Stále sama
Ahojte baby,
nejako tu nezvyknem riešiť moje súkromné problémy, ale tentokrát som si povedala,že asi potrebujem - tak nejako inkognito. Vyrozprávať sa, "vypočuť" si možno názor vás druhých,neviem... 😔
Jedná sa o to,že sa cítim akosi sama počas dňa :( Som 3roky vydatá a presťahovali sme sa do druhého mesta, nikoho tu nejako nepoznám. Nie som ani ten typ človeka čo by niekam šiel sám a vyhľadával nové kamarátstvá(napr.cvičiť). Čo sa týka môjho rodného mesta - mala som tam pár dobrých kamarátiek,ale s nimi sme prestali udržovať kontakt. Najprv som aj cestovávala za nimi,ale potom som prestala. Vždy to bolo tak,že ak som chcela byť s nimi,musela som prísť ja, ja sa prispôsobiť atď...i keď majú auto a pod. A tiež som si povedala,že kto ma chce vidieť môže prísť a nespravia tak okrem našich a jednej tety s deťmi nikto.
Tu kde bývam, mám 3 švagrové+ manželov,svokrovcov s ktorými mám mizerný vzťah. Nejakú dobu tu bolo fajn - stretávali sme sa so švagrinami. Až do určitého času - kým jedna švagrová nás ostatné dosť škaredo poohovárala,hlavne mňa. Po celej rodine.Tak sme sa stretávali len my 3 bez nej. Zrazu sa to nejako otočilo proti mne a som sama ja. Keď všetky tri niekam idú napr. na nákupy,nedajú vedieť. Keď vonku sedia,kecajú nezavolajú. A ja si nie som vedomá,že by sa medzi nami niečo stalo. Aj som sa pýtala,a oni,že sú v pohode,že ja som nič nespravila,neopovedala a ešte oni povedia na mňa,že ja som sa zmenila,ale mňa nebaví stále sa niekomu vtierať.Keď chcem byť s niektorou z nich - musím ja prísť,ja im zavolať. Niekedy radšej ani nezdvihnú mob,neodpíšu na sms. Manžel chodí z práce tak po 18:00,pracuje na stavbe,a teraz momentálne murujú-tak sa musí prispôsobovať niektorým pracovníkom. V okolí mám asi 2kamarátky zo školy,niekedy vybehnem za nimi,ale zase je to také že len ja musím prísť-ale zase sú max 20km od nás. Tak teraz celé dne som len doma, sedím pozerám tv, sedím na koňovi...
Neviem či to je momentálne mojimi tehotenskými hormónmi.... Viem,že sa veľa zmení,keď sa malá narodí. Ale to bude zase len na chvílu a potom zase budem len ja,malá a pes a večer manžel.
...ani neviem,čo by som chcela "počuť" od vás.Potrebovala som to ale zo seba dostať.Lebo nemám to komu povedať..... Dík za "vypočutie" 😎
je to trochu sprosté, ale na mňa keď prídu takéto stavy, tak si poviem, že človek sa rodí sám, aj zomiera sám, a hneď sa začnem tešiť zo života, ktorý mám 😉
ja mam 3 deti, same starosti a ziadne kamaratky, myslim take s ktorymi by som chodila niekam. nemam nato cas. mam sice dobru svagrinu tu unas, ale aj ona ma male a ani ona nestiha. Taky je zivot, ja by som tym svagrinam porozprvala o svojich pocitoch, mozno to je blbe nedorozumenie, co ta jedna sposobila. Ale ked nastupia deti do nasich zivotoch, nie je to uz o kamaratoch a zabave. K nam pridu kamarati asi 1-2 X do roka, pokecame a to je vsetko...asi nepomozem, ale tie svagrine by som asi skusila...
ahoj,kasli na okolie aj na svagrine tes sa na babatko ,ktore cakas 🙂
Aj ja som stale sama s tromi detmi a poviem Ti pravdu decka su moji najlepsi kamarati, uvidis ze ked sa babo narodi sa vsetko zmeni uzivaj si tehulkovanie chodievaj plavat aj sama aj ja som chodila az takmer do konca tehu alebo si najdi nejaku cinnost ja som vysivala co ma predtym nikdy nebavilo 🙂 Kasli na kazdeho tes sa na babatko a ono Ti bude najlepsi kamarat uvidis 🙂
@galaxy pozri,bud si to s nimi narovinu vydiskutuj a lady sa pohnu a ked nie....ked budes mat babo,budu ine starosti...a okrem toho...s kociarom pojdes vsade-uz nebudes mat (mozno)blby pocit,ze si sama...a ked bude cupitat dietatko vedla teba..opat bude veselsie...a popri prechadzkach sa da cez deti zoznamit s mamickami....neboj,urcite samotu citit nebudes...sice,unavu a mozno spolocnost manzela a nejaky spolocny vecer a uuulet....ale urcite budes uz mat svoj zmysel zivota...a aj manzel sa bude na vas tesit domov dvojnasobne 😉
@galaxy a ešte - s tými kamarátkami to niekedy nie je ľahké... tak ako aj ty píšeš... kamarátili ste sa roky, a keď si sa odsťahovala, neráčia prísť za tebou... o kamarátstvach, ktoré stoja za p*d, by som mohla napísať román (aj keď aj ja mám na tom svoj podiel viny) 🙂 najlepšie sa kamarátiť so svojím mužom, prípadne s jeho kamarátmi (s tými, s ktorými sa dobre znášate) a hotovo. 😎
@maria1989 suhlasim s tebou...s kamaratkami je to po case ine....je lepsie mat nejaych spolocnych znamych-s manzelom....a nie je nikde napisane,ze sa po rokoch-ked uz deti odrastu niektore kamaratstva nevratia....ja som jednu svoju kamosku "naucila"zavolat mi,napisat mi,atd 😉 jednoducho aj priatelstva sa menia,stracaju a nachadzaju nove 😉
@galaxy akurat som isla napisat ze si spravte s mm babatko a potom som si vsimla ze uz si tehotna. Neboj prvym dnom narodenia prestanes mat taketo ,,nudne" dni a zacnu dni kedy nebudes mat naopak na nic cas a budes rada ze sa ti tie svagriny neozyvaju a nevolaju ta s nimi. Uvidis a das mi za pravdu 🙂 ked sa mne narodil maly nemala som sa casu ani najest, vkuse som ho len kojila alebo robilq okolo neho a co sa varenia tyka na to som si ani neprdla. Este dobre ze svokra varila lebo inak hladujeme 😀
@galaxy Je to tym, ze cakas babatko... To iste som pocitila ja, ked som bola tehotna... Zrazu som uz s nimi nemohla ist na disko, kedykolvek kamkolvek - lebo som bola tehotna... Jednej vadilo, ze sa musi prisposobit mne, dalsej, ze som tehotna, lebo ona nemohla byt, dalsia... nakoniec som to prestala riesit a ked sa narodilo babatko, chodievala som na prechadzky a ani neviem ako, s jednou mamickou sme sa "nasli". Kocikovali spolu, obcas sadli na kavu az to prerastlo do kamaratstva... My sme sa potom odstahovali, piseme si, ale je to veeelmi daleko... Ked sme sa vratili do rodneho mesta po 8r, mala som pocit, ze tu nikoho nepoznam :( Vsetci mali svoje rodiny, radosti i starosti, tiez som to neriesila... Asi po 2r, ked som chodievala s detmi von, zacali sme s manzelom viacej chodit von - nielen k rodine. na vylety, do mesta atd. A tu sme stretli znamych, tam dalsich, a tak postupne mame 3 rodiny, s ktorymi sa stretavame. Nie stale, obcas, no a s 1 sme si sadli natolko, ze sa stretavame castejsie 🙂
@galaxy a co tak dohodnut si nejake stretko napr. tu s mamickami z konika...nemusis cakat kym sa ti babo narodi. ja som si takto nasla par dobrych kamaratiek 😉 mna by doma asi svihlo, nie som ten typ, ktory povie, ze deti su moji najlepsi kamarati a aj ked ich mam tri tak musim z casu na cas vypadnut z domu. Tiez som sa vydala do mesta kde som poznala len mm rodinu a plus jednu kamaratku, ale vlastne aj cez nu som spoznala dalsich ludi, a uz mam kamaratiek viac.
A co sa tyka mojej partie z mojho rodneho mesta. ano, vacsinou idem ja za nimi, ale to ideme na vikend k nasim takze si vzdy dame stretko, ak sa da najlepsie bez deti a prebereme vsetko mozne. chodime casto na chaty, najlepsie sa keca v noci ked vsetky deti spia...A raz pripadne 2x za rok pozvem celu partiu k nam domov...to sme tu nasackovani aj patnasti a je nam fajn. podla mna treba o kamaratstva bojovat a nie si povedat ze ak sa vydam a mam deti vsetko to tym konci...
Hihi ako by si písala o mne 😀 Akurát že ja mám miminko tak to rýchlo uteká a teším sa do roboty. A tu na MK som spoznala dobrú dušičku- takú tú spriaznenú, ktorá býva od môjho "nového" bydliska necelé 3 km, tak sme stále spolu. Ale našťastie ja mám výhodu že moja sestra so synovcom je tu nonstop keď sa dá, aj keď býva 25 km. Neboj časom si nájdeš priateľov, dieťa ti zaberie veľa času a nakoniec budeš rada, keď si nachvíľu oddýchneš. Veľa šťastia želám, a naber pozitívne myslenie, to samo o sebe priťahuje ľudí ----
@galaxy ahoj, ja tiež nemám nikoho na také aktívnejšie stretávanie, kamarátky mám na západnom slovensku (ja som stred) a jednu v meste 25 km od nás. stretám sa s nimi párkrát do roka (s tou zo sused. mesta tak 3x, so západnými max. raz).
napadá mi skúsiť sa s niekým zoznámiť cez manžela, či nemá nejakých kamarátov, ktorí by prišli ku vám na grilovačku alebo vy ku nim, niečo podobné.
lenže ďalšia vec je, že keď sa ti bejby narodí, nebudeš mať na kamošky čas a ak si aj nájdeš, budeš rozprávať len o prckovi a je otázne, koľkých to bude baviť. kým sme o malého neprišli, najviac ma bavilo rozprávať sa o tehotenstve so ženami, ktoré to už mali za sebou a po pôrode to bude to isté...
na ľudí, ktorými si nie si istá, sa vykašli, osobne by som sa radšej nestretala s nikým ako s osobami, aké si opísala vo svojom príspevku.
kým som bola na pn, bola som často na koňovi v súkromnej diskusii a kecala s babami, čo boli v rovnakom štádiu tehu a to bolo super. aj to môžeš skúsiť. držím palce, aby ti bolo v tomto ohľade lepšie a keď sa bejby narodí, aby vám bolo dobre.
Ja som sa so svojimi kamoskami zoznamila cez deti na detskom ihrisku mali 2 roky a teraz maju 15 a kamoskami sme stale i ked sa uz samozrejme nestretavame na detskom ihrisku. Takze ked sa ti male narodi a ked trochu podrastie budete chodit na detske ihrisko uvidis kolkom je tam mamiciek a mozno si s niakou sadnete a budete kamosky na zivot a na smrt drzim palce
a tak aspoň muža máš doma každý večer a z bábom najdeš aj kamky 😉
@galaxy neboj, čoskoro budeš mať bábätko, a to ťa zamestná naplno, určite sa už nebudeš cítiť sama... a s bábätkom príde kočíkovanie, neskôr detské ihriská - a popri tom možno spoznáš mamičky s rovnako/podobne starými detičkami, budete si mať čo povedať, minimálne o svojich ratoslestiach, a možno sa z vás stanú aj bližšie kamošky.
to s tými kamoškami, s ktorými si prerušila kontakt: ťažko sa to posudzuje len na základe jedného príspevku: prvá vec, čo asi väčšinu z nás napadne je, že ti nestoja za to, keď sa nevedia ozvať, a musíš byť vždy tá prvá, čo zdvihne telefón: ale: nevieme, ako žijú ony, možno už majú svoje rodiny, náročnú prácu, problémy - či už zdravotné, finančné, s deťmi.... - a vtedy je človek rád, že ráno vstane a večer ľahne do postele, a na telefonáty s kamoškami čas jednoducho nemá... ty máš teraz voľno - si doma - usudzujem, že nepracuješ, takže voľného času zatiaľ, kým príde bábätko veľa, tak sa cítiš osamelo a smutná z toho, že sa nikto neozve - ale možno len kamošky nevedia, ako sa cítiš - tým najlepším by som možno predsa len skúsila cinknúť, pozvať ich k sebe, ak ti chýbajú a cítiš sa naozaj sama, je leto, čas grilovačiek, šantenia pri bazénoch, prázdniny - ak majú školopovinné deti...
Čítam tam veľa sklamania od Tvojho okolia... Vidím tam ale aj jednu veľmi dôležitú vec!!! Začína Ti záležať viac na sebe ako na druhých a to je úžasné! Zmena často znamená aj nejakú tú neistotu a aj pocity osamotenia, ale to prejde. Ty sa hľadáš na novo a to znamená, že hľadáš aj ľudí, ktorí Ti budú ukazovať viac ako im na Tebe záleží ako doteraz. Je fajn, že už nepotláčaš svoje pocity, že viac dávaš ako dostávaš. Je úžasné, že to robíš teraz, kým Tvoje dieťatko nie je na svete, lebo ono sa bude učiť od Teba ako si má vážiť seba. Chvíľu to trvá, kým si človek nájde DOBRÉHO kamaráta-kamarátku, lebo naozaj dobré a blízke vzťahy sa chvíľu vytvárajú, ak človek nechce mať len povrchné kamarátstva, je to o dôvere, o otvorenosti, o schopnosti sa podeliť, o odvahe povedať o sebe, čo sa vo mne deje a tiež o schopnisti vypočuť si toho druhého. To čo si popísala dobre poznám, pred pár rokmi som prechádzala podobným obdobím a aj teraz občas sa stane, že nejaké to kamarátstvo sa ochladí... Dôležité je, že Tebe záleží na sebe a zaslúžiš si, aby sa ľudia k Tebe tak správali. Je fajn, že si bola ku švagrinám otvorená, to je úžasné, druhá vec je, že asi oni nie sú tak ďaleko ako Ty a nevedia byť otvorené ony k Tebe... To ale momentálne nezmeníš. Užívaj si ten krásny pocit, že čakáš dieťatko, oceňuj sa, že si nabrala odvahu a aj za cenu momentálneho pocitu samoty si sa postavila za seba a keď budeš mať chuť, tak sa môžeš porozhliadať po nových vzťahoch, skúšať a preverovať tieto vzťahy, či TEBE stoja za to. Neboj sa budeš mať ešte okolo seba pekné vzťahy, len na to treba čas 🙂 Lucia
pocut hmm :D poznam to, ak Ti svagrine stoja za to povedz im to na rovinu ak nie najdi si nejaku cinnost kt. Ta uspokojuje a kasli na nich