Neposlušnosť a krik detičiek

mirinecka
1. feb 2013

Máte aj vy doma také deti, ktoré nereagujú na vaše požiadavky do kím na nich poriadne nenahučíte. ☹ . Mám dvoch synov 2 a 4 roky, Ten dvojročný je od narodenia urevaný, keď je sám bez brata tak je jak cuker, aj si uprace a poslúchne. Ale je strašný nervák, stačí sa mu niečo zakázať a už je zdutý a hneď pozerá po niečom čo by mohlo letieť 😠 . Už to poznám na jeho výraze, že je zle, že zachvílu niečo poletí čo je poruke, alebo niečo spraví len aby ma nasral. U neho nepomáha nič, ani objatie ani po riti, ani krik, ani zavretie do izby, tak jeho už len ignorujem a dúfam že raz ho to prejde. Ale starší ten neposlúcha vôbec, musí byť ozaj dobrý deň aby poslúchol, niekedy aj nás prekvapý že príde prezlečený bez toho aby sme mu to povedali, a inokedy sú problémy, keď ho po zápasení oblečieme zas sa vyzlieka že tomu vadí a potom zas to..., tak stratíme nervy a je riadny krik, potom si poplače a po plači si nechá aj všetko vysvetliť inak dovtedy nepomáha žiadne dohováranie. Máte aj vy nejaké skúsenosti ako to riešiť?

renata5
1. feb 2013

myslim si ze tvoje deti robia iba to co im ty sama ukazujes su nasim zrkadlom

157misicka
1. feb 2013

@mirinecka no myslim ze ked rodicia kricia tak sa to nevyriesi, treba si zachovat chladnu hlavu, my sme nato aby sme dietatko vychovali a krik sa krikom iba stupnuje

mirinecka
autor
1. feb 2013

@renata5 nie každý to chápe, hlavne keď máš dobré dieťa pravda. Ja som ich to neučila od narodenia plakať, čo mi robil mladšý, nonstop 24hod. rev, je to jeho povaha a nervová sústava, ale to pochopí len ten kto má náročné dieťa. A nemám im čo ukazovať lebo je od nervvo nehádžem hračkamy alebo tím čo je poruke a neobtrhávam kvetiny len aby som niekoho vytočila a zaujala pozornosť. A keď sa ráno niekto ponáhľa do škôlky a potom do roboty tak sa nečuduj že vybuchne keď začne dieťa vymýšlať len aby nemuselo byť oblečené. Preto chcem názory niekoho kto to pozná, tiež nás nebaví stále ich napomýnať, a doprosovať sa. Aj keď nič nezaberá.

mirinecka
autor
1. feb 2013

@157misicka len u nás väčšinou až po kriku pochopí že je zle, niekedy keď ho vyhrešíme hlasnejším hlasom tak sám odíde do izby a po chvílke sa vráti ukľudnený s tím že si uvedomil prečo to bolo, a povie že už to nespraví. Tiež nás nebávý po nich kričať a je my ich ľúto ale aj my máme len jedni nervy

renata5
1. feb 2013

@mirinecka tak ja mam 17m syna a tiez mi kazdy den vyparati nieco ale nikdy som nekricala ani nedostal ja som proste taka ked aj sto krat poviem mne to neprekaza a pocuvne pretoze viem ze ked budem kricat ja on bude plakat a bude horsi

juliakocka
1. feb 2013

@renata5 prosim ta s 1 dietatom doma je parada, to by si mala mat 2 s vekovym rozdielom o2 roky aby si pochopila, ze tvoje dnesne mudre reci su tak pre mamicky jedinacikov a nerozumies co prezivaju take deti a hlavne ich mamy

mirinecka
autor
1. feb 2013

@renata5 to že niečo správi ako napr. pomalovať stenu jogurtom, pokresliť stôl alebo niečo rozhádzať, som si už zvykla a beriem to z nadhľadom že to je dieťa tak ho len slovne vyhreším že sa to nesmie, viem že sú to obdobia s ktorých raz vyrastie, tie záchvaty revu u dvojročného už tiež ignorujem a počkám si kým si uvedomí že tím nič nedosiahne, lebo viem že vtedy neplatí nič ani pekné slovo, ani objatie ani po plienke, to si musím pekne vypočuť jeho amok a keď už nevie čo ďalej vtedy si aj dudle vypíta ale aj to hneď všetky štyri naraz a potom je až kľud 😀. Niekedy to trvá aj 5min a niekedy robí 30min rekordy. Ale zasa mi to potom vynahradí tým jeho láskaním a maznaním. Mne ide hlavne o toho staršieho lebo ten by už mal mať troška rozum a vedieť čo sa môže a čo nie aj keď ma až teraz prevapuje čo vymyslí a pritom keď bol menší ho také ani nenapadlo.

157misicka
1. feb 2013

@mirinecka skus pozriet pestunku na markize, vcera to davali a mali podobny problem..ja mam len jedno dieta 2 rocne, o amokoch vieme svoje, no dufam, ze z toho vyrastie a nebude sa to zhorsovat

juliakocka
1. feb 2013

...mirinecka...presne viem o čom píšeš a hovoríš....ja mám doma 3 a 1,5 ročné dcery a mam pocit že mi píšeš z duše....ked je doma 1,5 rocna dcera sama tak je ako anjelik sama sa hraje, neotravuje ma ked sedim za pocitacom, iba ked je smadna, alebo hladna, ci pokakana....ako dnes.....lebo 3 rocnu som vcera dala na prazdniny ku babke tak mam doma raj,....inak je to peklo....stále len upozornujem, napominam od rana od 7:00 ma 3 rocna dcera len zlosti, stale robi 1,5 rocnej nervy, berie hracky...a vobec ma nepocuva, ked jej hovorim, nechaj ju, nerob jej zlost, nebi ju, deľte si hračky, ste sestričky, požičaj....to iste kazdy den až do 20:00....total psychiatria...........a tiez neviem co robit, ked 3 rocnej tisickrat nieco poviem a ona nepocuva, robi presny opak a ked stratim nervy co sa mi stava casto, tak bitka po riti a už aj po tvari dostala faciek par, minule som ju strepala tak čo sa počurala, lebo som už nevedela čo robiť......nebijem svoje deti za blbosti, ale ked ma celý týžden vytáča, nepočúva a robí naprieky, mám len jedny nervy a potom to hned lutujem a prisaham že ju už nikdy neudriem, ale ubehne par dni a zase bitka....tak počuva par hodin a zase nič....už ma moja dcer 3 rocna syndrom, že ked ku nej pribehnem ta sa rukami nad hlavou brani, klipka očami a uhyba.....ale neviem čo robiť, aby som ju nebila, ked ma vytáča, a to vydržím veľa....poradte

abbie
1. feb 2013

@renata5 no to si sem mohla aj nieco lepsie hodit ... dost od veci 😕

adrioska
1. feb 2013

@mirinecka moj je tiez taky a tiez ma 4 roky, neviem co s tym, tiez zaberie, len ked nahucime, pritom v skolke poslucha, lebo musi...ja uz som tiez niekedy v koncoch...na tie rana by som ti odporucila skor vstavat, aby ste vsetko stihali, ale ja sama to neviem dodrzat, u nas je este to, ze ja malu kojim, rano ked sa zobudi hned jest nechce, potom uz sme na odchode a vtedy sa mi pokaka, tak rychlo prebalit a vzdy do skolky chodime neskoro... ☹ a ked do toho starsi zacne trucovat, ze on nejde, ze sa este chce hrat, atd. tak mam fakt sto chuti vyskocit z okna... ☹ ako ma dokaze vytocit, to je neskutocne...samozrejme ho zboznujem, ale niekedy mam teda riadne nervy...snad ich to prejde, ked budu starsi, neviem no...alebo je to tym, ze su chlapci...nie je tvoj nahodou skorpion? lebo moj ano a je neskutocne tvrdohlavy, zataty... 😅

piacere
1. feb 2013

@juliakocka začni v prvom rade od seba... si evidentne kôpka nervov, čo sa odráža aj na staršej.... keď budeš ty kľudná, bude aj ona.... A nepíš mi, že to môže povedať len človek, čo má doma dobré dieťa.... Môj je tiež čert za troch, ale ak som ja nervózna, nekľudná a kričím (aj bezdôvodne, lebo mám nerv), tak je malý neznesiteľný.... ak sme my - ako rodina - v pohode a v kľude, neviem, že mám doma 2,5ročné dieťa.
Rieš najprv seba a nevybíjaj si SVOJU nezvládnutú zlosť na deťoch. Toť moja rada.

Drž sa.

mirinecka
autor
1. feb 2013

@157misicka len ja pri mojich chlapcoch nemám ani čas na Tv aj keď ma tá pestúnka zaujíma len vtedy sa uspávame, musím pri ňom ležať lebo inak by behal po dome aj do dvanástej, a zasa ja chcem mať tiež večer kľud tak si tam radšej odležím 🙂 . Inak myslíte že tá pestúnka niečo vyrieši ja si myslím že ani moc nie, lebo aj neposlušné deti vedia byť dobré hlavne pred neznámym človekom, lebo ho nemajú odklepnutého a majú rešpekt., To je jak v škôlke alebo v jasliach tam o mojich deťoch ani nevedia. Ani babka o nich neviem kím su tam neni spolu 😀. Chcela by som vydieť tie rodiny po dlhšom čase min. 2 - 6 mesiacov čo sa zmenilo

@juliakocka no ja keď sa dá tak ich ignorujem a keď sa neponáhľam a je čas tak ich nechám tak nech trucujú, a tie bitke medzi nimi sú na dennom poriadku, keď nezabŕda jeden tak potom druhý a furt sú vsebe, ale niekedy sú zlatý vedia sa aj spolu hrať, a niekedy starší ho učí presne ako my jeho ukazujemu knižky, vyzlečieho do vane. vysvetluje čo môže a čo nie, vtedy by som ich zožrala, najradšej mám keď sú vo vani vtedy máme s mužom kľud a môžme upratovať 😉 . Ale na facku som sa ešte nezmohla lebo to beriem ako to posledné, aj keď by si ju pár krát zaslúžil, a niekedy keď vidím ako vychovávajú druhý deti tak si pripadám ešte dosť jemná na deti 😉 . Ale je to povaha dieťaťa a tá sa strašne ťažko formuje, hlavne keď ich nič nebaví, Starší sa opičí po mladšom a opačne ale vždy len obkukajú to zlé nepekné ☹

mirinecka
autor
1. feb 2013

@adrioska jeden je strelec a druhý panna ale sú jak barani 😀

157misicka
1. feb 2013

@mirinecka v tom programe su ani z daleko neni tie decky poslusne pred cudzimi 😀 no nic to bola len moja rada a stale si myslim ze hlavne s kludom 🙂 ved su to len deti

abbey1
1. feb 2013

Bože, strepať dieťa do počúrania, dávať mu facky. na to sa ťažko hľadajú slová. Chúdence deti. byť matkou nie je ľahké, ani to zvládať s kľudnými nervami, ale dospelý človek by mal byť schopný ovládať sa, aby také veci nerobil. nepochopiteľné. ☹

juliakocka
1. feb 2013

@piacere ....šak ja si stále hovorím, že ignoruj to, a by si neverila kolkokrat sa hram že nepočujem, len aby som ju nemusela zbiť, a ako rodina sme tiez v pohode, manzel kludny až bars, a ja potom musim vychovavat, a to nie ze by som nevystvetlovala, stale dookola vysvetlujem, predychavam ale raz za čas ma tak vytočia, že by som ich podusila...už som skúšala aj odísť preč do spalne pred nimi, nech si to vyriešia sami, tak to zabralo 2 krat, tak asi to budem tak robiť, ale nie vždy sa to dá...minule hovorím, nechodte do obyvacky je tam otvorene dvere balkonove, zima, hrajte sa v deckej, hned pridem ku vam jak sa vyčuram........a čo moje 3 decko prve zrobi jak sedim na zachode, otvori dvere do obyvačky a potom že kričím jak besná po nej...šak len sa bojim aby neliezli na balkon..........a nech mi nikto nerozprava, ze deti nerobia naprieky.....blbost....mam pocit, že deti každý den skúšaju hranice pokial môžu zájsť......ale moji susedia na mna asi najblizsie zavolaju socialku jak vrieskam, ked ich nebijem...:(....ale inak nie som kopka nervov, som stale vysmiata vesela, kazdy kto ma pozna, neveri, ze ja mozem byt aj prisna

157misicka
1. feb 2013

@juliakocka och no deti by sa nemali bit , tu ty nevzladas situaciu a nie tvoje deti...

jarka0812
1. feb 2013

@mirinecka my máme dve dcérky. Staršia bude mať 5 rokov a malinká 11 mesiacov. Staršia je riadna neposlušnica, čo nám dáva zabrať! Tiež máme problém s vychystaním sa do škôlky, jej všetko dlho trvá, ťažko sa preberá... ale ona má ešte aj svoje spôsoby, rituály, ktoré musia byť dodržané, inak je zle. Je omrnčaná, odutá... Napr. sa ponáhľam aby som ju rýchlo obliekla a malinkej išla dať mlieko, tak vtedy zaberá, že je akože bábo a musím ju ja prezliekať (pre mňa je to výhodné, lebo je to rýchlejšie ako by to mala sama...) ale dám jej dole najskôr pyžamové nohavice a potom idem na vrch a ona revem že vrch mal ísť prvý. Začnem vysvetľovať, že to nevadí, čo ide dolu prvé... ale ona trvá na svojom a na náprave, čo znamená nazad obliecť a urobiť to podľa nej správne. Inak je to plač a plač a nezaberá ani krik, ani po zadku. Toto je len príklad z dnešného rána. Takých podobných situácií je nespočetne. Za všetko šklébi a nenehá si vysvetliť. Veľa krát predýchavam a počítam v duchu do 10 aby som sa ovládla (to počítanie mi fakt zaberá). Viem, že deti potrebujú hranice, tak sa snažím aby som jej ich dala. Napr. narátam do 5 a ideš sa vycikať (ona to neznáša a odutá ide) ak náhodou nezaberie, tak už letí vyhrážka: máš 2 min. pokým prídem z kuchyne a potom beriem varechu (už som ju naozaj vzala, ale nedostala s ňou) Tieto metódy nie sú zrovna najlepšie, ale aspoň toľko nekričím. Sú dni, kedy sa sústredím na ňu a skúšam čo zaberie, ale niekedy na to jednoducho nemám čas ani trpezlivosť, lebo sa ponáhľam... Po večeroch s manželom rozoberáme ako na ňu, preberáme stratégie a aj sa nasmejeme. Ona proste skúša odkiaľ pokiaľ. Veľa s ňou rozprávame, vysvetľujeme, ale na to treba správny čas a slová. Niektorým veciam však z vekového dôvodu nerozumie, preto je to ťažké. Sú dni kedy som z toho na nervy, ale verím, že to je len obdobie a prejde. Len mám občas obavy, aby neprešla ona nám cez rozum....

mirinecka
autor
1. feb 2013

@juliakocka o mne si tiež všetci mylne myslia že viem aj zvýšiť hlas, každý ma pokladá za tichú pokojnú osôbku, mal by ma vidieť v akcii 😀 , ale už sa učím predýchavať a ignorovať a celkom sa darí . Ale mám výhodu že bývame v dome tam moje deťi nikto nepočuje ako vyvádzajú . Aj keď malý chytí svoj amok tak o ňom vedia lebo toho je počuť aj cez dvere keď je pri vchodových. A keď nedajbože začne vonku tak hneď vedia že ide Lukáš 😀 dáva o sebe vedieť "pozor už idem ja " 😀

juliakocka
1. feb 2013

@abbey1 kazdy den rano vstavam plna optimizmu usmiata, ze bude skvely den, co vsetko budeme robit a kam pôjdeme....svojim detom sa venujem, su velmi sikovne aj ucitelky v skolke 3 rocnu chvalia aka ja mudra, vidno, že sa venujem,...moja 16 mesacna dcera vie rozpravat tak ze jej cudzi rozumeju, sklada vety....sikovna......robim vsetko aby boli stastne vesele....a su to dobre deti....lenze niekedy jednoducho som len clovek a vybuchnem...inak k tomu počuraniu, to sa počurala len preto, lebo som jej sto krat navrhla, ci nechce piškať, že ju dam na zachod....ona ze nie...a tak dlho nebola curať a stačili 3 šťipľave packy s holou rukou na holu riť a už to šlo dole nohami...to nie zase, žeby decko modriny malo, to ešte nikdy....ja bijem na holu riť a to štípe, tak preto.....hambim sa zato, ale by som nepotrebovala odcudzovanie, to bude len boh ma sudit, ale skor radu ako tie deti motivovat, alebo ako na nich ist, ako sformulovať prikaz, aby to nebol ani tak prikaz ako od hitlera, ale skor poziadavka

fidka79
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
abbey1
1. feb 2013

@juliakocka Tém ako zvládnuť deti je tu kopa. Ale nikdy to nepôjde, ak sa ovládať nebudeš hlavne ty. Bitkou sa dieťa nikdy nevychovalo. Vidíš sama, že ani tie štiplavé na riť nepomáhajú. POdľa mňa sú vždy len na škodu.

adrioska
1. feb 2013

@juliakocka presne tak, aj moj provokuje a vobec nepomaha ziadne dohovaranie, to akoby som hrach na stenu hadzala a vies co je najhorsie, ze stari rodicia dovolia aj to, co my nie a uplne podupu nasu vychovu, fakt niekedy mam chut vrazdit, lebo maly potom nechape, ze preco mamina nedovoli a babka ano. A pritom je to naozaj taka vec, co by ani ini rodicia nedovolili... ☹ A ked uz sme naozaj nahnevani a dohovarame babkam, ze naozaj nech nedovoli, tak zahlasia malemu, ze nemozes, lebo mamina nedovoli... 😠 no chapes to, nie ze nemozes to preto a preto, ale ze "mamina nedovoli"... 😠 😠 😠 Nas s bratom babka nerozmaznavala, dovolila len to, co rodicia dovolili a vobec nemame ziadnu ujmu, skor som jej za to vdacna....

sisaha
1. feb 2013

@juliakocka neviem ako sa venujes, ked z toho co si opisala, tak cely den po nich vrieskas a mlatis ich, lebo mas nervy na dranc...Nebudem sa cudovat ak o 10 rokov tvoje deti budu svoj cas radsej travit niekde v parte ako s tebou doma...

juliakocka
1. feb 2013

@adrioska no to pozname....ja už som to u babiek vzdala...lebo len som bola nervozna..........poviem napriklad, nemozu sladke, maju zakazane, 3 rocna uhryzla 1,5 rocnu tak ma dnes zakazane, a myslis ze to pomaha,....moja vlastna matka ma vobec nerešpektuje a to mi bude rozpravat, ako mna moji stari rodicia huckali proti nej....no chapes a to iste robi teraz....ale uz som to vzdala a viem, ze ked ide dieta na prazdniny tak pride s exemom, lebo jej davaju čokolady a korenene jedla, co doma nejedava....ale čo mam robit zabiť ich ? nepomoze

juliakocka
1. feb 2013

@sisaha ....nehnevaj sa ale ja mam take mudre deti, ze by si sa posrala z toho.........to ze nechapes, ze pisem extremne pripady kedy su take dni, tak to je tvoj problem, a to s tou partou, to mas pravdu ale aj tvoje dieta v puberte bude radsej vonku s kamosmi ako s mamou to je vsade tak, uz teraz maju radsej ocka ako mamku,

sisaha
1. feb 2013

@juliakocka nehnevaj sa na mna, ale to co mas za slovnik? Po 1. Ja sa z toho urcite nejdem posrať..2. stacia mi tvoje vyjadrenia a mam chut vytrieskat ja teba. 3. moje dieta bude mat 15 rokov a ver, ze z domu mi neuteka, 4. starsia tiez bola zivsia, ale toto co ty popisujes som nikdy nerobila a nikdy si moje dieta nechranilo hlavu akonahle videlo, ze sa k nemu blizim...

anjelicek26
1. feb 2013

Deti kazdy den skusaju hranicu, po aku mozu zajst. Je na mame, aby urcila ako prva hranicu, za ktoru nepojde ona v ziadnom pripade. Tym, ze bude jeden hecovat toho druheho sa zachadza do takychto extremov, ze uz dieta nevie ani inak reagovat a ani rodic. Toto vznika casom, vychovou a kopou zlych rozhodnuti v kritickych situaciach. To neznamena, ze sa to neda vratit spät alebo aspon zlepsit. Doma nie sme na bojisku, doma hladame kompromisy.

mirinecka
autor
1. feb 2013

@abbey1 neviem kde si vyrastala, ale bitka neznamená že dieťa týraš a je neopodstatnená, dieťa musí poznať hranice a niekedy to inak nejde, nás aj v škole vychovávali, aj nakričali a poviem ťi že z odstupom času sme pochopili že tí najrpísnejší učitelia nás najviac naučili a najviac nám dali, ale teraz nie a preto to je teraz aj vidieť, rodičia sa priečia svoje dieťa udrieť po zadku výchovne, a preto teraz učiteľky v škole si nevedia s deťmi rady lebo hneď príde rodič spraviť poriadok. Volakedy keď sa učitelia sťažovali na nás sťažovali tak ešte aj zato sme doma schytali. Pozri sa čo rastie s detí napr. v anglicku tam je zákaz dať po riti a potom sa čudú čo z nich vyrastie a že žiak vystriela pol triedy. Nehovorím že všetky deti sú také , ale nie na všetky platí pekné slovo a dohovor bez bitky, ja keby som to mala riešiť dohovorom tak nič nezískam lebo syn je jak hluchy, niekedy úplne vyplne a vôbec nevníma čo vravím.