Reťazenie. Poznáte to, keď sa ráno zle zobudíte, nasleduje jedna katastrofa za druhou. Keď máte zlé obdobie, aj vtedy. Choroba, finančná kríza, hádky, nešťastie, vrásky... Na šťastie vpísané do tváre, úsmev, ktorý sa zrkadlí aj v očiach, nielen na perách, ĺahkosť a pohodu v konaní si len matne spomínate, a často neviete, kam smerujete. Len tak kráčate, ani sami neviete kam a prečo. Veru, sú také dni, ktoré niekedy trvaju každý deň, dlhé týždne, roky.

Prednedávnom som precitla. Najskôr len tak, na poločka. Moje milé dcéry sa začali ustarostene pozerať s obavami na človeka, ktorý svojim pozitivnym nábojom predtým napĺňal spoločné chvíle. Malá chodila za mnou a naťahovala mi každu chvíľu pery do úsmevu, väčšia sa ma neustále vypytovala, prečo som smutná. -Ale veď ja som nebola!- Nevedela som, ako odpovedať, usmiala som sa na chviľu, celú záležitosť som tým považovala za vybavenú. V hĺbke duše som ale asi vedela, že to bolo len tak, akože.

Potom som uplnou náhodou natrafila na výrok o úsmeve, ktorý dokáže zázrak. Dosť som nad ním rozmýšľala. Zanedlho som v Tescu natrafila na prijemnú a milú pokladníčku. Bola milá, usmievavá a zhovorčivá, mala som taký zvláštny príjemný pocit, ako už dlho nie. Úsmev na tvári mi zostal. V ten deň som mala tých dobrých zážitkov viac.

Na narodeniny v marci som dostala knihu. Pre kopec iných povinností som ju založila a prečitala až pred mesiacom. Je o zákone príťažlivosti. A vtedy som precitla úplne.

Úsmev a pocit pohody, ktorý môžem mať stále, aj keď veci sa nedejú vždy tak, akoby som chcela, začína vo vnútri. A odvtedy každý deň začínam s tým, že som vďačná za všetko pekné a dobré čo už mám. Moje dni sa stali krajšími. Úsmev na tvári už mi moje deti nemusia pripomínať, začína sa udomácňovať.  Odvtedy okolo seba vidím viac usmievavých ľudí, mám stále viac dôvodov byť pozitívna.... Niekde v hĺbke duše som to všetko ovládala už dávno, ale nejak som to zabudla praktizovať, lebo ma premohla ťažoba dnešných všedných dní.

Myslíte si určite: " hmm dobre, ale prečo to musí písať sem? však nech sa usmieva! "

Píšem, aby ste aj vy vedeli, keď vám deti začnú naťahovať pery do úsmevu a vypytovať sa ako moje, že to nie je len tak. Deti vycítia vždy skôr, že niečo nie je v poriadku. 

Úsmev a dobrý pocit má čarovnú moc. Vzniká v hlave, prechádza celým telom a mení smutné dni na trochu lepšie, a trochu lepšie dni na ešte lepšie. A keď skutočne uveriš tomu, že máš dôvod na úsmev a máš dôvod byť šťastná, dokážeš zmeniť svoje dni, dni svojich blízkych, dokážeš spraviť svet lepším a krajším.

Sama na to však nestačím. Tak sa pridajte, aby usmievavá reťaz bola čoraz dlhšia a silnejšia. Ak sa náhodne stretneme na ulici, nemračme sa na seba, ale usmejme, prehovorme milým slovom aj na klienta v kancelárii, v obchode, v čakárni ... aby pohladenie na duši usmievavým a milým človekom nebolo ojedinelé, ale čo najčastejšie. Začnime niečo ako dobrú pyramidovú hru, kde každý účastník môže len získať.

Tak sa usmej a podaj ďalej.