ani3012
5. mar 2012

Cvičiť pamäť

1. Hra s písmenkami

K tomuto mozgovému cviku potrebujete dva efektívne fitness nástroje - ľubovoľný článok a pero. Tréning spočíva z letmého prečítania textu, pričom podčiarknete všetky slová, ktoré sa skladajú z troch slabík, prípadne dvoch spoluhlások za sebou. Alebo si vyberte jedno dlhé slovo a snažte sa z jeho písmeniek poskladať čo najviac nových slovíčok. Variácií cvikov je viac, takže tu môžete, okrem chytrosti, zároveň uplatniť aj svoju fantáziu.

Tento spôsob trénovania mozgu sa nazýva mentálne aktivačné cvičenie. Predovšetkým je zamerané na cibrenie centra pozornosti v mozgu a pomocou neho sa dostávajú do napätia aj ostatné časti ľudského mozgu. Cvičenia okrem toho zvyšujú rýchlosť, akou sa spracovávajú v hlave informácie. Je vedecky dokázané, že pravidelné 10-20 minútové cvičenie je po dobu dvoch týždňov schopné zvýšiť IQ človeka až o 15 bodov. Dôležitý je však pri tom pohyb rukou, nakoľko tá časť mozgu, ktorá ho riadi, susedí s rečovým centrom, ktoré sa vďaka tomu aktivuje taktiež.

2. Prekvapujte sa
Činnosť mozgových buniek funguje na princípe záujmu, preto je veľmi prospešné dať ich do pohybu niečím novým a prekvapivým. Na základe tohto poznatku vyvinul americký neurológ, Dr. Lawrence Katz, tzv. neurobic, čiže akýsi mozgový aerobic pozostávajúci z malých každodenných multisenzorových cvičení, ktorých úlohou je objavovanie nových vecí, či činností.

Možností prekvapení je viac. Tak začnite napríklad tým, že si budete ráno umývať zuby, prípadne raňajkovať, namiesto pravej, ľavou rukou. Alebo si skráťte cestu autobusom tým, že zavriete oči a na základe zvukov, či zatáčok sa pokúsite identifikovať miesto, kde sa asi nachádzate. Svoj mozog, a tiež chuťové bunky, môžete prekvapiť aj kúpou nezvyčajného ovocia, či inej potraviny. Akokoľvek, pri neurobicu platí, že čím viac zmyslov zapojíte, tým efektívnejšie vaše cvičenie bude.

3. Recitujte 
Čo i len minútka denne je prínosom. Poznatok, ktorý k nám prišiel z Japonska hovorí, že hlasné čítanie náročného textu stimuluje centrálu rýchleho myslenia na čelnej časti mozgu. Kombinované s jednoduchým počítaním dokonca môže zabrániť demencii v starobe. A opäť: čím viac zložitých slovíčok text obsahuje a čím čistejší bude váš prednes, tým väčší efekt vám cvičenie prinesie.

4. Siahnite po prírodnej lekárničke
Obsahuje totiž niekoľko rastlinných povzbudzovačov mozgu. Najznámejšie a najoverenejšie je Gingko, preto dožičte svojej mysli duševný fitness v podobe čaju práve z tejto rastliny. Jeho listy totiž napomáhajú prekrveniu mozgu a účinok tiež pocítite na dlhodobej pamäti. Mäta a Guarana majú, aj vďaka obsahu kofeínu, taktiež stimulačný účinok, efekt je však skôr krátkodobý.

5. Pite veľa vody
Veríte, že sa môžete stať glg po glgu chytrejšou? Radšej verte, pretože ten, kto poctivo dodržiava pitný režim, udržuje na vysokej úrovni prietok informácií medzi mozgovými bunkami. Pitie našu krv zrieďuje, čo má zas za následok ľahšie okysličovanie mozgu. Spolu s kyslíkom sa v bunkách spaľuje aj glukóza a tým pádom sa získava energia na myslenie. Odporúčanie odborníkov: minimálne dva litre tekutín denne.

6. Múdre guličky
Tento krát siahneme do homeopatie. Tá totiž odporúča v prípade zábudlivosti a problémami s koncentráciou užívať Acidum phosphoricum D12, ktorá je vyrobená z vysoko zriedených fosforových kyselín. Tento prostriedok pôsobí na centrálny nervový systém a jeho efekt oceníte najmä pri telesnom a duševnom preťažení. Užívanie je vhodné len po dobu niekoľkých dní.

7. Žujte žuvačku
Akokoľvek neesteticky to bude vyzerať, mozgu to pomôže. Žutie žuvačky znamená rýchly doping pre šedé bunky. Prácou sánkových svalov sa zlepšuje okysličovanie mozgu a tak mozog dostáva väčšie množstvo potrebného kyslíku. Ako potvrdili vedci z anglického Newcastlu, žutím sa výkonnosť krátko- a dlhodobej pamäti dokáže zvýšiť až o jednu tretinu.

8. Spite hlboko
Nielenže sa budete cítiť oddýchnuto, vzpružíte aj svoju myseľ. Pokiaľ my nerušene snívame, zažíva náš mozog najproduktívnejšiu časť dňa. Jeho úlohou je informácie, ktoré sa nám v priebehu dňa ukladali do krátkodobého „úložného priestoru“, presunúť do dlhodobej pamäti. Z hľadiska faktovej pamäti je pre nás mimoriadne dôležitá hlboká fáza spánku ihneď po zaspaní, motoricko–senzorické dispozície zas za potrebnú na svoju regeneráciu považujú raňajšiu REM fázu. Či váš spánok trvá šesť alebo deväť hodín, nie je v tomto prípade až také podstatné, dôležitý je skôr subjektívny pocit oddýchnutia po prebudení.

9. Športujte
A máme to tu zas! Šport udržuje fit nielen naše telo, ale aj hlavu, nie však hocijaký. Stereotypné športy ako napríklad beh síce prekrvia mozog, ale kto chce ozajstne duševne pookrieť, mal by svoju pozornosť skôr zamerať na aktivity ako korčuľovanie, plávanie, či golf, skrátka také, pri ktorých sa zapája čo najviac zmyslových orgánov. Zvyšuje sa tým koncentrácia nervovo–rastových faktorov, ako aj predchádza vápenateniu ciev, čiže porážke.

10. Vytvorte si príbeh
Aj vy patríte k notorickým zabúdačom mien? Tvár, farbu vlasov, či typ topánok nie je až taký problém, ale spomenúť si na meno dá poriadne zabrať. Máme pre vás radu. Keď máte meno ešte čerstvo v pamäti, vytvorte si k nemu nejaký krátky príbeh, ktorý ho vystihuje. Dajte si k nemu okamžite nejaké vtipné prirovnanie, skrátka urobte čokoľvek pre to, aby ste si naňho, keď to bude potrebné, spomenuli. Aj za cenu, že vám to vyvolá úsmev na tvári.

11. Tvorte z čísiel vety
Ďalšou populárnou kategóriou zábudlivosti sú čísla. Technika zapamätania obrazu však funguje aj v prípade čísiel, či dokonca číselných kombinácií. Preto opäť siahnite po svojej predstavivosti a zostavu čísiel adaptujte na nejaké konkrétne slovné spojenie, či vetu. Opäť najviac pomôžu tie najvtipnejšie varianty. Napr. ŠPZ 296 OP si v hlave „zakódujte“ ako dvesto deväťdesiatšesťročných opíc. Fantázii sa ani v tomto prípade medze nekladú.

12. Vypnite televízor
A opäť sa raz osvedčilo, že naše mamy mali pravdu, keď nás odháňali od televízorov. Dospelí by si tiež mali brať príklad. Jednak nám pohlcuje množstvo užitočne využiteľného času, jednak nám následkom programovej štruktúry našich TV staníc otupuje mozog a do tretice ešte aj zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby. Každou hodinou, ktorú presedíme nečinne pred televízorom, sa toto riziko zvyšuje o faktor 1,3. A vôbec nie je podstatné, čo sledujete. Ide o skutočnosť, že váš mozog dlhodobo vystavujete duševnej lenivosti.

Takže hor sa kúpiť lístky do divadla, cestou tam si zapamätajte minimálne tri ŠPZ, na chvíľu zavrite oči a uhádnite kade idete, počas predstavenia si „spríbehujte“ mená všetkých divadelných postáv, po príchode domov si dajte poriadny dúšok gingko čaju, umyte si zuby ľavou rukou a spite ako bábätko. A ráno sa zobudíte bystrá ako rybička.

skopírované z fóra : http://www.zdravie.sk/sz/510/t15189/p1/pripravky-na-pamat.html   

Začni písať komentár...

Odošli