Dobrý deň,
mám doma druháka a škôlkara. Starší má 7 rokov a škola mu ide. Dostáva jednotky z diktátov, čítania, matematiky, prvouky. Má asi tri dvojky, ktoré sú skôr z nepozornosti. Má trošku rečový problém. Keď rozpráva rýchlo, trošku sa zasekáva, ale v škole na výsledkoch nebadám žiadny problém, čo sa týka komunikácie. Kamarátov má veľa, do školy sa každý deň teší. Najväčší problém však je, keď príde domov a má si urobiť úlohy.
Vyskúšala som všetko na svete, ale vždy plneniu úloh predchádza hodinu revu a kriku. Jemu sa nechce, že chce byť ako jeho mladší brat a len sa hrať. Desím sa každý deň, keď po neho idem do školy, ako to zase zvládneme.
Skúšala som odmeňovací systém, mali sme nálepkový zošit, skúšala som najprv sa hrať, potom sa učiť, či ísť von na prechádzku, lenže vždy to skončí rovnako. Jasné, že to nakoniec urobí, lebo ho nemôžem posielať do školy bez úloh. Skúšala som aj s učiteľkou komunikovať, bezvýsledne. Poslala som ho dvakrát bez úlohy, že to možno zaberie, keď uvidí na pani učiteľke, že má niečo zle a dostane poznámku. Jemu to je však jedno.
Najväčší problém je slovenčina, písanie a čítanie. Chcem, aby napísal 5 viet. On však reve, že to je veľa, že napíše len dve a krátke. V 1. ročníku písal oveľa komplikovanejšie vety už vtedy, keď mali písať len slová. Chcem tým povedať, že je neskutočne šikovný a zaujíma sa a o rôzne veci, ale vidím problém v tom, že sa mu nechce robiť úlohy, ktoré má nadiktované.
Akurát som v piatom mesiaci tehotenstva a chcem konečne doma pohodu a rýchlo spravené povinnosti. Pri tých úlohách reálne sedíme dve až tri hodinky. Nepomáhajú ani prestávky medzi úlohami, lebo žiadna prestávka pre syna nie je dosť dlhá.
Ako zvládať písanie domácich úloh bez plaču a stresu?
Ďakujem
Dobrý deň,
písanie úloh je pre veľa žiakov a aj rodičov stresujúce. Písať ich dve - tri hodiny je skutočne veľa. Skúsili ste už naozaj všeličo, tak nám veľa možností neostáva. Váš syn naozaj môže cítiť krivdu v tom, že jeho mladší súrodenec sa iba hrá a keď si predstaví, že do rodiny pribudne ďalšie bábätko, na pohode mu to nepridáva. Trávte spolu čas aj pri hre (aspoň chvíľku), nielen pri učení.
Čo sa úloh týka - napíšte najskôr všetko, čo má zadané zo školy. Doplnkové úlohy mu dajte 1 - 2x do týždňa (alebo cez víkend). Uvedomte si, že v škole strávi množstvo času sústredením sa na učenie. Doma už chce mať pohodu. Nepridávajte mu zbytočne úlohy naviac.
Vyskúšali ste osloviť manžela/babky/dedkov/kamaráta, či si s ním skúsi písať úlohy? Nemusí to byť stále, postačí aj týždeň. Zmena by mu prospela. Tiež som chodila ku kamarátke písať úlohy s jej synom. Nevedel, že som učiteľka, ale mal ma rád, tak si ochotne úlohy so mnou písal.
Dokonca sa učil aj angličtinu, ktorú sa s maminou odmietal učiť. Radšej by dostal 5 ako sa učiť. So mnou to išlo ľahko, motivovala som ho a počas celého týždňa som mu ukázala, že tie úlohy predsa nie sú taká nočná mora. Pomaličky som si ho spracovala tak, že po týždni ma nepotreboval a ochotne si píše úlohy s maminou. Ona pri nás za celý týždeň nebola.
Držím prsty, aby ste túto nechuť z domácich úloh prekonali.
Prajem pekný deň.
Mgr. Natália Rajnohová
Učiteľka pre primárne vzdelávanie