Nooo, mala som na dnes iné plány, ale všetky museli ísť do úzadia... objavila som totiž stroj času 😉 ... prdnutá pračka to aktivovala... rana jak z dela, kúpeľňa plná dymu, ističe vyhodené 😖 ... že ok, mňa nenaštveš... umývadlo s vodou a pracím gélom, vaňa s vodou na plákanie a kýbeľ s vodou a avivážou... a potom už 1,5 hoďky práce... presne tak, ako som to robila pred 18-timi rokmi, kým sme sa zmohli na naše prvé malé používané romo... že aké deja vu 😲 ... Artur prišiel do kúpeľne... "Maminka, čo robíš?"... periem... "To je také smutné." ... nie, zlatko, to nie je smutné, to je východisko z núdze... 😀
p.s. kedysi to bolo bežné... a pamätám si dokonca ešte skôr, keď sme so ségrami zimou letom plákali v potoku... 😎