvtedy samozrejme mala znamosti, ved to je normalne, bola este mlada...ked som mala 16, tak ma jej frajer isiel odprevadit na vlak do skoly..ju skoro jeblo, ze som ho vzala pod pazuchu... stale mi ako najstarsej hovorila, ze nebyt jej, sme v domove(som tiez matka a toto by som z ust nevypustila)...aby som sa jej zapacila a zasluzila si jej lasku, tak som isla na najlepsiu strednu, aka v kraji bola, ked som potrebovala na nieco v skole, ukratila som si z vreckového, nikdy som od nej nepytala, lutovala som ju...v dospelosti mi povedala, ze ked som sa narodila, otec sa otocil pod oknom pôrodnice, lebo sa narodila dcera a bla bla, chuderka...teraz otec uz nezije, nemozem povedat, ze bol idealny otec, ale teraz, v dospelosti mi nenormalne chyba...roky isli a ja s nou vôbec nie som v kontakte...velakrat ma zhodila, zranila...ked urobi chybu, tak povie, ze ona sa ale svojmu hovnu ospravedlnovat nebude...je cela divna...naposledy som s nou bola pred polrokom, podala mi ruku "mrtva ryba"., pouziva moje výroky, doslova, ktore som kedy pouzila, kupila si najnovsie auto uplne podobne môjmu, nastupila som do skoly a ona vraj hovori, ze naco komu je vyska...pritom ked tu naposledy bola, pozerala na hrbu knih a hovori, ze "mat tak ten rozum".....ja ju nechapem...ked mi je lepsie ako jej(ale to je len jej pohlad), tak sa snazi poukazat na to, co je na mne zle..co s nou?..ja ju uz ani neriesim tak za seba, ibaze mam syna, ktory takto nevie, co je to babka, lebo ona je cely jej svet a vsetci su suvix..mama vykopla posledného frajera, zije sama, nudi sa, klebeti, ale nezavola mi, ze dievca moje, ako sa mas, neprides?.kamos mi povedal, ze on by jej vnuka prosto nasackoval, ked si ide na svoje wellness a hotovo...ja jej nedokazem ani zavolat...
@andreasko vies, ty mas aspon toho ocina..strasne si ho vaz a uzi si kazdy den s nim...pozdravujem..
@ivivaiveta no veru som stastna ...ake nie vzdy to tak bolo...ale konecne prisiel ten cas pivedali sme si a teraz som velmi stastna ze je to ok ...lubim ho velmi aj mamu je to raz mama ale nikdy ku nepichopim luto mi to je poplacem si ale tak mi naublizovala az az...
@ivivaiveta dakujem aj tebe prajem vsetko dobre
Na základe tvojho nesúvislého a rozháraného príspevku s vulgarizmami väčšina zatracuje tvoju matku. Neviem, či poznajú názor na vec aj tvojej matky, že ti tak radia. Bolo by zaujímavé poznať aj jej vyjadrenie. Nič si nenapísala o tom, aká si bola. Matka po rozvode ostala na vašu výchovu sama, iste to nemala ľahké. A ty si jej to asi ešte viac sťažovala. Si sama matkou, tak vieš, že žiadna matka nechce svojmu decku zle. To, myslím, nechcela ani tvoja matka tebe /myslím v detstve/. A deti sú rôzne. Pri dvoch a viacerých to pochopíš, aké je každé iné, aj keď ich vychovávaš rovnako. Možno z jej pohľadu si bola v niečom horšia, ako tvoji súrodenci a ona ti to dala pocítiť . Dedukujem, že si nebola anjel a ona bola na teba krátka. Keď si dospela, mali ste si veci z minulosti vydiskutovať. Ale všetko sa to s vami ťahá a dokonca sa nabaľuje. Kým si to nevyjasníte, nepriznáte obe chyby a neurobíte za minulosťou hrubú čiaru, nikdy sa váš vsťah nezlepší. Ja by som očakávala, že dcéra bude inciatorkou takejto debaty. Mama je len jedná a tvoj syn tiež prichádza o veľa, ak nepozná lásku babky.
@oli18 zijes vo velkom omyle, ze kazda matka chce pre svoje dieta len to najlepsie! Ako si dovolujes sudit autorku, ako keby si ju poznala osobne -- a vymenovavas iba jej akoze negativne vlastnosti?
@sonakrivosudska Pýtaj sa ostatných, ktorí súdia jej matku, či ju poznajú osobne. Normálni, slušní, aspoň priemerne inteligentní rodičia chcú svojmu dieťaťu to najlepšie. Pripúšťam, že v niektorých rodinách asociálov, alkoholikov, narkomanov a podobných to môže byť inak.
@ivivaiveta neviem co na to povedat, osobne by som sa svoje dieta bala dat takej mame, ktora sa cely zivot lutuje a svoje nedostatky schovava za svoje deti. Kazdopadne prajem Ti krasny zivot so svojou rodinkou a vela vela lasky 🙂 .
Nuz tazko povedat ako na taku matku reagovat.Ja mam uz tri dosprle deti.ale nimdy som im nedadavala.alebo vinila z toho.ze sme mali my nezhody s manzrlom.Mama na vas kstala sama.ale toju neopravnovalo.vinit vas z toho.Jednoducho je typ ueny.kde asi prevlada tuzba po laske muza nad tuzbou pi laske svojich deti.Su tske matky.Jednu momentalne pkznam.je moja vzdialena pribuzna a hoci by mala byt rada .ze ma tri krasne deti.pracoviteho manzrl namuesto toho na deti kasle a ma frajerov.Manzrl precuje na turnusy a deti su do vecera same doma a to najmrnsie ma len tri.Nabstarsia ma 12 a musi sa o nich crle poobedie starat.Vobec sa nebudrm cudovat.ze ked bude mat 18 pojde co najdkor z domu prec a na mamu bude zvysoka kaslat tak oko ona zeraz kadle na svoju choru mamu a svojevlastnedeti.Myslim.ze myslenie tycho zien sa nimdy nezmrni a moj nazor je.ze take zeny by ani matkami nrmali byt.Tebe lrajem conajviac sil.aby si dokazala mame kdlustit a aj nalriek jej zlemu vztahu k tebe adpin sa pokusit ju naviest na tu spravnu cestu.hoci si mysilm.ze to bude asi tazko.
@oli18 Nemusí byť človek vôbec asociál, narkoman alebo inak chorý závislšťou, aby sa niečo také nemohlo stávať......máš málo ešte načítené a asi aj zažíté, a pritom sa tu robíš múdrou.....psychologovia majú iný názor, ja nie som psychologička, no s takým problémom som sa s ňou bavila, aj moja mama ma odvrhla....je to tým, aké ona sama mala detstvo, čím si sama prešla a ovplyvňuje nás nielen rodinné prostredie, okolie, škola, učitelia aj doba, v ktorej oni žili, no človek nemusí byť nejaký psychopat aby robil medzi deťmi obrovské rozdiely, aby vlastným deťom závidel a neprial im, o tom sú celé knihy popísané....je to aj vlastná nespokojnosť so svojim životom, niekto tú matku možno tiež nejakým spôsobom ponižoval a poznačil ju, a nemusí to byť len rodina........moja mama je učiteľka, a je predsa na nás nežičlivá, chce mať všetko pod kontrolou, každý sa jej vyhýba a aj bojí, pretože ona má vždy na všetko negatívny názor, podcení a odradí človeka a aj poníži a urazí...toto som mala ja celé detstvo a teraz som tiež tak trochu taká....ale práve že to vôbec nechcem a snažím sa, ako môžem...ale je to tak, opakujeme chyby svojich rodičov....
@borievka111 Hodnotíš môj príspevok, ale kde je tvoja rada pre ňu, ako von z jej situácie? Na rozdiel od teba som jej poradila z pohľadu matky, o čo žiadala. Je len na nej, či si nechá od niekoho poradiť. Ale čítaj pozornejšie, ja nezovšeobecňujem. A odžité mám, chválabohu, dosť na môj názor. Ak ty budeš mať toľko, možno budeš mať na vec iný názor, práve na základe odžitého, nie prečítaného z kníh. Lebo zo života poznám príbehy na niekoľko takých kníh.
ahojky som maminou 2 deti..neviem si predstavit ani v najhorsom sne sa takto spravat k detom ako tvaoja mama k tebe..je mi velmi luto, ked si niektorí neuvedomuju ake nadherne poklady maju doma.. pravdepodobne tvoja mama nemala ziadny priklad od svojej mamy..nevie to inac, zije prazdny zivot, sama v sebe neni stastna..., ale nikto jej neukazal ako spravne zit... a tebe dava pocit zlyhania pritom ona zlyhala sama, si urcite skvele dievca, ktore si uvedomuje ze nieco nieje v poriadku....., NIE si ZLA..tomu nikdy never, len ides inou cestou ako tvoja mama a uvedomujes si to.... Dolezitou podstatou je laska v srdci,poviem to takto..s detmi sa hram pocas celeho dna , blazime sa salieme, nemam cas ist niekedy ani na zachod 😀 vobec to nelutujem uzivame si to aj ked ma vedia niekedy vytocit ked neposluchaju ale su moje milujem ich... a hlavne nerobim rozdiely.. urcite robim aj ja niekde nejaku chybu ale kto nerobi??byt dobrym rodicom sa nenarodis ale ucis sa to cely zivot, ODpust jej lebo nevie co cini...a ty musis ist svojou cestou.. a verim ze si dobry clovek... 🙂 😉 zelam ti krasny den a veela slniecka v srdci..
@ivivaiveta Z pár viet je ťažké pochopiť, poradiť, a ešte ťažšie súdiť (ak vôbec...).
Jedno je však isté; pekný vzťah veru nemáte. Matkina povaha, jej zatrpknutosť neviem, či sa niekedy zmenia. Ale s vnukom by mohla mať pekný vzťah. Za pokus to stojí.
Keď hľadíš do minulosti, skús sa pozastaviť pri jednej veci: Nebyť jej chovania ku tebe, ponižovania, podceňovania, ktoré na teba vplývali ako hnací motor, zrejme by si nebola tam kde si a možno by si nikdy nešla na vyššie štúdiá. "Mať tak ten rozum." - je skryté uznanie z úst tvojej matky.
@sunshineka @ivivaiveta To sa takmer ani nedá čítať. Mrzí ma, že niektoré deti vôbec musia akoby popri svojich rodičoch kamsi klesnúť, žiť v blokoch, ktoré si sami nevyrobili a celkovo prežívať také absurdnosti
Len u vás oboch vnímam chybu - s mamami, ktoré tak drasticky nezvládli vzťahy s vlastnými deťmi, by som v žiadnom prípade nerátala ako s babkami / siliť vzťahy medzi vnúčatami a babkami považujem za dosť rizikové a nie práve produktívne. Osobne som so starými rodičmi mala dosť rôznorodé vzťahy, najzaujímavejšie to ale bolo asi s dedkom, ktorý si žil svojím životom a tak akosi postupne upadal. Teraz by som to už aj chápala, ale vtedy... Naši veľmi chceli, aby medzi nami bola aspoň nejaká komunikácia, ale ono nič a nič, aj ma k nemu občas vodili, no vždy som sa zašila len niekde do kúta, a potom že - wow, povinnú návštevu mám za sebou, tak fajn, o mesiac dovidenia. Zastávam názor, ktorý zatiaľ akosi nič nezmenilo, že špeciálne v rámci rodinných vzťahov sa siliť nedá celkom nič, nakoniec, možno práve kvôli takýmto pokusom sa s niektorými príbuznými doteraz ani nezdravíme. Asi trochu tvrdé, no podľa mňa radšej žiadny starý rodič, ako zlý.
No a... pre @oli18 - snáď si materstvom žena automaticky vysluhuje status nedotknuteľnosti? Osobne poznám veľa rodín, v ktorých rodičia výchovu nie že nezvládli, ale posunuli úplne do absurdných rovín. Tak napríklad rodičia s postihnutými deťmi po tridsiatke, ktorí im sústavne vnucujú myšlienku "ty na to nemáš" a "bez nás sa nepohneš", a to len preto, aby v rodinnom rozpočte mohol kolovať invalidný dôchodok, alebo mamy patologicky naviazané na svojich synov, rodičia, ktorí celú rodinu zatiahli do sekty - mám pokračovať v absurditách? Ani jedna z tých vecí sa netvári ako učebnicové týranie, ale pod pokrievkami sa toho občas melie príliš veľa, aby sa to dalo ignorovať.
Sama som prežila detstvo v rodine, kde som nezažívala podporu, lásku. Môj otec chcel syna. Už to, že som sa narodila bolo sklamanie. Prehral vtedy flašu nejakého chlastu, lebo sa stavil, že sa mu narodí syn. Matka odmala lipla tiež len na bratovi. Robili medzi nami extrémne rozdiely. Je zázrak, že som sa vydala a mám šťastnú rodinu, pretože som poznačená,tiež mám problém si vybudovať dôveru v ľudí. Je blbé, keď niekto napíše, že jeho a súrodencov rodičia nemali radi, deptali a pod. Je to horký pocit, keď viem, že pre môjho brata spravia prvé - posledné a mňa by zakopali pod čiernu zem. Môžem povedať, že ma nenávidia a že si ich nenávisť nezaslúžim. Bratovi pomáhajú, idú sa z neho pototo. Ja som si vždy musela poradiť sama, vedela som, že mi nik z rodiny nepomôže.
@sunshineka tiež som mala obavy založiť si rodinu, jednoducho som mala obrovský problém s dôverou. Všetko som prežívala úplne ako ty. Bola som udupaná, nedôležitá, deptaná. Moja matka bola iná doma a inú tvár ukazovala navonok.
@oli18 píšeš, že máš odžité dosť...a že ked budem mať tolko, myslela si tolko rokov? a ty vies hádam, kolko ja mám rokov??? ja som jej už radila, aj že mám podobný problém ako tu opísala uplne na zaciatku, ja som si toto na vlastnej kozi prezila a aj prezívam, hoci už mám vlastnú rodinu, ale som sa vystríhala, aby som nebola na svoju dcéru taká, ako moja matka na mna! hoci niekedy sa to nie vzdy ideálne darí......z tejto situácie sa nedá nejak vyliečiť ani zmenit tu mamu nemoze, jedine sa rozhodnut....či jej dat poslednú šancu a normálne jej to aj na rovinu povedat, alebo sa odstrihnut....nemysli si, ja som sa roky pokusalal vlastnu mamu pochopit, podporit, drzala som ju nad vodou ked ona mala nejake trapenie.....ale to sa da iba vtedy, ak aj ona sa zaujima o tvoj zivot a tvoje starosti, nie sme detmi svojich rodicov iba nato, aby sme im neustale robili oporu a plnili ich vlastne nesplnené zivot., ciele.....dotklo sa ma to, ako sa opovazujes mi tu pisat, ze az ja budem mat tolko ako ty......co ty vies??????
@borievka111 Nerozčuľuj sa tu, nebuď vsťahovačná, škodí to tvojmu zdraviu 🙂
@oli18 a ty nebud sarkastická.....cítim z tvojich písmen len ignoráciu a povýšenectvo, tak si to nechaj ....
@borievka111 - veľmi s tebou súcitím a tvoj príbeh ma hlboko dojal ☹ ....želám ti pekný a naplnený život a zdravé bábo 😉
@oli18 ahoj..ani som to cele nedocitala..nie nepisem, aka som bola dcera..neviem to posudit, viem len, ze som sa ucila na jednotky, bola som predsednickou triedy, vyhravala som literarne sutaze a nikdy som nechodila poza skolu, nefajcila..k mame som sa spravala napriek vsetkemu slusne, vlastne preto, ze som sa jej aj bala...od siestich, kedy sa narodil dalsi súrodenec,potom dalsi, som bola ich matkou ja...teda mimo toho, ze som ich nevedela zabezpecit financne, ale vychova bola na mne..pre mamu to bolo "bez diskusii"..ked jej to raz teta povedala, ze ja som jej vychovala deti, este sa urazila...ano, moja matka bola nahnevana na cely svet, lebo jej nevyslo manzelstvo a bola na vsetko sama..neviem ale, ci sa tak vsetky osamele matky spravaju..vnukov ma viac a tak ako jej nechyba moj syn, nechybaju jej ani ostatne vnucata..urcite som sa snazila byt dobrou dcérou, ale to snad vie posudit len niekto iny..
@ivivaiveta boze dievca akoby si pisala o mne a mojej mame...
@ivivaiveta Presne ako pises, je nahnevana na cely svet, lebo jej nevysiel zivot. A ked ma k tomu sklony, tak sa bude na tebe vyvrsovat, pretoze ty si to nechat musis, si predsa jej "hovno" , iny by ju poslal do teplych krajin. Viem, ze je ti to luto, mas dieta a to nema ani poriadnu babku z tvojej strany, Otec nezije...skus sa sustredit na manzelovu rodinu a samozrejme tvoju vlastnu. Skus dat svojim detom to, Co ty si ako dieta nemala, resp.aspon vies, ako dokazu dospeli deti zranovat a ty sa o to lepsie staraj o tie tvoje... S mamou by som uplne zrusila kontakt. Nie preto, ze by ma urazala, Ale preto ze ma neakceptuje. Aj za tu cenu, ze by som zvysok zivota mala prezit v bolesti. Pretoze ak si neuvedomila hodnoty, ktore ma (vy deti), tak potom su tie hodnoty niekde inde a nech sa teda pyta samej seba, ze kde. A podla toho nech sa aj zariadi. Urcite by som sa na nu nehnevala,je taka aka je a podla mna to nezmenis.
@sunshineka velmi ma mrzi, ako to teba velmi poznacilo, ja som bola dlho dost zakriknuta, neista, sebavedomie nula...nastastie sa to vekom vylepsilo, aj ked nie celkom..je to vzdy velmi tazke, ked si chces znovu a znovu najst cestu, ale aj tak vidis, ze si znovu tam, kde si bola, ze ta to frustruje, vycerpava, zranuje,..
mne pride neprirodzene, ze sa uz vôbec nebavime, vzdy som bola ja ta, kto prisiel, lebo som si hovorila, ze ved je to matka...aj ked chladna, ale je...teraz to uz trva ozaj dlho a vidim, ze ked to nebudem ja, kto pride, ona to jednoducho nebude..preto moja uvodna otazka, ci som zla, ked to takto riesim...
zelam ti, aby si nasla svoj vnutorny pokoj, aj ked viem, ako to boli a kazdy sme inak psychicky stavany, ty uz uplne zablkovana, no dufam, ze sa krok po kroku najdes a zariadis si zivot tak, ako si ho predstavujes
@ivivaiveta ani ja nemam dobry vztah s mamou.neviem ju vystat.za tie roky sa vo mne tak velmi zakorenil odpor,ze sa ho neviem zbavit.cely zivot ma ponizovala,nikdy nepochvalila,zhadzovala,podkopavala sebavedomie,bila za kazdu blbost.vsetko toto robila preto,ze je sama nestastna,ale mozem ja zato?ja som sa pytala na svet?bola nervozna s otca,jemu nemohla protirecit,tak si vsetku zlost vybijala na mne.tiez som najstarsia.ked soom zacala nosit tangace nadavala mi do kur....iev,porozbijala od zlosti riad,rozkopala dvere...a tato zena sa cuduje,preco ju neznasam? cele detstvo som prezila v strachu,co zase bude doma.dodnes mam blok,ked zacne niekto kricat,okamzite sa rozplacem.placem pri kazdej hluposti,som napata a mam zniceny aj vlastny zivot,lebo som sa dlho hladala.da sa povedat,ze sa dodnes este stale hladam.mam problemy najst svoj ciel,svoj pokoj,manzela.mam obavy zalozit si rodinu,mat deti,neviem sa nikam posunut.obrovsky strach mam z toho,ze budem taka matka ako ona.
my sa s mamou stretavame,ale je to obrovske trapenie a navstevy s nou ma stoja vela sil.ona je velmi majetnicka.momentalne sedi na sestre a lipne na vnucatach.sestra je z nej vystavena.ked si predstavim,ze aj mna toto caka.ako babka nie je zla,co sa tyka zabavenia deti.ale ked zacne pred detmi nadavat na sestru a zhadzovat jej autoritu,tak mam normalne chut je jej jednu uvalit.hnusnym sposobom vie ociernovat a ponizovat a myslim si,ze toto by babky nemali robit.