Mám strach z telefonovania

26. aug 2022

Čaute baby. Neviem ako to napísať, tak prepáčte keď to bude chaotické. Som strašne hanblivá. Už odmala. Lenže som už dospelá (32). Mám strach z ľudí, strach z toho, že ma budú hodnotiť, posudzovať, že ma sledujú.b Mám strach zdvihnúť telefón, keď sa niekam hlásim na prácu. Mám strach komunikovať. Som akoby paralyzovaná strachom. Neviem čo robiť.

autor
26. aug 2022

Poslala som si životopis kvôli práci, včera mi volali a ja som nebola schopná zdvihnúť telefón. Ja už neviem čo robiť, ako sa premôcť. Čítam veľa motivačných článkov, blogov, podcastov ...chvíľu som Happy a nabudená, ale vydrží to len chvíľu.

anjelicek26
26. aug 2022

Podla mna svoju povahu zmenit nevies, ale vies ju akceptovat...ked sa bojis telefonovat, zajdi tam osobne, premen to na zart, ze si s toho vsetkeho vo velkom strese, lebo tu pracu velmi chces - pochopia, odlahci sa situacia a uz mate rozhovor a mozete prejst k pracovnym veciam... kazdy z nas je iny, ked ta to bude velmi obmedzovat v zivote - tak psycholog, ale to tiez nie je zazrak a zajtra bude vsetko inak... treba na sebe pracovat, pomaly, postupne.

pribinak
26. aug 2022

Chod k psychiatrovi, môže zo byt nejaká forma úzkosti

corgi7
26. aug 2022

Pravdepodobne ide o sociálnu fóbiu.

autor
26. aug 2022

@corgi7 Už som o tom čítala. Občas sa ako-tak premôžem , ale prežívam pri tom veľmi nepríjemné pocity, ani ich neviem definovať, ale je to také napätie, tras...

blanblan
26. aug 2022

Ani ja nemám rada telefonáty, nie len pracovné ale ani osobné. Všetko vybavujem správami. Dostala som sa ale do takej roboty kde telefonovať treba. A predstáv si že som v zahranici, s prízvukom, stane sa že podľa toho si ľudia zaskatulkuju že automaticky nerozumiem a pod. Vieš si predstaviť ten stres čo som mala na začiatku. Ale dá sa na Tom pracovať. Keď musíš tak musíš. Stále nemám rada telefonáty ale som už oveľa sebaistejsia keď beriem telefón a som na svoj pokrok veľmi hrdá. Stojí to za ten pocit. Niekedy si robíme s dcérou také hry že ona je nespokojný klient a telefonuje mi. Aj to je dobry tréning. Napríklad kľudne sa aj odmen keď sa ti podarí nejaký telefonát. Daj si čokoládu, chod na kávu, hocijaku drobnosť. Určite to dáš, držím palce!

autor
26. aug 2022

Ja sa ani neviem presadiť, povedať svoje, som napríklad v práve a nie som schopná argumentovať, bojím sa druhej strany. Je to k ničomu takáto povaha, len život mi strpčuje.

simca06022011
26. aug 2022

Ja tie neznasam telefonovať, vyliečila ma vlastna firma kde som proste zakaznikom musela dvihat mobil. Pocity nepocity. Potrebujes pracu? Treba sa zmobilizovať a zazvoni telefon - zdvihnut bez rozmýšľania. Ak to nedokážeš tak smer psycholog. Je to dosť otravná vec nedvíhat ( inak do dnes to robím 😂 nedviham svoj telefon, neznáme čísla absolútne 😂 a ked mam niejde volat k dr, na urady atd som uplne na nervy, kolkokrat 2t kym si zavolám niekam).

petah82
26. aug 2022

Nie si sama. Neznášam telefonovanie. V puberte má mama nútila telefonovať k dr po výsledky alebo sa niekam objednať, a podobne. Ja som mala normálne panicky strach, strašne som to nechcela urobiť. Nemyslím si, že mama robila dobre, že má nútila. Mala mi dať čas. Inak som hanblivý introvert, pár blízkych ľudí, manžel, syn a to mi stačí. V dospelosti som pracovala v poisťovni, klienti na telefóne neustále, ale ja niekomu zavolať, stále mi bolo ťažko na žalúdku. Teraz som v zahraničí, musím volat, keď je to mega nevyhnutne, ako učiteľka, najmä rodicom deti, čo si v skolke niečo ublížili, nádych a odrapocem to. telefón už zdvihnem, ale nie som natesena. Je to oveľa lepšie. Po 20 rokoch tréningu… ale aj tak neznášam telefonovanie 😃

blanblan
26. aug 2022

Zas celá sa od základov nezmenis, každý sme iní a tak je to dobré a každý chce samozrejme to čo nemá. Zameraj sa na jednu vec, keď ju zvládneš zdvihne ti to sebavedomie a ideš ďalej. Krok za krokom.

salamistka
26. aug 2022

Pracujem s ľuďmi a mám 2 telefòny na stole, ktoré neustále vyzváňajú, celù pracovnù dobu, to mi ale nevadí. Skôr nemám rada, keď potrebujem niečo vybaviť u lekára aleno inde a nie sù schopní dvihnùť telefón ani po týždni, už som niekedy taká frustrovaná a neviem to pochopiť. Inak možno ti pomôže, ak si uvedomíš, že veľa ľudí s tým má problém, nielen ty.

pharma
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
mergimar
26. aug 2022

Lenze prave tym, ze sa premozes a prekonas samu seba sa to bude zlepsovat. Ten pocit, ze si sa prekonala, ta bude motivovat a posuvat vpred. A bude to stale lepsie a lepsie. Az nakoniec to bude pre teba hracka. Musis pri tom sledovat svoje pocity a zanalyzovat ich. Psycholog to robi tiez.

marseillefan
26. aug 2022

A čo iné sféry tvojho života? Máš priateľa? Máš vysokú školu? Čo sa v tvojom živote dialo medzi 18. a 32. rokom života? Vieš, možno tam nájdeš niečo, o čo sa dá oprieť a použiješ to, aby ťa to naštartovalo v budúcej kariére.
Tiež som mal určité problémy v tejto oblasti, aj keď ani zďaleka nie také ako ty... ale jediné, čo mi pomohlo, bolo, že sa tým veciam proste musel postaviť...

pharma
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
salamistka
26. aug 2022

@pharma niekedy je to tak, že človek je suverén, ale po nejakej neprìjemnej situácii si prestane veriť v určitých oblastiach a nevie si vysvetliť, prečo...hlavne v "dnešnom svete", keď je všade veľa povinností, nezmyselnej byrokracie, na každom kroku veľa ľudí, každý niečo chce najlepšie hneď teraz, kopec zbytočných informácií na nete...pre introverta to môže byť také vyčerpávajúce, že stratí kontrolu nad sebou aj pri bežných veciach

mamula20
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
micusa2222
26. aug 2022

navštíviť psychológa, to nevyriešiš sama...

mamula20
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
choco6
26. aug 2022

@pharma Ty si dobra mudrlantka. Ja mam problem telefonovať alebo niekedy hovoriť s ľuďmi pretože som bola celu zakladnu školu sikanovana, ked ma vyvolala ucitelka alebo som niečo povedala sa mi smiali len tak, lebp šikana.
A ajxteraz ak niekomu nieco hovorim a nereaguje nepocuva ma poviem si ze radsej uz budem ticho, stacilo par situacii ked som povedala nieco nespravne alebo skomolila slovo a citila som sa trapne, alebo som nerozumela v telefone lebp niektori ludia fakt mumlu a ticho rozpravaju a jeden problem sa nabaluje na druhy. Tak prosim nabuduce si odpusti nieco o priposratych ľuďoch. Netušíš čím si prešli a maju inú povahu a to ani psycholog nevyrieši. Da sa to zmierniť ale nie vyriešiť. 👍

autor
26. aug 2022

Ďakujem Vám za podporu. Ja som takáto odmala, vždy som sa vyhýbala ľuďom a vždy som sa bála ľudí a cítila som sa byť voči druhým menejcenná, hlúpejšia, akoby nevhodná. Neviem to tak úplne vysvetliť. A mám s tým dodnes problém, vnímam, že ostatní sú nado mnou, že sú lepší ako ja. Zároveň neviem riešiť konflikty, ani nie že konflikty, ale asertivita mi nič nehovorí. Radšej stiahnem chvost ako sa hovorí, aj keď je to v môj neprospech. Keď som zoči -voči niekomu s kým treba riešiť problém, úplne sa trasiem, mám z toho dotyčného strach, strach povedať nie.
A mám tento problém aj s rodinou a aj s cudzími.

autor
26. aug 2022

*nehodná

akvi
26. aug 2022

Skús trénovať. Ja som tiež mala problém kedysi dávno. Lenže dostala som príležitosť v práci, kde je telefonovanie nevyhnutnosť. Začínala som tak, že som si doma napísala "úvod", XY krát si ho povedala NAHLAS, potom som si napísala pár oporných viet, aby komunikácia nezastala, lebo najviac som mala stres z trapneho ticha v telefóne. No a tiež som mala pár oporných viet na záver. A čím viac som telefonovala, tým viac mi to išlo prirodzene. Dnes telefonujem rada, u mňa to bolo fakt o tréningu. Samozrejme, ty môžeš mať aj hlbší problém, skusila by som potom nejakú terapiu. Dnes sa už asi žiadna práca nezaobíde bez telefonovania.

autor
26. aug 2022

Mám manžela, je môj pravý opak 🙂

mamula20
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
bayuska
26. aug 2022

ahoj, ja mam to iste, mam aj diagnostikovanu uzkostnu poruchu... Dokonca som sa raz zamestnala ako technicka podpora (dokonca v ANJ), s tym, ze som dufala, ze to premozem, ale akonahle som vysla z treningu a musela byt na to sama, totalne som sa zrutila a zo dna na den dala vypoved. Bohuzial, nie vzdy sa to da premoct, treba sa len snazit spravit "kompromis sama so sebou". Mne velmi pomaha, ak je vedla mna niekto, kto sa tiez "boji" (aj napr co sa pavukov tyka alebo tmy a pod.) v taky cas akoby moj mozog prepne a takmer absolutne mi nevadi prevziat zodpovednost a riesit danu situaciu sama/za nich. Tiez mam tourretov syndrom(nekontrolovanie tiky a zvukove prejavy, skor zname ako "ten co vykrikuje nadavky" :D) a po takych udalostiach (telefonovanie, osobna konverzacia) mam casto "zachvat" tikov, takze viem, ze je to tazke. Ja sa snazim byt vpohode, mysliet pozitivne, nestresovat sa, resp ked citim, ze sa vystresuvavam bezdovodne, tak sa snazim nejak racionalne ukludnit a musim povedat, ze je to omnoho lepsie, nez kedysi. Drzim palce 🙂

autor
26. aug 2022

@mamula20 Asi by to stálo za pokus. Ja som bola šikanovaná v škole, doma to tiež nestálo za veľa. Proste odmietaná celý život od všetkých.

autor
26. aug 2022

Manžel mi povedal, že ja keby som pracovala na nejakej linke a ponúkala produkty, tak nielenže by som nepredala, ale zákazník by mňa presvedčil na kúpu niečoho predraženého a nekvalitného. Trochu ma to bolelo, ale má pravdu.

autor
26. aug 2022

Nerada proste riešim veci a keď má prísť ku konfliktu, tak sa radšej stiahnem do ulity.

merlinja
26. aug 2022

Podobne, keď mám niekde volať, tak si napíšem osnovu, čo cca chcem, prečo volám, ...