8 ročný odmieta chodiť do školy. Ako máme postupovať?

Zodpovedané
26. okt 2020

Dobrý deň,

syn je druhák a od začiatku školského roka odmieta chodiť do školy. Plače a učiteľka musí chodiť pre neho von. Inak nevojde do školy, je to neuveriteľný boj.

Stále len bojujeme s neustálym ranným plačom a presviedčaním prečo chodiť do školy. Máme za sebou jednu návštevu psychologickej poradne. Boli sme len my rodičia.

Musím podotknúť, že v prvom ročníku bolo všetko.v poriadku. Pani učiteľka, trieda, spolužiaci sú stále rovnakí. Nerobia mu v škole zle. Sme unavení a už nevieme ako postupovať.

Sú však dni, keď ide celkom dobre do školy bez plaču a pri rovnakom postupe na ďalší deň ide zase s plačom. Nechce tam chodiť. Domov však chodí nadšený a povie, že bolo dobre.

Ako máme postupovať?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

je zrejmé, že sa niečo deje. Syn do školy chodil v pohode a zrazu prišla takáto zmena. Niečo sa zrejme udialo.

To, čo vidíme zvonka je správanie dieťaťa. Všimneme si ho zväčša keď nejako vyčnieva, líši sa, popr. je nežiadúce. Za každým správaním dieťaťa sa však skrýva nejaká emócia a za ňou potreba. Ťažko povedať čo sa v škole dialo, deje a prišla tam takáto zmena správania. Mnohé závisí od toho ako to máte doma, aké má skúsenosti, ako to v škole prebieha. Rolu tiež môže zohrávať aj aktuálna pandemická situácia.

To, že plače, že potrebuje nejaký čas na vyrovnanie sa so zmenou a adaptáciu na ňu, je prirodzené. Tak isto, ak sa niečo udialo. Je vtedy prirodzené, že dieťa zrazu stratí nejakú istotu, stabilitu. Môže mať napríklad strach, poprípade ak niečo zažil, počul, niekto mu niečo povedal, cíti sa menejcenný. Ťažko povedať čo za tým je.

Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jeho emócie. Pomenujte ich. Pýtajte sa jej, čo by mu pomohlo sa cítiť lepšie. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, ako sa syn cíti je pre neho reálne. Netreba to banalizovať, ani sa to snažiť zmeniť.
Mali by ste mu byť v týchto situáciách sprievodcom.

Komunikujte mu emóciu, vyjadrite pochopenie: Je to pre teba ťažké chodiť do školy. Najradšej by si bol doma. Niečo sa deje.
Otvoreným konštatovaniami bez otázky mu dávate priestor, aby sám rozpovedal ćo sa dialo.
Syna si všímajte. Reagujte na jeho signály a adekvátne napĺňajte jeho potreby. Komunikujte s nim empaticky. Je dôležité, aby cítil, že ste pri ňom, že ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.

Pýtajte sa ho: Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohol spraviť, aby to bolo lepšie? Viem ti ja nejako pomôcť, aby si to pre teba bolo ľahšie? Skúste mu dať nejaký návrh.
Môžete zvážiť aj spoluprácu s učiteľkami. Skúste sa pýtať, pátrať. Hľadajte cestu ako mu to uľahčiť.

Nesľubujte odmeny, netrestajte, nevyhrážajte sa.

Nastavujte láskavo hranice. Prejavujte synovi dôveru. Nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte. Oceňujte ho.

Dávajte mu doma čas na voľnú hru, avšak buďte pri ňom. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

Ťažko povedať čo sa v škole deje, prečo to ráno syn tak náročne prežíva. Určite však tomu treba venovať pozornosť.

Možno by vám mohol pomôcť odborník. Ak synček zažil niečo nepríjemné, prežíva obavy s strach, poprípade jej problém niekde inde, pomôže vám to odbúrať.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com