Psychologička: Je ťažké presne povedať, kedy môže dieťa zostať samé

V každej rodine raz nastane situácia, kedy rodičia musia dieťa nechať doma samé. Tento deň D(ôvery) by mal nastať vtedy, keď je dieťa na to pripravené. Ako to zistiť? S tým vám pomôže psychologička Mgr. Juliana Ambrová. 

Kedy je vhodný čas nechať dieťa doma osamote? V akom veku?

Je ťažké presne povedať, v ktorom veku už môže rodič nechať dieťa doma samé, na to neexistuje presné pravidlo. Vo všeobecnosti sa za akúsi hranicu pokladá 10. rok života dieťaťa, ale môžeme to rozšíriť na obdobie medzi 9. - 12. rokom. U mladších detí sa predpokladá, že nie sú dostatočné zrelé a nemajú dostatok skúseností, aby dokázali správne vyhodnotiť kritickú situáciu, a podľa toho sa zachovať. Samozrejme, existujú aj výnimky, ale nedá sa na to stopercentne spoľahnúť. Ten správny vek by ale mali vyhodnotiť rodičia, ktorí najlepšie poznajú svoje dieťa a vedia, čo dokáže zvládnuť, a čo nie.

Dieťa, ktoré nechávate doma samé, by malo v prvom rade zvládať samoobslužné aktivity ako samostatné jedenie,  či návšteva WC. Malo by už vedieť telefonovať a poznať naspamäť dôležité telefónne čísla, či obsluhovať niektoré spotrebiče. Rodičia by mali nechať dieťa samé len vtedy, keď sú si istí, že sa dokáže na chvíľu o seba postarať. Inak ich ratolesť vycíti neistotu a bude sa osamote báť.

Zakaždým by však mali byť rodičia opatrní a nezabúdať aj na zákony. Podľa zákona by nemalo doma bez dozoru ostávať žiadne maloleté dieťa  - a to ani na hodinku. Pri nahlásení na polícii alebo sociálke by mohli mať nepríjemnosti.

Zaujímavé. To určite mnoho rodičov nevedelo. Dal by sa klasifikovať aj čas? Ako dlho môže ostať dieťa doma v tom-ktorom veku? Napr. 9-ročné hodinku, 10-ročné 2 hodiny, atď.?

Toto sa nedá veľmi presne špecifikovať. Batoľa by doma samé určite ostávať nemalo. Dieťa  v  mladšom školskom veku zvládne hodinku-dve, kým si odbehnete na nákup. A 12-ročné dieťa aj niekoľko hodín. Určite by však nemalo dieťa ostať doma samé celý deň alebo cez noc.

Záleží aj na tom, či v dome nie sú i ďalšie deti, čo pri nízkom veku detí môže spôsobiť skôr komplikácie. A naopak - staršie dieťa by vás pri svojom mladšom súrodencovi vedelo v prípade potreby zastúpiť.

Pri dlhšej neprítomnosti by mal rodič poprosiť nejakého dospelého (napr. susedku)  aby pre istotu skontrolovala, či sú deti v poriadku a niečo nepotrebujú. Deti by samozrejme o tejto kontrole mali vedieť a hlavne by mali byť oboznámené s tým, kto ich príde skontrolovať. Dodá to istotu ako deťom, tak aj rodičom.

Určite rodič môže - alebo by mal - dieťa skontrolovať aj telefonicky. Ak chceme vyhodnotiť situáciu, či je dieťa pripravené ostať doma samé, sú na to aj nejaké špeciálne parametre? Napr. závisí to aj od dôvery rodiča voči dieťaťu?

Čo sa týka detí, rodič by mal vopred zvážiť, či jeho dieťa vykazuje známky zodpovednosti napr. pri učení, domácich prácach či dodržiavaní pravidiel. Je jeho dieťa pokojné alebo ho ľahko rozrušia aj maličkosti? Vie dieťa, na koho sa môže v prípade potreby obrátiť? Ako reaguje v nových situáciách? Ako sa správa pri cudzích ľudoch? Takéto veci by si na svojich deťoch mali rodičia všímať, a podľa toho sa rozhodnúť, či ich dieťa je pripravené ostať doma samé.

Dôvera dieťaťu je ako v iných prípadoch, tak aj tu, veľmi dôležitá. Dieťa vycíti obavy rodiča a môže začať o sebe pochybovať. V takom prípade môže byť čas osamote pre dieťa až traumatizujúci,   v dôsledku čoho by mohlo v budúcnosti začať úplne odmietať takúto zodpovednosť a týmto sa spustí reťazec ďalších komplikácií  - aj pre rodičov, aj pre dieťa samotné.

Je vhodné učiť dieťa byť samé postupne, alebo ísť na to šokovou terapiou?

Určite je vhodné na to dieťa pripravovať postupne. Nemusí ísť o prípravu na nejakú konkrétnu udalosť, ale je nutné postupne dieťa učiť základným bezpečnostným pravidlám, prípadne učiť ich, čo robiť v rôznych modelových situáciách.

Sú však momenty, kedy nemá človek čas zanalyzovať prípravu svojho dieťaťa. Ako potom riešiť situáciu, keď rodič potrebuje rýchlo odbehnúť?

Ako som už spomínala, je potrebné brať ohľad na to, čo dieťa zvládne za nejakú dobu. Určite je však pred odchodom nevyhnutné skontrolovať bezpečnosť v dome – napríklad vypnúť sporák, či tečúcu vodu, zavrieť okná, balkón alebo dvere do miestností, kde by si dieťa mohlo ublížiť, atď. Je dobré pripomenúť deťom dohodnuté pravidlá, spomenúť ako dlho budete približne z domu preč a že sa k nim určite vrátite - čo je obzvlášť dôležité.

Ako reaguje dieťa, keď je prvýkrát doma samé? Siahne po zakázanom ovocí? Alebo sa snaží chovať zodpovedne?

Pokiaľ učia rodičia dieťa zodpovednosti a dôverujú mu, ich ratolesť sa bude snažiť túto dôveru nesklamať.  Deťom by sa mala vopred vysvetliť dôležitosť dodržiavania stanovených domových pravidiel, a takisto s nimi prebrať aj ich dôvod. Ak dieťaťu niečo zakážete len tak, je prirodzené, že ho to bude o to viac zaujímať a pokúsi sa to „zakázané ovocie“ odtrhnúť. 

Nikdy ale netreba zabúdať, že ide o deti. Sú hravé a množstvo nepliech nepramení zo zlého úmyslu, ale jednoducho len zo zvedavosti či nevedomosti. Ak aj v dome k niečomu dôjde, rodičia by si mali najprv v pokoji nechať od dieťaťa vysvetliť ako k nehode došlo a nie ich okamžite zbytočne alebo neprimerane trestať. Dieťa by sa mohlo cítiť ukrivdené čo môže narušiť jeho vzťah k rodičovi.

Je dobré nechávať dieťa občas samé, aj keď na to nie je dôvod? Učí ho to niečomu?

Nie je na škodu, aby dieťa bolo občas aj samé a učilo sa tak samostatnosti, samozrejme s ohľadom na vek a schopnosti dieťaťa, ktoré som už spomínala. Rodičia by sa mali vždy vopred uistiť, že dieťa nevníma samotu ako trest alebo opustenie.

Čo by ste odporučili rodičom, ktorí sa boja nechať deti doma samé, aj keď na to už majú vhodný vek?

V tomto prípade by bolo vhodné sa zamyslieť nad tým, kto je skutočne ten, čo by takúto situáciu nezvládol.  Častokrát je problém práve na strane rodičov, ktorí sú voči deťom až prehnane protektívni. Je dobré zamyslieť sa, z čoho pramenia ich obavy – či zo strachu, že zlyhajú ako rodičia, alebo nemajú vieru v schopnosti svojich detí. Sú situácie, kedy ani ten najlepší rodič dieťa nie je schopný ochrániť, ale môže ho naučiť postarať sa o seba najlepšie, ako sa dá.

Mgr. Juliana Ambrová pracuje ako psychologička na Referáte poradensko-psychologických služieb, kde  sa venuje predovšetkým individuálnemu a párovému poradenstvu, príprave párov na náhradnú osobnú starostlivosť. Poradensky pracuje s rodinami v rozvode, pomáha riešiť výchovné problémy s dôrazom na maloleté deti. 

#vychova #rozhovor #psycholog 

foto: archív J.A.