Uplakaný 2,5 ročný syn
ZodpovedanéDobrý deň,
mladší syn je od narodenia veľmi uplakaný. Preplakal nám celé noci len bez príčiny. Keď bol starší, tak plakal aj pri hre tiež bez príčiny. Teraz ako 2,5 ročný, keď už vie rozprávať, tak na otázku prečo plačeš odpovedá, že nevie. Začne plakať a plače aj hodinu - dve. My nevieme prečo.
Je to podľa Vás dôvod na návštevu odborníka? Okrem toho nás vôbec nerešpektuje. Výchova je rovnaká u oboch mojich detí a so starším synom sme nikdy taký problém nemali.
Ako mám reagovať v situácii, keď mu niečo nedovolím a on aj napriek tomu nerešpektuje? Vyberie si nôž a ide sa s ním hrať. Ja mu ho zakážem a on vôbec nepočúva, ignoruje a ide si ďalej po svojom. Môžme mu to povedať aj 100x a on neposlúcha. Tak je to so všetkým. Keď mu vec vezme, tak spustí plač, pri ktorom mu zdvíha až žalúdok a takto vie potom plakať doslova pol dňa.
Dookola vysvetľujeme, veľa s ním rozprávame a on všetko pekne rozumie. Presne vie, kedy robí to, čo nesmie. Pozrie na nás s úsmevom a čaká na reakciu. Vôbec nevieme ako reagovať v takých situáciach.
Ďakujem za každú radu
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ťažko povedať čo je za častým a dlhotrvajúcim plačom vášho syna. Môže to byť čokoľvek, niečo ho bolí, trápi, je citlivejší na nejaký podnet, niečo mu vadí, keď plače dostáva tak, čo potrebuje. Niektoré deti bývajú aj plačlivejšie ako iné.
Možno sa treba poradiť aj s pediatričkou, a keď tak hľadať príčiny aj s inými odborníkmi.
Čo sa týka rešpektovania, treba presne a pevne stanoviť hranice. Ak je potrebné, aby syn odložil nôž (ide o jeho bezpečie): Páči sa ti ten nôž. Ale nôž nie je na hranie. Môžeš si vziať lyžičku. Napríklad takto. Poprípade si môže vziať niečo iné, hračkársky nôž atď.
V zásade treba popísať situáciu, stanoviť hranicu a dať alternatívu.
Ak je to však nebezpečné, môžete rovno vziať nôž a vysvetliť neskôr.
Pri hraniciach treba byť dôsledný.
Je prirodzené, že potom plače a je frustrovaný. Vtedy treba pracovať s emóciou: Hneváš sa. Si smutný. Veľmi si sa s tým chcel hrať atď. Tým dieťa učíme emóciám, zvládať frustráciu, zvedomujeme mu ich a dieťa sa aj skôr upokojí.
Následne sa vieme rozprávať o tom, čo sa stalo a vymyslieť ako to nabudúce spraviť ináč.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com