Až keď všetko sabotujem
Bolo by to na jeden román, ale stručne zhrniem. Aktuálne sa už vyše pol roka stretávam s mužom. Nie je to ideálne a ani on mi nič nesľubuje. Je odomňa starší a ja už tomu asi aj rozumiem. On jednoducho akoby nedospel. Možno preto som si toho muža,, pritiahla" do života. Sama som nedospela a neprevzala zodpovednosť za svoj život. Predošlé partnerstvá sa neodlišovali. Neviedli k žiadnej zodpovednosti. Celý život už aj keď som nechcela sa na mňa,, lepili" min. o 15 rokov starší muži. Netuším aké je to mať vztah, ktorý vidím napríklad na ulici medzi rovesníkmi. Človek by očakával, že budú aspoň zodpovední, no ja som si akoby vybrala vždy tých, ktorí už hodnoty ako vernosť, úprimnosť, nebrali vážne. Sama mám kopu rôznych problémov, ktoré by som mala riešiť. Od psychických po zdravotné, ale upadla som do začarovaného kruhu, tzv.,, od zajtra. " Stále si hovorím, že zmením aspoň, to čo sa momentálne dá, nejaké nastavenie. V jednu chvíľu som motivovaná a v ďalšiu na tom i tak nezáleží. Akoby to nedokážem, kým niesom v živote úplne sama. Irónia, že samota ma priviedla k problémom a teraz akoby si bez samoty neviem usporiadať život. Mám pocit, že keby veci začnem meniť, akoby to už nebudem ja, ktorú tých zopár ľudí pozná, hoc mi všetci v dobrom prajú tú zmenu. Prečo? Možno práve pre ten spáchaný život ma občas tí ľudia zachytia, alebo prečo si myslím, že až keď ma každý opustí, budem schopná zmien. Že až keď sa všetko zrúti, budem schopná stavať nanovo. Veď môžem začať hneď, tak ako to, že vlastne nemôžem? Zažili ste niektorá? Rozumie tomu niekto?
Myslim ze aj dnes si mozes v nejakej online psycho poradni vyklikat sedenie osobne/online s psychologom a zacat to riesit dnes. Napisala si to velmi nekonkretne a abstraktne a neda sa z toho vycitat v com mas problem, ale ocividne sa tocis v kruhu z ktoreho sa sama bez zasahu niekoho kompetentneho nedostanes.
tieto novodobe meditacie o tom, koho a preco si do zivota pritahujeme a nepritahujeme a co robime zle a preco....naco toto? chceme byt vsetci dokonali? to tak nefunguje...cez vztahy sa ucime a rastieme...ked ten vztah nie je dobry, opust ho...ked chces byt sama, bud sama...ked vztah mas a prezivas, tak ho zi...to je cele...co chces vlastne zmenit? kolko mas rokov?
Tak dospej, prevezmi zodpovednosť za samu seba a môžeš vykročiť do života. Veď ty vieš čo chceš, vieš čo robíš zle, tak čo toľko premýšľaš.
Ja si myslim, ze rozumiem. Vela ludi sa boji zmeny, hoci by mohla byt aj k lepsiemu, lebo nevedia, co by ich cakalo, ake by to bolo. Tak radsej volia istotu, ktora im sice velmi nevyhovuje, ale aspon v nej uz nejako vedia chodit a prezit. Podla mna to ma vela ludi tak, ze az vo velkej krize sa odhodlaju k velkej zmene.
Co poradit, to ale neviem, v podstate vidis do situacie a vidis aj, co treba zmenit a je uz len na tebe, co dalej urobis.
V podstate by som ale povedala, ze ano, zmenou sa moze pomenit vela veci a niektore mozno aj take, co by si necakala, mozno aj v tejto chvili nechcela. Ale zase ked si sa naucila zit v sucasnej situacii, naucis sa aj v novej (pravdepodobne lepsej).
Myslím, že ty potrebuješ psychológa.Važne. Sama to neurobíš a nevieš ako na to.
A nemôžeš byt chvíľu sama? Bez chlapa? Aby si si upratala svoje vnútro, premyslela další život a tak.