Ahojte všetci 🙂

    Volám sa Monika, mám 25 rokov a mám jedného krásneho synčeka Riška, ktorý sa narodil 17.10.2013 , som šťastná mamina a rozhodla som Vám opísať moje posledné chvíľky s bruškom, priebeh môjho pôrodu a zároveň  prvé okamihy so svojim dieťatkom. ♥

   Bola streda 16.10.2013 a ja som bola objednaná na vyšetrenie na Antolskú k svojej doktorke. Už som bola týždeň otvorená na 2 cm a mala som už aj veľmi opuchnuté ruky aj nohy. Na vyšetrení mi zmerali tlak, ktorý bol 175 na 105 a lekárka mi hneď oznámila, že musím zostať v nemocnici a že zajtra ráno rodíme. Takže kôli vysokému tlaku musí byť pôrod vyvolaný! ☹  Bola som v 39. týždni tehotenstva.

Ešte som po ceste do pôrodnici hovorila manželovi, že by bola sranda, keby si ma tam nechali a aj si ma tam naozaj nechali 😀 som si to privolala 🙂 , inak cítila som sa celkom dobre až na to, že mi každé ráno hrozne trnuli ruky.

  Neviem prečo ale chcelo sa mi plakať, keď mi lekárka oznámila, že ostávam v nemocnici. Hneď som mala slzy v očiach. Veľmi som chcela, aby sa vypýtal malinký na svet sám... Nechcela som, aby mi pôrod vyvolali ☹.  Hneď mi dali infúziu a začali mi robiť odozvy malinkého a ultrazvuk...  S doktorkou som sa rozlúčila s tým, že ráno okolo 7-8hod. sa vidíme a rodíme 🙂. Manžela som poslala domov pre veci, našťastie mala som doma všetko prichystané....  Pocity nás oboch boli zmiešané, manžel ten bol úplne hotový, že si ma tam nechávajú, keď sa vrátil z domu z mojími vecami, tak sme len tak sedeli spolu na lavičke v čakárni v objatí a predýchavali sme, že zajtra nás to čaká a že uvidíme konečne naše dieťatko.  ♥

                                Fotka v čakárni, posledná s bruškom :-*

  Noc v nemocnici na oddelení rizikových tehuliek a naplánovaných cisárskych pôrodov bola celkom v pohode až na to, že som celú noc nespala 🙂. Nedalo sa mi...  Bolela ma  kanyla bo mi ju zle pichli ☹ a mala som obavu z pôrodu a aj mi bolo smutno, chcelo sa mi stále cikať, postele tvrdé ako fras a čo bolo najhoršie? Žienka, ktorá bola so mnou na izbe veľmi chrápala, ako starý chlap 😀  :-/ 

  Ráno som teda bola úplne unavená ale nejako som to nevnímala bo som sa už tešila kedy budem držať v náručí svoje bábo... Bolo už 9 hodín a ja som stále čakala na doktorku, ktorá stále neprichádzala tak som sa šla spýtať ako to so mnou bude..  Sestrička mi povedala, že akurát išla za mnou mi oznámiť, že mojej lekárke prišlo zle a že ma odrodí lekárka, ktorú mi ona vybavila.... Tak som čakala kým mi dajú nejaké informácie a zatiaľ som oddychovala na izbe. Po takej pol hodinke prišla sestrička pre mňa, že mám isť s ňou na vyšetrenie, doktorka mi dala vyvolávačku (tabletku do pošvy).  Začala mi dávať tu tableku a strašne ma to bolelo, pchala to úplne dovnútra a po 5 minútach mi hovorí, že hups mne sa to nalepilo na rukavicu.. Musíme znovu a ja kukám na ňu či to myslí vážne, tak začala do mňa zase tu tableku pchať, strašne ma to bolelo ☹. Keď mi to konečne dala tak ma poslali na izbu a ja som začala trošku krvácať (ale to vraj je normálne).... 

  O takú pol hodinku prišla sestrička napojiť ma na monitor, aby vedeli aké sú odozvy nášho drobca.  Mne začala tak rýchlo účinkovať tá vyvolávačka, že som do hodiny začala mať kontrakcie a vydržať na tom prístroji bol veľký problém, musela som ležať len rovno ☹ a  potrebovala som sa trošku dať na bok ale nemohla som, potrebovali ten graf ☹.  Potom keď mi to dali dolu z bruška tak som ležala raz na jednom boku, raz na druhom a chodila som po izbe a po chodbe a proste predýchavala som tie kontrakcie... Najhoršie bolo, že som bola veľmi smädná a aj hladná ale hlavne smädná a nemohla som sa napiť ☹. Bolo mi strašne horko tak som sa prechádzala na balkone, našťastie nebola moc zima, ale v oktobri v nočnej košeli som sa tam premávala hore dole ako nejaký blázon 🙂.  Bolesti boli stále silnejšie a ja som volala manželovi nech už pomaly príde a že nech mi ide kúpiť epidurálku 😀.

  Z izby ma po takej hodine a pol presunuli do pôrodnej sály ale predtým mi ešte šli urobiť klistír a toho som sa veľmi bála ale to nebolo až také hrozné, horšie bolo to, že ma tam nechali úplne samú a mne prišlo strašne zle, nikde nikoho ani žiadne dvere ani žiadny ľudia, proste ocitla som sa v miestnosti zo záchodom a jednou posteľou a bolo mi neskutočne horko a na odpanutie.....balkonove dvere otvoriť nešli a radiator tam kuril ako blazon ☹. Nevedela som čo mám urobiť, bolo mi do plaču a už som mala veľké bolesti... Kontrakcie boli už veľmi silné! Už som bola taká hotová, že som sa schúlila na tú posteľ do klbka, dýchala som, potila som sa a mala som zatvorené oči a v duchu som si vravela: "Pane bože prosím,nech to mám už za sebou"  Zrazu prišla sestrička, že aby som jej dala doklady a medzi tým mi volal manžel, že kam má ísť, že kde som... A ja som mu povedala, že umieram 😀. Nakoniec som mu povedala kde som a on prišiel na to poschodie... Povedala som to sestričke a ona šla pre neho...  Prišiel za mnou a ja tam schúlena na tej posteli, prišiel ku mne pohladkal ma a vraví: Chudatko moje, neboj zvládneš to 🙂, si silná a za chvíľku uvidíme naše vytúžené bábo. Moc ťa to bolí? Strašne bol zlatý a tuším sa bál viac ako ja 🙂.

  Prišli pre nás a šli sme do pôrodnej sály. Tam ma stále dookola monitorovali a stále rozrýpavali, aby som sa otvárala ale veľmi to šlo pomaly. ☹ Dávali mi infúzie na zníženie tlaku,  pretože stále veľmi vysoký. Tiež mi pichli niečo na rýchlejšie otváranie ale nejako to moc nezaberalo ☹ . Dali mi epidurálku po ktorej sa mi veľmi uľavilo a nazbierala som nové sily na ďalšie kontrakcie. Mimochodom vpichnutie ma bolelo ale to bolo proti kontrakciám nič, dalo sa to vydržať. Ja odporúčam epidurálku, nerodila som sídce bez nej ale mne sa naozaj po nej uľavilo! 

 Manžel bol stále pri mne prechádzal sa so mnou a  môžem povedať, že mi bol naozaj veľmi veľkou oporou, za čo mu veľmi moc  ĎAKUJEM!  Stále ma posielali do sprchy a chodiť, chodiť, chodiť ale už som nevládala a cítila som, že už potrebujem tlačiť, tak zase ma doktorka skontrolovala , stále otvorená len na 7 prstov ale už som jej povedala, že už cítim, že musím tlačiť, že už proste nevládzem a ona potom, že dobre tak poďme na to! Už som cítila pri posledných kontrakciách, že je už úplne dolu a mala som pocit, že mi vypadne. :-/ . Doktorka zakričala na celú sálu, že začína pôrod a zrazu sa tam objavilo asi 20 ľudí, nechápala som... Bola som tam ako vystavný kúsok ☹. Ale už mi to bolo jedno, už som to chcela mať za sebou tak som sa veľmi snažila tlačiť, manžel mi stále hovoril, že super zlatko už vidím, že ide hlavička.... Stále som z celej sily tlačila a stále nič ☹. Bohužiaľ som chytila pri pôrode "pána docenta", ktorý je za prirodzený pôrod bez nástrihu.... Bolo to hotové peklo. Stále nešiel a nešiel a predstavte si, že sa ma doktorka pýtala počas pôrodu, že či mi môže urobiť nástrih, skoro som odpadla... Tak jej vravím, že samozrejme, že áno len nech je už vonku. Tak ma 2 krát nastrihla a vtedy som zakričala na celú sálu, to ma veľmi zabolelo, tlačila som a tlačila, moc som sa snažila, dve sestričky mi ležali na bruchu a docent z jednej strany mi tlačil nohu a ďalšia sestrička z druhej strany a potom už bol malinký konečne vonku.... Nemohla som ho vytlačiť, pretože šiel von s ručičkou ☹. Položila mi ho na bruško a bol úplne ticho, celý fialový ☹. Po odstrihnutí pupočnej šnúry ho hneď zobrali...

Riško sa narodil sa  17.10.2013 o 16:58 hod. s mierami

 52 centimetrov a 3720 gramov.

 Po pôrode mi zrazu zostala strašná zima....  Všetci ma chválili ako super som to zvládla... Ja som hovorila stále, že som moc kričala ale oni povedali, že vôbec, že to tam boli už iné prípady.... 🙂. Ležala som na tej sále a čakala, že už uvidím konečne svoje bábo a budeme všetci 3-ja aspoň na chvíľku spolu... Neskutočne som sa tešila na ten moment!  No ale stále nič ☹ ☹ . Prišla sestrička a zavolala len môjho manžela a mňa zatiaľ zašívali... Mimochodom šitie už bolo nič... Bola som šťastná, že už  mám potom a na nič iné som nemyslela, len na to kedy ho konečne uvidím.  Môj manžel prišiel za takých 20 minút a vidím, že má slzy na krajíčku. Pýtam sa ho: " Zlatko čo sa stalo? Prečo mi malinkého nepriniesli? Videl si ho? Je v poriadku?" Proste milion otázok... On vraví áno zlatko, je v poriadku len musí byť v inkubátore, pretože mal problém z nadychnutím ☹ , ale už je v poriadku. Ukazoval mi video a fotky a zrazu sa rozplakal... Pýtam sa ho, že čo sa naozaj stalo, lenže prišla detská sestrička a povedala, že malinký sa 5 minút nevedel sám nadýchnuť a že mu museli pomôcť, že bol dlho v pôrodných cestách a narodil sa pridusený ☹. robil krátke nádychy, teda aspoň tak mi to bolo povedané!  No ja som tam ležala celá ubolená a nevedela som čo je naozaj s mojim malinkým synčekom ☹ . Mal abgar po 2 minutách 2, po 5 minútach 4 a po 10 minútach 8....  Abgar 2 hraničí zo smrťou ☹ ☹ ale náš malinký je bojovník! Je to náš pokladík, šikovný!  Pôrod trval takých 6-7 hodín. 

  Po 2 hodinách ma prišli previesť z pôrodnej sály na izbu, rozlúčila som sa s manželom a keď ma priviezli na izbu tak mi sestrička Renátka (najzlatejšia sestrička) povedala, že ešte musím ležať aspoň hodinku a že potom jej mám zazvoniť a, že pôjde so mnou do sprchy, že musí mi pomôcť, aby som neodpadla. Ja som sa jej hneď pýtala, že či by som sa nemohla ísť pozrieť na moje bábo.. Povedala mi, že keď sa osprchujem tak ma za ním zoberie. Tak som sa moc tešila... Po hodine som jej zazvonila a prišla iná sestrička a ona, že čo ste zvonila? Čo potrebujete? Takým tonom, nie moc milým... A ja jej vravím, že som pripravená osprchovať sa... Ona, že dobre, poďme... Tak som už vyšla zo sprchy a vravím jej, že pani sestrička môžem sa už teraz ísť pozrieť na svoje bábatko? A ona na to: " NIE, kam by ste vy chcela chodiť? Vy ste prvorodička, kam by ste vy chcela ísť, máte ešte minimááálne 2 hodiny ležať, zajtra ho uvidíte! " A ja som sa hneď rozplakala ☹ strašne som bola smutná a ani som nevedela, kde malinký je tak som ani nemohla sama za ním ísť ☹ . Medzi tým ale prišla sestrička Renátka, ktorá mi sľúbila, že ma za ním zoberie a vraví: " Monika no vy ste šikovná, už ste aj osprchovaná? Tak môžme ísť za malinkým... A tá druhá sestrička len, že čoo, ona nemôže ísť nikam ona je prvorodička a tá Renátka jej hovorí: " Ona ešte nevidela svoje bábatko, je v inkubátori a je pochopiteľné, že ho chce vidieť, ja tam pôjdem s ňou a budem na ňu dávať pozor!" Tá druhá sestrička potom odišla zdutá a Renátka ma zobrala za Rišenkom! ♥ Inak sestričky na Antolskej výborne, naozaj zlaté ženy, nemôžem na nich naozaj ani jedno zlé slovo povedať, až teda na tu jednu... ☹

  Prišli sme tam, zbadala som svojho synčeka ako ležká v inkubátoriku, hneď som šla k nemu, srdiečko mi bilo viac ako kedykoľvek predtým a celá som sa chvela, tie pocity sú neopísateľné,  vravím sestričke: "To je môj krásny synček, nevadí Vám keď budem plakať?"

Prvý dojem, prvé momenty, prvé chvíľky, Moje Krásne Voňavé Bábo v inkubátoriku :-* CMUK :-*

 Plačem aj teraz keď Vám o  tom píšem, pretože mám ten moment navždy v pamäti, nikdy na to nezabudnem. Otvorili mi inkubátorik, malinký tam ležkal spokojne, chytila som ho za ručičku a on mi stisol prštek, bolo to niečo neuveriteľné, bol taký spokojnučký, úplne krásny bol ružovučký, nie ako iné detičky bývajú také pokrčené, on bol úplne čistučký, bol taký teplučký a taký malinký. Hovorím mu: "Rišenko tu je tvoja maminka, vitaj na svete láska naša, oddychuj a potom už budeme stále spolu." ♥ Mala som pocit ako keby vnímal čo som povedala, stekali mi stále slzy šťastia po tvári a už som sa nemohla dočkať momentu kedy mi ho prinesú a budem ho držať v náručí! Bola to taká krásna chvíľka na ktorú nikdy nezabudnem, nikdy!

 Po hodinke mi ho priniesli na chvíľku na izbu, aby som si ho priložila, malinký hneď začal krásne ťahať♥ Konečne som ho mala v náručí.  Bolo to niečo prekrásne!  

                 Moja prvá fotka so synčekom, na izbe v pôrodnici 🙂

  Na ďalší deň som sa rozprávala zo sestričkou na detskom (s kamarátkou) o tom pôrode a povedala mi, že čo som to ja mala za pôrod tak len krútila hlavou a hovorila, že to bolo niečo strašné, že docent doktorke stále dával preč nožnice, ona ma chcela nastrihnúť už skôr ale docent bol nad ňou a nechcel jej to dovoliť, že toto robí po každý krát... Že dlho nechajú bábo v pôrodných cestách a potom je udusené ☹ že malinký mal vážny problém a že docentovi riadne lepilo bo chodil celú noc pozerať na nášho synčeka, či žije (mal totálne výčitky svedomia), za mnou bol tiež každý deň a pýtal sa ma ako sa cítim a tak isto aj tá doktorka! Bolo mi z toho úplne ťažko, nevedela som čo si mám o tom všetkom myslieť! Preplakala som celý deň a malinkého som nespustila z očí ani na sekundu.Keby mi urobili nástrih skôr tak by sa to nestalo a vybrali by ho úplne ružového a ....... Keby bolo keby... Nechcem nikoho súdiť, ale prajem všetkým budúcim maminám, aby to nikdy nezažili. Riška vedú ako rizikového pacienta, takže ten pôrod bol naozaj náročný a to som sa ho vôbec nebála...

                                         Riško pod lampou, kôli žltačke ☹ 

  Aby toho nebolo málo, Riško dostal silnú žltačku, boli sme v pôrodnici 9 dní ☹, malý bol vo veľkej lampe celú noc, žltačka ustúpila,  ráno ju zase mal ešte vo väčšom štádiu potom mi ho zase zobrali na lampu a zase mu to trochu ustúpilo a na ďalší deň sa mu to znovu vrátilo.... Bola som už strašne smutná, manžel a aj celá rodina videla malinkého len cez sklo, bolo nám smutno, že nemôžme byť spolu, videla som na manželovi ako veľmi mu chýbame, bol smutný. ☹ Najhoršie na žltačke je to, že bábo je veľmi spavé a nechce papať a čím viac papá, ciká a kaká tým sa rýchlejšie dostane žltačka z tela preč! Takže pri dojčení som ho šťipkala do líčka, aby papal...

 Nakoniec nás  pustili domov aj  z tou žltačkou, slabšou ale mal ju ☹... Môj synček je bojovník a je to môj najväčší pokladík v živote! Urobím pre neho čokoľvek, len nech je zdravučký, to je najdôležitejšie! 

Prišli sme konečne domov  a boli sme strašne moc šťastní, že už konečne sme všetci 3- ja spolu! ♥♥♥  A samozrejme aj SME šťastní :-) . Sme rodina a tešíme sa z každého dňa s naším drobcom 🙂

                                        ♥  Konečne domka vo svojej postieľke ♥

Som rada, že je to už za nami.  Viem, že pre každú maminu je jej vlastné bábo najkrajšie ako aj pre mňa je RIŠENKO najkrajší na celkom celučičkom svete! ♥ 

Ľúbim ho moc a som šťastná, že som MAMA! ♥

                               Prvé fotky po príchode z nemocnici :-*

Prajem Vám všetkým nech máte zdravé detičky a budúce maminky, aby ste mali ľahký pôrod. 🙂. ĎAKUJEM za čas, ktorý ste venovali prečítaniu môjho príbehu, ktorý zmenil náše životy! Dieťa je najkrajší dar! 🙂 

Zdraví Vás Šťastná mamina a jej synček Riško! ♥♥♥