Zlé obdobia a nepochopenie
Stava sa mi dost casto ze pride take obdobie ked sa cítim tak trochu na dne. Vzdy to sposobi nejaka situácia (skor v praci... a medzi ludmi.. nieco sa udeje take ze si to vezmem moc k srdcu. Napriklad verim cloveku, snazim sa naozaj aj sa otvorim.. Ked som otvorena poviem vsetko co ma napadne. Mne je tak lepsie, aspon si nemusim pamatat co som komu povedala🙂 ved sa vraví treba byt sama sebou. Ale ako vnimam okolie niesom podla druhych predstav. Strasne sa ma to vie dotknúť.. Ked počujem niečo co sa týka mna.. Proste vidim to,vsimam si. Potom vo mne vrie zlosť ale skor na seba samu a menim sa na niekoho co niesom. Mam viac odvahy voči veciam aj ludom ale to niesom ja. Po case sa utiahnem spat k mojej povahe. Možno budu komentáre tej to pekne drbe. 😃Ale musela som to niekde vyplut. Lebo ani doma necítim oporu. Možno by som mala napísať knihu alebo si viesť denník 😐
@zuzulk Ak mas depku a citis sa nepochopena a kvôli tomu ze ta nikto nechape ju mas este vacsiu sa utahujes do obdobia dokedy ta to neprejde.... To je zly postup. Ak ta niekto nechape, tak mu to musis vysvetlit aby ta pochopil. Ono ked si sadnes ako bukvica na zadok , spojis obocie a ticho pozeras vpred. Nikto nema kristalovu gulu aby vedel co ti je. Treba komunikovat... Ak sa ta niekto spyta co ti je. NIC . Je zla odpoved. Poviem . Aaaale som nasrata na samu seba lebo som povedala te henta ma krive nohy a vôbec som to tak nemyslela....
Mala by si sa asi trocha obrniť voči okolitému svetu a potom ťa to takto všetko trápi. Je fajn, že si to sem napísala a isto sa ti aj uľavilo, že?
@zuzulk no,podla mna uprimnost a otvorenost je dnes podpultovy tovar. A to iste aj prijatie sameho seba,s kladmi a zapormi. Osobne si nemyslim,ze pozerat iba na seba,nehladiet na inych je dobra rada. To je egoizmus,zabaleny do pozlatka...
Bud aka si...nech ta sklamanie a nepochopenie toho dobreho,co robis neznechuti. Vzdy sa najde clovek,kt.to oceni....
@zuzulk áno, o tom je dnešný svet...
toľko faloše koľko som videla v práci v ženskom kolektíve som ešte nezažila...takže pozor komu čo povieš, komu sa zdôveríš...lebo povieš jednej a ona ďalším trom...😉
@zuzulk preco by si chcela byt podla druhych predstav? K comu by to bolo dobre?
@zuzulk ja som si to prečitala a normalne mam pocit akoby si bola povahou ako Rak...o nich sa hovori že najprv vyjdu krok dopredu, strihnu klepetami a potom cuvnu 2 kroky späť a zalezu do ulity.
Možno by bolo vhodne prestať obracať zlosť na samu seba pokažde ako Ti niekto niečo povie, vyslovi svoj nazor, posudzuje Ta. To kazdy co Ti nieco povie, by si menila podla toho spravanie a reakcie? Ved jasne ze to nebudes potom Ty a budes stracat samu seba. Je ok reagovat na svoje okolie ale nie za cenu ze budes menit samu sebal len za cenu aby si sa zapačila a zapadla. Teprve potom budu ludia z Teba zmäteni lebo Ta budu mat za nevyspytatelnu, naladovu...
Skus si pisat dennik a rozanalyzovat'si situacie a pocity potom spätne. Doležite je poznať samu seba a potom sa prestaneš obavať reakcii okolia a aj tych svojich.
Kludne skus nejake cvičenie s koučom alebo psychologom. Drzim Ti palce aby si bola spokojna a zmierená sama so sebou 😉
Musela som si to prečítať viackrát aby som pochopila čo vlastne chceš povedať. Takže ty proste keď si si s niekým blízka tak proste nemáš problém sa otvoriť, porozprávať o všetkom ale potom keď ti niekto povie niečo zlé alebo niečo na teba započuješ tak proste sa zase stiahneš, ale tak to má asi každý tak, niekto to vie zvládať lepšie niekto nie
@zuzulk ja som presne taká istá, sebou som ak som spontánna a nepremýšľam moc ako čo diplomaticky povedať ale i tak potom rozmýšľam čo som to tak povedať mala či nie, mám to z dectva kde ma moja mama často zahriakovala že toto som povedať nemala a toto sa nepatrí a podobne...
Takze potom sa utiahneme a radšej ani nič nevravím ale to nie som ja je to už niečo čo robím nasilu ale ja narozdiel od teba depky mám a to poriadne a ani ja podporu nemám nikde a vôbec už nie doma u manžela
@zuzulk myslím, že ti rozumiem...tiež som taká-hlavne v práci, keď niekto prejaví záujem tak sa hneď otvorím (čo teda nerobím často), myslím si teda o dotyčnom že je dobrý človek, že sa o mňa zaujíma. o čo viac ma mrzí keď ma podrazí alebo to posunie ďalej. vtedy sa tiež stiahnem a neverím nikomu. v poslednej dobe si to aj často opakujem-radšej neveriť a neotvárať sa každému...a podobne ako naznačila @kikuta tiež ma doma zahriakovali(vlastne to dodnes robia) - "načo si toto hovorila, mala si povedať že" a "ty tomu nerozumieš"...čiže vlastne som ani nemohla mať svoj názor - čiže asi dosť nás ovplyvňuje detstvo. ☹
@zuzulk Pises to trochu zmatene. Ale ak som to dobre pochopil tak je problem to ze ( ak to prezeniem ) ides z extremu do extremu. O svojej povahe si len myslis ze aka si. Ale ta tvoja prilezitostna otvorenost a uzavretost je tiez sucast tvojej povahy. Treba to akceprovat. Myslim ze ciastocna cesta k tvojej spokojnosti je naucit sa nebyt priliz otvorena a ani ani utiahnuta. Hlavne pri stave otvorenosti bude dolezite volba slov a skor sekundicku porozmyslat ako to povies. Ono sposob vyjadrovania je dolezity v tom ze kludne cloveku vies vynadat a on ti este podakuje. Takze ak sa budes chciet otvorene vyjadrit k problemu ci osobe najprv sa zamysli ako to povies. Potom ta nebude mrziet ze si to povedala a nemusis citit potrebu sa stiahnut.