Dieťa je dar ❤
25. marec - deň počatého dieťaťa
Rada by som parafrázovala mladú študentku medicíny, ktorá vystúpila na manifestácii za život 21.3.2018: "Ak necháme krvácať akúkoľvek časť ľudského tela, človek zomrie. Potraty sú krvácajúcou časťou ľudskej spoločnosti."
Ako ovplyvňujú zákony potratovosť?
Článok z roku 2015
Potrat bol u nás legalizovaný v roku 1958 z nariadenia Sovietskeho zväzu. Za prvý rok sa spravilo 12 383 umelých potratov, už o tri roky to bol dvojnásobok. Legalizácia potratov ovplyvnila správanie ľudí, ktorí si na potrat začali rýchlo zvykať.
Dlhodobý trend nárastu potratov trval až do roku 1989. Bol prerušený len v dvoch prípadoch. Najskôr v roku 1963 zavedením poplatku za umelý potrat a zriadením interrupčných komisií. Pri žiadosti o potrat žena musela uviesť niektorý zo zákonom uznaných dôvodov a úlohou interrupčnej komisie bolo pomôcť žene odstrániť problémy, pre ktoré o potrat požiadala.
Pokles nastal aj v sedemdesiatych rokoch, keď sa rodili „Husákove deti“ a pravdepodobne súvisel s vtedajšou aktívnou pro-rodinnou politikou štátu. Od polovice 70. rokov krivka opäť stúpa.
Prudký nárast potratov prišiel v roku 1987 s prijatím „moderného“ zákona o umelom ukončení tehotenstva. Liberálnejšia úprava znamenala medziročný nárast potratov o 20 percent. Najviac sa ich spravilo v roku 1988, takmer 50-tisíc.
Od roku 1989 nastúpil celkom nový trend poklesu potratovosti. Potratová legislatíva sa výraznejšie nemenila, zásadne sa však zmenila spoločenská klíma. Začalo sa diskutovať, ľudia postupne prestali potrat považovať za bežnú vec a začali ho vnímať ako problém.
Legislatíva významne ovplyvňuje počet umelých potratov. Len štvrtina Slovákov schvaľuje súčasný stav, aby bol umelý potrat dovolený z akýchkoľvek dôvodov (FOCUS, 2011). 53 percent opýtaných si myslí, že by mal byť potrat dovolený len z veľmi vážnych dôvodov, 16 percent zo žiadnych dôvodov, sedem percent nevie. Až 69 percent občanov je teda viac pro life ako súčasná legislatíva.
Informovaný súhlas je stále nedostatočný, mal by preto prejsť ďalšou zmenou. Veľa žien nevie o abortívnych účinkoch takzvanej „núdzovej antikoncepcie“, mali by na ne byť férovo upozornené. Chýba nám ochrana nenarodeného dieťaťa pred potratom z dôvodu jeho pohlavia. Otcovia nemajú zabezpečené právo na informáciu o nenarodenom dieťati a podobne.
Treba tiež zlepšiť systém pomoci tehotným matkám ohrozeným umelým potratom. Tu je stále veľký priestor pre pro life hnutie aj štát.
A napokon, je potrebné naštartovať skutočnú rodinnú politiku, aby ľudia zakladali stabilné rodiny, boli ochotní prijať deti a aby deti mohli vyrastať s mamou aj otcom.
Kde je najviac potratov ?
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2014 na Slovensku spravilo 7 501 umelých potratov (viac ako 20 za deň). Z desiatich tehotenstiev sa v priemere jedno skončí spontánnym potratom, jedno umelým potratom a osem narodením dieťaťa.
Najviac chodili na potrat ženy s dvomi deťmi (30,6 percent), prevažne tridsiatničky. Potom ženy bez dieťaťa (27,0 percent), hlavne vo veku 15 až 24 rokov a ženy s jedným dieťaťom (25,2 percent). Z pohľadu rodinného stavu chodili na potrat najviac slobodné ženy (48,8 percent).
Pozoruhodné sú výrazné regionálne rozdiely v potratovosti. Najviac potratov je v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, najmenej v Žilinskom a Prešovskom.
Regionálne rozdiely vidieť najviac na úrovni okresov. Rekordne najvyššia potratovosť je v okrese Levice, nasledujú okresy Rožňava, Zvolen, Rimavská Sobota, Púchov, Lučenec, Dunajská Streda, Bratislava V, Revúca, Liptovský Mikuláš, Skalica a Žiar nad Hronom.
Kratky vyber statistickych udajov. Viac na: https://www.postoj.sk/6696/aky-kraj-tolko-ppotr...
Novšia štatistika: http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Potraty-v-...
