Tento článok som sa rozhodla napísať na základe toho, že málo ľudí o tejto chorobe vie a už vôbec nie, čo ju spôsobuje. Takisto reagujem na to, čo vidím vonku. Je zima, fúka vietor, mrzne a deti chodia bez čiapok s rozopnutými bundami a bez šálov, kopa dospelých tiež. Ešte na začiatok uvediem, že nie som zdravotník, píšem na základe vlastných skúseností. 

Bellova obrna je ochrnutie tvárového nervu alebo inak nazývaný trojklanný nerv. Spôsobiť toto ochrnutie môže čokoľvek, porážka, kliešť, ale najmä o čom chcem hovoriť, tak to môže byť spôsobené prechladnutím, prievanom (či už z otvoreného okna alebo z klímy v aute, atď), takisto prechodené choroby, prípadne kombinácia viacerých faktorov. Postihnutý môže byť ktokoľvek bez ohľadu na vek. Či už je to dieťa alebo dospelý. 

Ja som si touto chorobou prešla minulý rok a následky mám do teraz, aj keď nie tak viditeľné ako to bolo. 

Príznaky môžu byť rôzne a vy sami si ich ani nemusíte všimnúť zpočiatku. U mňa to začalo stratou chuti. A nie, nemyslím stratu chuti do jedla 🙂 Prestala som cítiť chuť. Cítila som len slané a to to teda muselo byť poriadne slané. Absolútne som necítila sladké, horké, nič.. Potom som si všimla, že mi poklesol kútik úst. Prestala som dovierať oko, stratila mimiku na jednej polovici tváre. 

Radím Vám, ak zabadáte na sebe, niečo z tohoto vyšie spomenutého alebo že idete sa napiť a tekutina Vám vyteká z úst, všimnete si, že máte pokrivený úsmev. Hneď vyhľadajte lekára. Nič Vás nemusí bolieť, zatiaľ. A čím skôr pôjdete k lekárovi, tým je šanca, že sa z toho dostanete skôr a aj to, že budete bez následkov. 

A keď vravím hneď, tak hneď. Aj na pohotovosť. 

Ja keď som prišla k lekárke, šla som ráno, čo bola zrejme chyba, mala som ísť jak som to spozorovala. Vzala som si časenku, ale so sestričkou som sa dohodla, či ma nevezme prednostne, pretože bol piatok a vedela som, že musím ísť neurologičke, ktorá je v druhom meste. Doktorka, keď pozrela na číslo, tak sa pýtala prečo som sa predbehla, ale po vysvetlení situácie som bola braná ako akútny prípad a ešte mi aj volala na neurológiu, že ma k nim posiela, aby ma vzali aj bez čísla. 

A tak bolo, diagnóza ochrnutie tvárového nervu - bellova obrna. Čakali ma tri mesiace denno denného pichania injekcíí, užívanie vitamínov, CT vyšetrenie hlavy, ORL, ďalšieho pol roka branie silných liekov, rehabilitácia a dnes som našťastie takmer bez komplikácií. Už možno nikdy nebudem mať pekný úsmev, ale už sa pri pohľade na mňa nikto nelaká, či som nemala porážku. 

Stále sa musím vyhýbať prievanu, nosiť šatky, šály, čiapky, keď sa čo i len troška ochladí. Občas ešte cítim bolesť za uchom. Ak je vonku silnejší vietor, tak radšej sedím doma. 

Preto naozaj, dávajte na seba a svoje deti pozor. Nie je to príjemná choroba. Pritom sa stačí zababušiť do šálu a čiapky. Na začiatok. 

Pekný deň a nech Vás choroby obchádzajú. A.