Stojí za prečítanie a azda aj vyskúšanie, aspoň niečoho:

Prekvapivé tajomstvo: Ako vychovávať deti tak, aby sa dobre správali
**********************************************************
Moja kamarátka má tri fantastické deti, ktoré sa správajú úplne vzorovo. Keď im povie, že si majú upratať hračky, bez reptania to urobia, zaspávanie nie je žiadny problém, a dokonca si vedia aj samy vyriešiť svoje nezhody.
Osobne som bola svedkom toho, ako si jej trojročný syn bez nejakých emócií vyžiadal naspať nákladiak, ktorý mu kamarát vytrhol z ruky.

Eva priznáva, že aj jej deti majú svoje slabé chvíľky. Veď sú to deti! No problémov s disciplínou je naozaj málo.
„Ako to robíš, prosím ťa? Máš nejaký tajný recept?“ opýtala som sa jej s nádejou, že mi prezradí veľké tajomstvo, ktoré mi navždy pomôže vyriešiť problémy s disciplínou.
„Hrozíš im trestom? Dávaš im time-outy? Alebo ich podplácaš čokoládou?“
„Nič také,“ pokrútila hlavou. „Ak som niečo urobila správne, tak to muselo byť jasné sformulovanie mojich očakávaní. Teraz mi stačí pozrieť sa ich smerom a hneď vedia, čo treba robiť a ako sa majú uzemniť samy.“

Znie to až nereálne, viem, ale odborníci sa zhodujú, že Eva postupovala správne.
„Ak deťom jasne vysvetlíte, čo sa od nich očakáva, keď sú ešte len batoľatá, zvnútornia si vaše očakávania a prijmú ich za svoje vlastné,“ hovorí Sharon K. Hallová, PhD., autorka knihy Výchova detí v 21. storočí.
Inými slovami, deti sa snažia správať tak, ako ich to naučíte, aj bez vášho ďalšieho zaangažovania, pretože majú prirodzenú túžbu potešiť rodičov. Odborníci tvrdia, že už 18-mesačné deti sú empatické a vnímavé na očakávania svojich rodičov.

A to nie je všetko: naučiť malé dieťa sebadisciplíne nie je také náročné, ako by sa mohlo zdať.
„Ak sa zameriate na to, aby sa dieťa začalo učiť sebadisciplíne už od veku 2 rokov, chytí sa rýchlejšie, bude menej odporovať a jednoznačne sa bude lepšie správať,“ tvrdí Robert Brooks, PhD., spoluautor knihy Ako vychovať sebadisciplinované dieťa.

Stanovte pevné pravidlá a vyžadujte od detí rešpekt
Deti, ktoré sú presvedčené, že sa môžu správať, ako sa im zachce a že môžu mať čokoľvek, na čo si pomyslia, často vyvádzajú a vybuchujú hnevom, ak sa im nevyjde v ústrety.
„Deti, ktoré majú jasne stanovené hranice, sa naučia regulovať svoje pocity a správanie a rešpektovať dané medze,“ vraví Hal Runkel, rodinný terapeut a autor knihy Rodičovstvo bez kriku.

1. Udajte dôvod. Nemusí to byť žiadny prepracovaný elaborát. Ak však dieťa rozumie, že vaše pravidlá majú svoje opodstatnené dôvody, bude ochotnejšie spolupracovať.
Môže to vyzerať napríklad takto:
„Potrebuješ si ľahnúť už o ôsmej, pretože tvoje telo si musí odpočinúť, aby si bol silný a zdravý,“ prípadne „Musíš si upratať hračky, aby sme vedeli, kde ich nabudúce hľadať.“

2. Chváľte. „Či je to uprataná posteľ, prestretý stôl alebo požičanie lega súrodencovi, nezabúdajte správanie dieťaťa oceniť podľa pravidiel,“ hovorí Larry J. Koenig, PhD, autor knihy Rozumná disciplína.
Pochváľte dieťa, že si nezabudlo upratať postieľku a povedzte mu, že ste naň hrdí, pretože si pamätá pravidlá. Povedzte mu, že máte radosť z toho, ako pekne si od vás vypýtalo pastelky a nezabudlo použiť slovíčko prosím.

3. Sami dodržujte stanovené pravidlá a buďte pre deti príkladom. „Keď si po príchode domov odložíte kabát do skrine, spracete po sebe riady do drezu, nebudete kričať, hoci ste frustrovaní, vaše deti pochopia, že pravidlá platia pre vás rovnako ako pre ne,“ upozorňuje Judy Arnall, autorka knihy Disciplína bez ťažkostí.
„Keď deti uvidia, že sa správate podľa pravidiel, budú vás kopírovať.“

4. Nebráňte výčitkám svedomia. Ak sa malé dieťa cíti zle, pretože nedodržalo pravidlá, nesnažte sa hneď eliminovať jeho diskomfort.
Pocit viny je základným predpokladom toho, aby sa naučilo rozoznávať, čo je dobré a čo zlé. „Vnímajte to ako príležitosť niečo ho naučiť,“ navrhuje doktor Hall.
„Povedzte dieťaťu, že viete, ako sa cíti a že všetci robíme chyby, ale snažíme sa z nich poučiť a druhý raz urobiť veci lepšie.“

Budujte zručnosti potrebné pre efektívne riešenie problémov
Jeden z najčastejších dôvodov, prečo sa deti správajú zle, je pocit frustrácie a bezmocnosti.
„Ak deťom dovolíte, aby samy prišli na to, ako problém vyriešiť, budú sa správať lepšie, pretože budú pripravené postarať sa o seba samy. Neprídu za vami s plačom a krikom zakaždým, keď sa im do cesty postaví nejaká výzva,“ hovorí Robert Brooks.

1. Nechajte deti rozhodovať. Hneď ako prídu do veku, kedy začnú veciam rozumieť, poskytujte im príležitosti rozhodovať o veciach za seba.
„Chceš si obliecť toto pyžamko s dinosaurami, alebo radšej nočnú košeľu?“ „Aký džús chceš na desiatu, pomarančový alebo jablkový?“
Keď zvládnu drobné rozhodnutia, posuňte latku vyššie. Pri škriepke súrodencov nekričte a nerobte rozhodcu, ale sa opýtajte, ako inak by sa dala daná situácia zvládnuť. Možno budete veľmi prekvapení, s akými riešeniami prídu.

2. Povzbuďte ich a podporte k tomu, aby sa neprestávali snažiť. „Pravdaže je pre vás oveľa jednoduchšie urobiť všetko namiesto nich, no škôlkari potrebujú uspieť a zvládnuť veci bez vášho zasahovania,“ hovorí Donna M. Genettová, PhD., autorka knihy Pomôžte deťom všetko zvládnuť doma aj v škole.
Je jedno, či ide o zaväzovanie šnúrok na topánkach, upratovanie hračiek, alebo párenie ponožiek.

3. Veďte ich tak, aby odpovede našli samy. Posilnite kognitívne zručnosti vašich detí a nechajte ich, aby samy našli odpovede na svoje otázky.
Ak sa vás pýtajú, ako majú niečo urobiť, opýtajte sa ich, čo si myslia ony a ako by sa to podľa nich dalo spraviť. Takáto odozva im zvyčajne dodá dôveru, že to dokážu zvládnuť a prísť na niečo samy.

Trénujte s nimi trpezlivosť
Nikoho nebaví čakať, no najťažšie to zvládajú práve deti. „Je to pre ne z vývojového aj neurologického hľadiska veľmi zložité, pretože deti prežívajú práve tak, že o svojich potrebách dávajú okamžite vedieť,“ vysvetľuje Michael Osit, EdD.
„Preto je nevyhnutné, aby rodičia učili deti trpezlivosti už od raného detstva. Deti sa musia naučiť prijať pocit netrpezlivosti, hoci je veľmi nepríjemný a nereagovať naň impulzívne či podráždene.“

1. Prinúťte ich čakať. Nesnažte sa okamžite zareagovať na požiadavky dieťaťa. „Doprajte dieťaťu zažiť nepríjemnosť čakania,“ hovorí doktor Osit.
Ak mu nedáte džús hneď ako si ho vypýta, bude to preň výborný tréning, ako zvládnuť svoju netrpezlivosť.

2. Pomenujte jeho pocity. Batoľa ešte nedokáže vyjadriť svoju frustráciu z toho, že musí na niečo čakať. Môžete mu však pomôcť tým, že ho naučíte pomenovať svoje pocity a pochválite ho, keď sa bude správať trpezlivo.
Ak váš škôlkar musí vydržať, kým príde na rad, povedzte mu: „Viem, že je pre teba ťažké len tak tu stáť a čakať. No vedieš si skvele, si veľmi trpezlivý, a to je fajn!“
„Keď dieťaťu dáte najavo, že rozumiete jeho pocitom a problémom, zvyčajne sa zaprie a začne sa viac snažiť,“ hovorí doktor Brooks.

3. Zapojte sa s dieťaťom do činností, ktoré vyžadujú trpezlivosť. Povzbuďte dieťa k tomu, aby sa pustilo do vecí, ktoré mu neponúkajú okamžité výsledky.
„Ideálne je stavanie lega, riešenie hlavolamov, pestovanie kvetov a sledovanie ich rastu. Dbajte o to, aby netrávili čas len s technológiami, ktoré ich učia, že výsledky sa dostavia hneď, ako stlačia kláves či urobia jeden klik,“ upozorňuje doktor Osit.

Klaďte dôraz na empatiu
Koľkokrát ste už museli robiť rozhodcu, pretože medzi deťmi došlo k roztržke? „Deti sa rodia s pocitom, že svet sa točí okolo nich,“ domnieva sa Steven E. Curtis, PhD., autor knihy Ako pochopiť zvláštne správanie vášho dieťaťa.
„Čím skôr im pomôžete pochopiť, že každý má svoje pocity a emócie, tým skôr sa naučia nerozčuľovať druhých a neubližovať im.“

1. Vyzdvihujte dobré skutky a prejavy láskavosti. „Všeobecne vzaté, empatiu najlepšie naučíte pri prirodzených príležitostiach,“ hovorí Lisa Aaron, M.D., detská psychiatrička z New Yorku.
„Vždy, keď sa vaše dieťa správa k niekomu druhému ohľaduplne, treba to slovne vyzdvihnúť. Ak napríklad vidíte, ako vaša škôlkarka prikrýva bábiku perinkou, povedzte jej, že je to od nej veľmi pekné a že bábike je teraz určite vďaka nej príjemne.“

2. Pýtajte sa, nehovorte. Batoľaťu nedokážete vysvetliť, čo je to empatia, no dokážete ho viesť tak, aby myslelo na pocity druhých ľudí.
„Deti v tomto veku nerozumejú vysvetleniam, ale ak im budete klásť správne otázky, dokážete ich nasmerovať,“ hovorí doktor Curtis.
Ak vaše dieťa nechce požičať kamarátke svoje plyšové zvieratká, spýtajte sa ho: „Ako sa podľa teba teraz Miška cíti, keď jej nechceš požičať svoje hračky?“

3. Naučte ich rozumieť reči tela. Správnou interpretáciou gest, výrazu tváre či postojov dokážeme svoju empatiu rozvíjať.
Poukážte na jednotlivé situácie: „Videl si, ako sa tvárila Grétka, keď si sa s ňou podelil o keksík? Všimol si si, ako sa na teba usmievala? Veľmi si ju potešil.“
Možno to na prvý raz nepochopí, ale keď sa tak stane, bude vedieť lepšie sledovať a pochopiť reakcie ľudí a to, ako ich jeho správanie ovplyvňuje.

Záver
Na záver malé upozornenie: Deti nenaučíte sebadisciplíne za jednu noc. Pravdaže príde čas, kedy sa budú správať zle, nech sa tomu budete akokoľvek snažiť predísť.
Nevzdávajte to a aj naďalej sa snažte dodržiavať uvedené odporúčania a uvidíte, že vaše deti budú potrebovať čoraz menej zásahov a náprav.

Spracoval: Skvelyrodic.sk